SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 278/2015-21
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2015v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Milana Ľalíkaa Petra Brňáka prerokoval sťažnosť sudkyne, zastúpenej advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou, Na priekope 174/13, Žilina,vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenompod sp. zn. 25 C 222/2009 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu BratislavaI v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 222/2009 p o r u š e n é b o l o.
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 222/2009 p r i k a z u je konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovomtritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.
4. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov), ktorú j e Okresný súdBratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet právnej zástupkyne JUDr. Tatiany Polkovej,Na Priekope 174/13, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
5. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola22. mája 2015 doručená sťažnosť sudkyne ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 222/2009,ktoré ešte nebolo skončené aj napriek sťažnostiam sťažovateľky podaným predsedovi súdu.
6. Na základe uvedeného sťažovateľka ústavný súd požiadala, aby vydal nález,v ktorom vysloví, že jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právopodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu v konaní vedenompod sp. zn. 25 C 222/2009 porušené, prikáže okresnému súdu konať v predmetnom konaníbez zbytočných prieťahov, prizná jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, akoaj náhradu trov konania v sume 296,44 €.
7. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčkaokresného súdu, v ktorom uviedla, že v ostatnom období sa vo veci koná a k predĺženiusúdneho konania došlo kvôli zmene zákonného sudcu, pre jeho nadmernú zaťaženosťa pre početnosť rôznych procesných úkonov zo strany účastníkov konania; navrhla tiežnepriznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie, resp. nepriznať v žiadanej výške pre jehoriadne neodôvodnenie.
8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnejrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretožepo oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, žeod tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senátpredmetnú sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ichzástupcov a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahuspisu.
9. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.
10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
11. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodunemožno v obsahu práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov jeodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiaštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne saprávna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstránenie stavu právnejneistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu.
Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosťsúdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo(II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť takýprocesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôliktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jej rozhodnutie. Táto povinnosť súdua sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v zneníneskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkýmiúčastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalejz § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadnebez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca jepodľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelupojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplývaz § 114 ods. 1 OSP, podľa ktorého sudca si pojednávanie pripraví tak, aby bolo možnérozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní.
13. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnomprípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy (aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), sa skúma vždy s ohľadomna konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa predmetu sporu,zložitosti veci, správania účastníkov konania a postupu súdu (napr. I. ÚS 41/02 aleboZáborský a Šmáriková v. Slovenská republika a pod.).
Je nepochybné, že v danom prípade je „v hre“ dôstojnosť osoby všeobecného súdu,teda veľmi dôležitý predmet sporu nielen pre sťažovateľa, ale aj ostatných sudcov, ktoríza rovnakú prácu dostávajú aj podstatne menej zaplatené ako sudcovia špecializovanýchsúdov.
14. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru,podľa ktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonanímpríslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnejneistoty účastníkov súdneho konania. Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecnéhosúdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnejneistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,aby o jeho veci rozhodol (I. ÚS 158/2010).
15. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že argumenty uvedené vo vyjadreníokresného súdu ospravedlňujúce nečinnosť okresného súdu nemohol ústavný súd akceptovaťa v súvislosti s uvedeným poukazuje na svoju predchádzajúcu štandardnú judikatúru (napr.I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06), podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, procesná aktivitaúčastníka či častá zmena konajúceho sudcu a podobne nemôžu byť dôvodom na zmarenieuplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledkunezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnomkonaní.
16. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania – vyše 6 rokov – ústavný súd nepovažovalvôbec za významné podrobne skúmať už uvedené kritériá (bod 13), pretože ani právne čiskutkovo seba náročnejší spor nesmie trvať v právnom štáte takú dobu; a už vôbec nie sportýkajúci sa diskriminácie sudcu. Ústavný súd preto mohol konštatovať, že doterajšounečinnosťou či nesústredenou a neefektívnou činnosťou okresného súdu došlo k porušeniupráva sťažovateľky na primeranú dĺžku konania (bod 1 výroku).
17. Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľkyna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právapodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konalbez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzasťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci (bod 2 výroku).
18. Ústavný súd môže priznať tomu, koho právo alebo sloboda sa porušili, ajprimerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 5 ods. 4 zákona o ústavnomsúde). Sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € z dôvodovuvedených vo svojej sťažnosti takto: „... konanie, ktoré trvá už extrémne dlho, ju vyčerpáva, spôsobuje jej traumu a prehlbuje jej diskriminačné postavenie... “
19. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že lenkonštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a príkaz konať vo veci bez zbytočných prieťahov nie jedostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnenépriznať jej finančnú kompenzáciu v žiadanej sume 3 000 €, ktorú považoval za primeranúa ktorú jej vyplatí okresný súd (bod 3 výroku).
20. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd uložil okresnému súdupovinnosť uhradiť sťažovateľke trovy konania vo výške 296,44 € (odmena za dva úkonyprávnej pomoci), a to na účet jej právnej zástupkyne v lehote 2 mesiacov od právoplatnostinálezu.
21. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nieje prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. októbra 2015