znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 28/06-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. mája 2008 v senáte zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa   Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti R., spol. s r. o., B., právne zastúpenej advokátom JUDr. R. S., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 157/01 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 157/01 p o r u š i l právo spoločnosti R., spol. s r. o., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Spoločnosti R.,   spol.   s r.   o., p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie v sume   30   000   Sk   (slovom   tridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd Bratislava III p o v i n n ý   jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Spoločnosti R., spol. s r. o.,   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 10 794 (slovom desaťtisícsedemstodeväťdesiatštyri slovenských korún), ktorú je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. R. S., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. I. ÚS 28/06-9 zo 6. februára 2006 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti R., spol. s r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 157/01 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1.1   Zo   sťažnosti   vyplynulo   najmä,   že   29.   októbra   2001   podala   sťažovateľka okresnému súdu žalobu o zaplatenie 2 147 030 Sk z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú   nesprávnym   úradným   postupom.   Žalobe   bola   pridelená   spisová   značka 6 C 157/01.   Dňa   2. mája   2002   bola   predsedovi   okresného   súdu   doručená   sťažnosť sťažovateľky z 26. apríla 2002 týkajúca sa prieťahov v napadnutom konaní. Dňa 9. júla 2002 bola sťažovateľke doručená odpoveď na túto sťažnosť, v ktorej predseda okresného súdu   zdôvodňuje   prieťahy   v napadnutom   konaní   tým,   že   zákonná   sudkyňa   pracuje   na oddelení   s viac   ako   500   vecami.   Dňa   5.   septembra   2002   bolo   sťažovateľke   doručené vyjadrenie   protistrany.   Z dôvodu   pretrvávajúcej   nečinnosti   súdu   bol   právny   zástupca sťažovateľky nahliadnuť do spisu 5. augusta 2002 a opätovne 2. júna 2003, pričom zistil, že vo veci sa nekoná, a preto 3. júna 2003 podal žiadosť o nariadenie pojednávania. Na túto žiadosť súd nereagoval, preto sťažovateľka podala 6. augusta 2003 opätovne sťažnosť na prieťahy   v   konaní,   v   ktorej   žiadala   o   prešetrenie   postupu   súdu   a prijatie   opatrení   na odstránenie pretrvávajúceho porušovania jej práv. Následne súd nariadil pojednávanie na 4. december 2003, čo je viac ako 24 mesiacov po podaní žaloby. V napadnutom konaní boli vykonané   ďalšie   pojednávania,   a to   2.   februára   2004,   18.   marca   2004,   17.   mája   2004 a posledné 24. júna 2004. Dňa 28. apríla 2005 bol právny zástupca sťažovateľky nahliadnuť do spisu, kde zistil, že od posledného pojednávania súd neurobil žiadny právny úkon. Podľa názoru sťažovateľky v konaní došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Z dôvodu   prieťahov   v konaní, a pretože právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je neúmerne porušované, domáha sa aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia.

1.2 Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález: „1. Základné právo R., spol. s r. o., B. (...), na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 157/01 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 6 C 157/01 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti R., spol. s r. o., B. (...), priznáva finančné zadosťučinenie 40.000,- Sk (...),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Bratislava   III   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 6.887,- Sk (...) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho podpredsedníčkou JUDr. E. F., listom z 25. marca 2008   sp.   zn.   Spr.   3183/07   a právny   zástupca   sťažovateľky   stanoviskom   k uvedenému vyjadreniu okresného súdu zo 6. mája 2008.

2.1 Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení popísala chronologický prehľad úkonov vykonaných v danej veci a uviedla tieto relevantné skutočnosti:

„(...) som toho názoru, že prieťahy, ktoré vznikli sú úmerné náročnosti vybavovanej veci ako i množstvu vybavovaných vecí v oddelení 6C a viacnásobné prerozdelenie veci vzhľadom na personálne zmeny v obsadení sudcov Okresného súdu Bratislava III. Netrvám na ústnom prejednaní veci.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu podpredsedníčky okresného súdu uviedol, že:

„(...) Sťažovateľ R., spol. s r. o., (...) týmto oznamuje Ústavnému súdu Slovenskej republiky, že netrvá na tom, aby sa v predmetnej veci konalo ústne pojednávanie.

(...)   prieťahy,   ku   ktorým   počas   celého   konania   dochádzalo,   boli   mnohokrát neopodstatnené. Návrh na Okresný súd Bratislava III bol podaný dňa 29. 10. 2001 a takmer až   po   ôsmich   mesiacoch   bol   doručený   odporcovi   na   vyjadrenie,   pričom   porušovateľ predmetný návrh zaslal odporcovi až po sťažnosti na prieťahy v konaní podané právnym zástupcom sťažovateľa.

Odporca sa k návrhu vyjadril už podaním zo dňa 25. 6. 2002, avšak toto vyjadrenie bolo sťažovateľovi doručené až 5. 9. 2002.

Nakoľko v predmetnej veci naďalej dochádzalo zo strany porušovateľa k nečinnosti, dňa 3. 6. 2003 požiadal sťažovateľ o vytýčenie termínu pojednávania, na ktoré porušovateľ nijakým   spôsobom   nereagoval.   Po   opätovnej   sťažnosti   na   nečinnosť   súdu   zo   strany sťažovateľa podanej dňa 6. 8. 2003 vytýčil porušovateľ pojednávanie na termín 4. 12. 2003, čo je viac ako 24 mesiacov po podaní žaloby.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že k prieťahom v konaní dochádzalo už v období pred prerozdeľovaním agendy na Okresnom súde Bratislava III, ku ktorému došlo až v roku 2005. Prerozdeľovanie agendy teda v tom čase nemohlo byť a ani nebolo dôvodom, pre ktoré prieťahy v konaní vznikali. (...)

Týmto žiadame Ústavný súd Slovenskej republiky, aby sťažnosti sťažovateľa zo dňa 26. 1. 2006 vyhovel a vzhľadom na tú skutočnosť, že predmetná vec už bola na prvom stupni rozhodnutá a bola prejednávaná aj na Krajskom súde v Bratislave, vydal nasledovný nález

1. Základné právo R., spol. s r. o. (...) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 157/01 porušené bolo.

2. Spoločnosti R., spol. s r. o. (...) priznáva finančné zadosťučinenie 40.000,- Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 10.794,- Sk (...) do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

3.   Pretože   účastníci   konania   netrvali   na   ústnom   pojednávaní   o napadnutej   veci, ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich   vyjadreniami   k opodstatnenosti   sťažnosti dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania   nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 6 C 157/01:

Dňa 29. októbra 2001 podala sťažovateľka proti Slovenskej republike, zastúpenej Ú. (ďalej len „odporca“), žalobný návrh na „zaplatenie 2 147 030 Sk z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom“.

Dňa 18. júna 2002 okresný súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k návrhu.

Dňa 26. júna 2002 na základe telefonickej požiadavky odporca zaslal okresnému súdu spis sp. zn. V-3249/98.

Dňa 27. júna 2002 odporca doručil okresnému súdu svoje „stanovisko k žalobe“.Dňa 2. septembra 2002 zákonný sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby stanovisko odporcu k žalobe bolo doručené sťažovateľke.

Dňa 30. novembra 2003 okresný súd telefonicky upovedomil účastníkov o nariadení pojednávania na 4. december 2003.

Dňa 4. decembra 2003 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom sťažovateľka rozšírila svoju žalobu a ktoré bolo odročené na 2. február 2004 za účelom predvolania svedkov JUDr. J. B. a JUDr. E. Ď.

Dňa   26.   januára   2004   odporca   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   nariadenom pojednávaní a navrhol pojednávanie odročiť.

Dňa 2. februára 2004 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 18. marec 2004.

Dňa 5. februára 2004 JUDr. J. B., zástupkyňa S. k. P., sa ospravedlnila okresnému súdu za svoju neúčasť na pojednávaní v predmetnej veci.

Dňa 11. februára 2004 okresný súd predvolal ako svedka znalca Ing. J. K. Súčasne ho vyzval, aby zaslal súdu originál znaleckého posudku.

Dňa 18. marca 2004 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom súd pripustil zmenu   petitu   návrhu,   pričom   pojednávanie   odročil   na   17.   máj   2004   s tým,   že   bude predvolaný svedok M. P.

Dňa   30.   marca   2004   právny   zástupca   sťažovateľky   zaslal   súdu   výpis   z registra súdnych znalcov týkajúci sa Ing. J. K.

Dňa 8. apríla 2004 okresný súd vyzval S. k. P., aby zaslala súdu „fotodokumentáciu plachty   objednávok   pre   vydanie   LV   v k.   ú.   Š.,   na   ktorej   je   zachytená   objednávka č. 5962/98“. Ďalej žiadal „o zaslanie písomnej informácie ohľadom aktuálneho bydliska p. E. Š., prípadne zaslanie rodného čísla za účelom zistenia jej pobytu“.

Dňa 20. apríla 2004 okresný súd vyzval Ing. J. K. o zaslanie originálu znaleckého posudku.

Dňa 29. apríla 2004 S. k. P. zaslala okresnému súdu požadované informácie. Dňa   4.   mája   2004   okresný   súd   požiadal   S.   k.   P.   o oznámenie   súvisiaceho   čísla konania.

Dňa 17. mája 2004 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 24. jún 2004 za účelom predvolania svedkov M. P. a E. Š.

Dňa 18. mája 2004 okresný súd predvolal svedka M. P. pod hrozbou poriadkovej pokuty a predvedenia a opätovne žiadala Ing. J. K. o zaslanie originálu znaleckého posudku. Dňa 21. mája 2004 Ing. J. K. doručil súdu originál znaleckého posudku.Dňa 2. júna 2004 svedkyňa E. Š. požiadala súd o vypočutie v mieste svojho trvalého bydliska.

Dňa   24.   júna   2004   svedok   M.   P.   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   nastávajúcom pojednávaní.

Dňa 24. júna 2004 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.

Dňa   30.   júna   2004   okresný   súd   vyzval   M.   P.,   aby   doručil   súdu   doklad   o jeho práceneschopnosti.

Dňa 3. augusta 2004 okresný súd vyzval účastníkov, aby písomne predložili súdu otázky, ku ktorým má dožiadaný súd vypočuť svedkov E. Š. a M. P.

Dňa 6. augusta 2004 súd opätovne vyzval M. P., aby doručil súdu doklad o jeho práceneschopnosti.

Dňa 19. augusta 2004 odporca odpovedal na výzvu.Dňa 20. augusta 2004 sťažovateľka odpovedala na výzvu. Dňa 16. septembra 2004 okresný súd nariadil doručiť uznesenie č. k. 6 C 157/01-180 účastníkom konania a JUDr. E. Ď.

Dňa 29. apríla 2005 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. M. U. Dňa 20. septembra 2005 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni Mgr. J. W.

Dňa   6.   decembra   2005   okresný   súd   dožiadal   Okresný   súd   Poprad   (ďalej   len „dožiadaný súd“) o vypočutie svedkov E. Š. a M. P.

Dňa 15. decembra 2005 okresný súd zaslal predmetný spis dožiadanému súdu.Dňa 23. marca 2006 dožiadaný súd predvolal svedkyňu E. Š. a svedka M. P. Dňa 19. apríla 2006 boli svedkovia E. Š. a M. P. vypočutí. Dňa 24. apríla 2006 dožiadaný súd vrátil spis okresnému súdu.Dňa 27. apríla 2006 okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 14. jún 2006. Dňa 14. júna 2006 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom súd rozsudkom žalobu v plnom rozsahu zamietol.

Dňa 6. júla 2006 okresný súd predĺžil lehotu na písomné vypracovanie uvedeného rozhodnutia do 31. júla 2006.

Dňa 31. júla 2006 bol predmetný rozsudok doručovaný účastníkom konania. Dňa 18. augusta 2006 sťažovateľka podala odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa.

Dňa 19. septembra 2006 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky.

Dňa 13. februára 2008 sa uskutočnilo vo veci odvolacie pojednávanie, na ktorom krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 157/01 dochádza k porušovaniu sťažovateľkinho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že zdĺhavý priebeh napadnutého   konania   ústavný   súd   nemôže   pripísať   na   vrub   faktickej   náročnosti   alebo právnej zložitosti prerokovávanej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda dĺžka napadnutého konania nebola vyvolaná správaním sťažovateľky.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný súd bol v napadnutej veci nečinný v období od 29. októbra 2001 do 18. júna 2002 (sedem   mesiacov)   a   od   16.   septembra   2004   do   6.   decembra   2005   (štrnásť   mesiacov). Okresný súd teda počas dvadsaťjeden mesiacov vo veci nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľka   ako   žalobkyňa   v   napadnutej veci počas   súdneho   konania   nachádzala,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K týmto prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. V súvislosti   s vyjadrením   podpredsedníčky   okresného   súdu,   ktorá   je „toho   názoru,   že prieťahy, ktoré vznikli sú úmerné náročnosti vybavovanej veci ako i množstvu vybavovaných vecí   v   oddelení   6C   a   viacnásobné   prerozdelenie   veci   vzhľadom   na   personálne   zmeny v obsadení sudcov“, treba opakovane zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo   porušené   právo   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo   postupom   konkrétneho   sudcu   vybavujúceho   danú   vec.   Preto   pri   posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na „viacnásobné prerozdelenie veci“ a na skutočnosti   označované   ako   objektívne   vo   vyjadrení   podpredsedníčky   okresného   súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I.   ÚS   108/02,   I.   ÚS   38/03),   že   nedostatočné   personálne   obsadenie   súdu   a   nadmerné množstvo   vecí,   v ktorých   sa   musí   zabezpečiť   súdne   konanie,   by   mohlo   len   dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne   opatrenia.   Ústava   v čl.   48   ods.   2 zaväzuje   predovšetkým   súdy   ako   garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecí   bez zbytočných   prieťahov,   a tým vykonanie spravodlivosti   v primeranej   lehote.   Z vyjadrenia podpredsedníčky okresného súdu nevyplýva prijatie účinných opatrení.

Skutočnosť,   že   okresný   súd   mal   personálne   problémy,   ktoré   nedokázal   alebo nemohol   riešiť,   nemôže   byť   pripočítaná   na   ťarchu   účastníka   konania   a nemá   povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).  

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Pretože vo veci sťažovateľky okresný súd rozsudkom zo 14. júna 2006 rozhodol, pričom   toto rozhodnutie medzičasom   nadobudlo právoplatnosť,   neprichádzalo do   úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   požadovala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 40 000 Sk, pretože právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je neúmerne porušované.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s   prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za primerané v sume 30 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia   za   tri   účelne vynaložené   úkony   právnej   služby   (prípravu   a prevzatie   zastúpenia   17.   januára   2006, podanie sťažnosti 31. januára 2006 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu 12. mája 2008). Za dva úkony vykonané v roku 2006 patrí odmena v sume dvakrát po 2 730 Sk a dvakrát režijný paušál po 164 Sk v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Za jeden úkon, ktorý bol vykonaný v roku 2008,   patrí   odmena   v sume   3 176   Sk   a k tomu   režijný   paušál   v sume   191   Sk   v zmysle citovanej   vyhlášky.   Celkové   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   predstavujú   spolu s DPH sumu 10 894,50 Sk.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľka   si   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu uplatňovala náhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby a tieto trovy vyčíslila celkovo v sume 10 794 Sk, ústavný súd - keďže to nie je v rozpore s platnými súvisiacimi predpismi - jej priznal náhradu trov právneho zastúpenia v požadovanej výške, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o sťažovateľkou uplatnených trovách konania rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. mája 2008