znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  I. ÚS 278/2015-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2015v senáte   zloženom   z predsedníčky   Marianny   Mochnáčovej   a zo   sudcov   Milana   Ľalíkaa Petra Brňáka prerokoval sťažnosť sudkyne,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   Tatianou   Polkovou,   Na   priekope   174/13,   Žilina,vo veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ÚstavySlovenskej republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudskýchpráv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I v konaní   vedenompod sp. zn. 25 C 222/2009 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa   čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   BratislavaI v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 222/2009 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 222/2009 p r i k a z u je konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovomtritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.

4. ⬛⬛⬛⬛   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov), ktorú j e Okresný súdBratislava I   p o v i n n ý   vyplatiť na účet právnej zástupkyne JUDr. Tatiany Polkovej,Na Priekope 174/13, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

5.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola22. mája 2015   doručená   sťažnosť   sudkyne ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“) a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 222/2009,ktoré ešte nebolo skončené aj napriek sťažnostiam sťažovateľky podaným predsedovi súdu.

6.   Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   ústavný   súd   požiadala,   aby   vydal   nález,v ktorom   vysloví,   že   jej   základné   právo   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   ako   aj   právopodľa čl. 6 ods.   1   dohovoru   bolo   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenompod sp. zn. 25 C 222/2009 porušené, prikáže okresnému súdu konať v predmetnom konaníbez zbytočných prieťahov, prizná jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, akoaj náhradu trov konania v sume 296,44 €.

7. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčkaokresného súdu, v ktorom uviedla, že v ostatnom období sa vo veci koná a k predĺženiusúdneho   konania   došlo   kvôli   zmene   zákonného   sudcu,   pre   jeho   nadmernú   zaťaženosťa pre početnosť   rôznych   procesných   úkonov   zo   strany   účastníkov   konania;   navrhla   tiežnepriznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie, resp. nepriznať v žiadanej výške pre jehoriadne neodôvodnenie.

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnejrady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalejlen   „zákon   o   ústavnom   súde“)   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretožepo oboznámení   sa   s ich   vyjadreniami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   žeod tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senátpredmetnú   sťažnosť   prerokoval   na   svojom   zasadnutí   bez   prítomnosti   účastníkov,   ichzástupcov a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahuspisu.

9. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

11. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodunemožno v obsahu práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).

12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov jeodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiaštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne saprávna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstránenie stavu právnejneistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu.

Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosťsúdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo(II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť takýprocesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôliktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jej rozhodnutie. Táto povinnosť súdua sudcu   vychádza   z   §   6   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v zneníneskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkýmiúčastníkmi   konania   postupovali   tak,   aby   ochrana   ich   práv   bola   rýchla   a účinná,   ďalejz § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadnebez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca jepodľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelupojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplývaz § 114 ods. 1 OSP, podľa ktorého sudca si pojednávanie pripraví tak, aby bolo možnérozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní.

13. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnomprípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy (aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), sa skúma vždy s ohľadomna konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa predmetu sporu,zložitosti   veci,   správania   účastníkov   konania   a postupu   súdu   (napr.   I.   ÚS   41/02   aleboZáborský a Šmáriková v. Slovenská republika a pod.).

Je nepochybné, že v danom prípade je „v hre“ dôstojnosť osoby všeobecného súdu,teda veľmi dôležitý predmet sporu nielen pre sťažovateľa, ale aj ostatných sudcov, ktoríza rovnakú prácu dostávajú aj podstatne menej zaplatené ako sudcovia špecializovanýchsúdov.

14.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd   poukazuje   na   svoju   doterajšiu   judikatúru,podľa ktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonanímpríslušného   súdu,   ale   aj   takou   jeho   činnosťou,   ktorá   nesmeruje   k odstráneniu   právnejneistoty účastníkov súdneho konania. Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecnéhosúdu)   môže   zapríčiniť   porušenie   ústavou   zaručeného   práva   na   prerokovanie   vecibez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnejneistoty   týkajúcej   sa   tých   práv,   kvôli   ktorým   sa   sťažovateľ   obrátil   na   štátny   orgán,aby o jeho veci rozhodol (I. ÚS 158/2010).

15.   Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   uvádza,   že   argumenty   uvedené   vo   vyjadreníokresného súdu ospravedlňujúce nečinnosť okresného súdu nemohol ústavný súd akceptovaťa v súvislosti s uvedeným poukazuje na svoju predchádzajúcu štandardnú judikatúru (napr.I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06), podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, procesná aktivitaúčastníka či častá zmena konajúceho sudcu a podobne nemôžu byť dôvodom na zmarenieuplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledkunezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnomkonaní.  

16. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania – vyše 6 rokov – ústavný súd nepovažovalvôbec za významné podrobne skúmať už uvedené kritériá (bod 13), pretože ani právne čiskutkovo seba náročnejší spor nesmie trvať v právnom štáte takú dobu; a už vôbec nie sportýkajúci   sa   diskriminácie   sudcu.   Ústavný   súd   preto   mohol   konštatovať,   že   doterajšounečinnosťou či nesústredenou a neefektívnou činnosťou okresného súdu došlo k porušeniupráva sťažovateľky na primeranú dĺžku konania (bod 1 výroku).

17.   Pretože   ústavný   súd   zistil   porušenie   základného   práva   sťažovateľkyna prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právapodľa čl. 6   ods.   1   dohovoru   okresným   súdom,   prikázal   mu,   aby   vo   veci   konalbez zbytočných   prieťahov,   a odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádzasťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci (bod 2 výroku).

18.   Ústavný   súd   môže   priznať   tomu,   koho   právo   alebo   sloboda   sa   porušili,   ajprimerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 5 ods. 4 zákona o ústavnomsúde).   Sťažovateľka   žiadala   priznať   finančné   zadosťučinenie   v sume   3 000   €   z dôvodovuvedených vo svojej sťažnosti takto: „... konanie, ktoré trvá už extrémne dlho, ju vyčerpáva, spôsobuje jej traumu a prehlbuje jej diskriminačné postavenie... “

19.   Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   lenkonštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehotepodľa čl. 6   ods.   1   dohovoru   a príkaz   konať   vo   veci   bez   zbytočných   prieťahov   nie   jedostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnenépriznať jej finančnú kompenzáciu v žiadanej sume 3 000 €, ktorú považoval za primeranúa ktorú jej vyplatí okresný súd (bod 3 výroku).

20. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd uložil okresnému súdupovinnosť uhradiť sťažovateľke trovy konania vo výške 296,44 € (odmena za dva úkonyprávnej pomoci), a to na účet jej právnej zástupkyne v lehote 2 mesiacov od právoplatnostinálezu.

21. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nieje prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2015