znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 279/08-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť H. P., B., zastúpenej advokátom JUDr. D. J., B., vo veci   namietaného porušenia jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 1931/06 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť H. P. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. augusta 2008 doručená sťažnosť H. P., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. D. J., B., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 1931/06.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„Dňa   24.   11.   2005   vydal   Okresný   súd   Bratislava   IV   pod   spis.   zn.:   4C   228/00 rozsudok, ktorým uložil povinnej T. M. (ďalej aj „povinná“, pozn.) zaplatiť 123.000,- Sk, spolu so 17 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 123.000,- Sk od 30. 09. 1999 do zaplatenia a 217,50 EUR spolu so 17 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 217,50 EUR od   30.   09.   1999   do   zaplatenia,   trovy   konania   vo   výške   11.972,-   Sk   a   trovy   právneho zastúpenia vo výške 11.972,- Sk.

Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.   01.   2006 a vykonateľnosť 20. 01. 2006.

Nakoľko po vydaní predmetného rozsudku povinná uhradila oprávnenej len sumu 2.000,- Sk, ktorá bola započítaná na istinu a sumu 11.972,- Sk, ktorá bola započítaná na trovy konania, podala oprávnená dňa 20. 02. 2006 na Exekútorský úrad Mgr. J. K. návrh na vykonanie exekúcie...)

Na   základe   vyššie   uvedeného   exekučného   titulu,   návrhu   oprávnenej   a   žiadosti súdneho   exekútora   vydal   Okresný   súd   Bratislava   IV   dňa   28.   06.   2006   poverenie   na vykonanie exekúcie č. 5104*009066. Následne na to vydal súdny exekútor Mgr. J. K. dňa 06.   11.   2006   pod   spis.   zn.:   EX   45/06   upovedomenie   o   začatí   exekúcie.   Proti   tomuto upovedomeniu   vzniesla   povinná   dňa   06.   03.   2007   námietky,   ktoré   boli   doručené   na vyjadrenie aj oprávnenej, ktorá k nim zaujala stanovisko dňa 03. 03. 2007. Následne boli tieto   námietky   spolu   s   vyjadrením   oprávnenej   zaslané   na   rozhodnutie   Okresnému   súdu Bratislava IV.

Nakoľko   do   konca   roka   2007   súd   o   námietkach   nerozhodol,   podala   oprávnená prostredníctvom svojho právneho zástupcu na Okresný súd Bratislava IV dňa 06. 02. 2008 urgenciu na vydanie predmetného rozhodnutia.

Aj napriek vyššie uvedenému sa vo veci nekonalo a tak oprávnená podala k rukám predsedníčky Okresného súdu Bratislava IV sťažnosť na prieťahy.

V odpovedi zo dňa 01. 04. 2008 predsedníčka Okresného súdu Bratislava IV uviedla, že predmetná sťažnosť je dôvodná, nakoľko prieťahy v konaní zistila a súčasne oznámila, že vo veci boli prijaté opatrenia, aby sa vo veci konalo bez prieťahov.

Dňa   08.   07.   2008   bolo   právnemu   zástupcovi   oprávnenej   doručené   rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV spis. zn.: 37 Er 1931/06-41 zo dňa 24. 06. 2008, ktorým súd povinnej nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že Okresný súd Bratislava IV od vydania poverenia na vykonanie exekúcie dňa 28. 06. 2006 až doposiaľ, teda za viac ako dva roky, vo veci predmetných námietok nerozhodol.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález: „Základné právo H.   P.,   nar.   23.   04.   1939 na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu Bratislava IV konaní 37 Er 1931/06 porušené bolo.

Okresnému   súdu   Bratislava   IV   v   konaní   37   Er   1931/06   sa   prikazuje   konať   bez zbytočných prieťahov.

H.   P.,   nar.   23.   04.   1939 sa   priznáva   primerané finančné   zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk, ktoré je Okresný súd Bratislava povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu k jej rukám.

H. P., nar. 23. 04. 1939 sa priznáva náhrada trov konania, ktorú je Okresný súd Bratislava   IV   povinný   zaplatiť   do   15   dní   od   právoplatnosti   tohto   nálezu,   k rukám   jej právneho zástupcu...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   všeobecným   súdom v občianskoprávnom   konaní)   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré označila sťažovateľka, pre nedostatok vzájomnej príčinnej   súvislosti   medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (IV. ÚS 16/04,   II. ÚS 1/05,   II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva   na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré   z hľadiska   jeho   druhu   a povahy   netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   vôbec   uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

Predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľky na ochranu pred postupom okresného súdu, ktorým boli podľa nej spôsobené zbytočné prieťahy a porušené jej označené práva.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je zjavne neopodstatnená.

Právny   názor   ústavného   súdu   o zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   vychádza z vyhodnotenia   doterajšieho   priebehu   konania   pred   okresným   súdom,   ktoré   začalo 20. februára 2006 doručením návrhu sťažovateľky na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 121 000 Sk s príslušenstvom na základe exekučného titulu – rozsudku okresného súdu sp. zn. 4 C 228/00.

Ďalší priebeh konania bol takýto:Okresný   súd   28.   júna   2006   vydal   súdnemu   exekútorovi   Mgr.   Jánovi   Kostkovi poverenie na vykonanie exekúcie, ktorý vo veci vydal 6. novembra 2006 upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. EX 45/06. Proti upovedomeniu o začatí exekúcie podala 6. marca 2007 povinná v exekučnom konaní námietky, ktoré súdny exekútor obratom po ich podaní predložil okresnému súdu na rozhodnutie.

Namietané exekučné konanie je vedené okresným súdom pod sp. zn. 37 Er 1931/06. Sťažovateľka   vidí   porušenie   ňou   označeného   základného   práva   v   uplynutí   neprimerane dlhej doby rozhodovania okresného súdu o týchto námietkach, o ktorých ku dňu spísania sťažnosti ústavnému súdu (22. júla 2008) okresný súd nerozhodol.

Sťažovateľka podala predsedníčke okresného súdu sťažnosť zo 17. marca 2008 na prieťahy v konaní, ktorú   predsedníčka   okresného súdu   v odpovedi   sp.   zn. Spr.   2041/08 z 1. apríla 2008 uznala za dôvodnú a uviedla: „boli prijaté opatrenia, aby sa vo veci konalo bez prieťahov.

Následne okresný súd uznesením č. k. 37 Er 1931/06-41 z 24. júna 2008 rozhodol o žiadosti povinnej o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov tak, že jej oslobodenie nepriznal.

Ústavný   súd   zistil   (úradný   záznam   z 2.   septembra   2008),   že   povinná   podala odvolanie   proti   uzneseniu   o nepriznaní   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov,   o ktorom rozhodol okresný súd uznesením č. k. 37 Er 1931/06-51 z 5. augusta 2008 a oslobodenie povinnej   priznal.   Ku   dňu   zisťovania   stavu   konania   prebiehalo doručovanie   označeného uznesenia účastníkom konania.

Ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu v konaní o námietkach povinnej proti exekúcii od marca 2007 do júna 2008 (viac ako jeden rok) charakterizuje nečinnosť. V nasledovnom období však okresný súd riadne pokračoval v konaní a rozhodol o žiadosti povinnej   z 24.   júna   2008   o priznanie   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov,   ktoré   muselo predchádzať rozhodnutiu o samotných námietkach.

Z uvedeného   vyplýva,   že   sťažovateľka   podaním   sťažnosti   zo 17.   marca   2008   na prieťahy v konaní dosiahla účinnú nápravu porušovania ňou označeného základného práva a v čase spísania a doručenia jej sťažnosti ústavnému súdu už nemožno ustáliť pretrvávanie prieťahov v namietanom súdnom konaní.

Ústavný súd najmä s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom nepovažoval jeho postup za taký, ktorý by mohol byť východiskom na vyvodenie záveru   o príčinnej   súvislosti   s možným   porušením   základného   práva   sťažovateľky   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Pretože   sťažnosť   bola   odmietnutá   v celosti,   ústavný   súd   o ďalších   nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2008