SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 278/08-6
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť J. V., B., vo veci namietaného porušovania jeho základného práva na „užívanie majetku“ S. p., B., a jeho žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov v spojení s § 30 a s § 138 Občianskeho súdneho poriadku a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosť J. V. o d m i e t a.
2. Žiadosti J. V. o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 28. júla 2008 doručené podanie J. V., B. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Sťažnosť“, ktorou namieta porušovanie svojho základného práva na „užívanie majetku“ S. p., B. (ďalej len „poisťovňa“). Súčasťou sťažnosti je aj žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.
Uvedené právo mi upiera S. p. v tom, že vedome nedodržuje rozsudky Krajského súdu zo dňa 20. 3. 2007 a 14. 5. 2008, vytvára úmyselné a zmätočné jednanie a vedome porušuje zákony SR.
Z uvedených dôvodov žiadam Ústavný súd o vynesenie rozsudku ohľadom môjho odškodnenia S. p. a to sumou vo výške 350.000,- Sk a takisto vyplatenie úrokov z oneskorenia /podľa právnych predpisov/, doposiaľ nevyplatenej Časti dôchodku od roku 2004, kedy vo veci, výške môjho dôchodku, S. p. rozhodla protizákonne a protiústavné. Využil som všetky, mne dostupné prostriedky, nakoľko obidva súdne rozsudky boli vynesené v môj prospech.
Porušené základné právo Užívanie majetku, porušovanie Ústavy SR a zákonov SR. Chcem Vás týmto požiadať o pridelenie právneho zástupcu a síce zo sociálnych ale aj ekonomických dôvodov. Žijem v hmotnej núdzi a to iba z môjho invalidného dôchodku vo výške cca. 4 800 Sk mesačne, ktorý je zároveň mojím jediným príjmom. Kópiu rozhodnutia o hmotnej núdzi Vám dokladám k tomuto listu. Žiadam Vás týmto doložiť k mojej sťažnosti originál o majetkových pomeroch, a to za účelom ustanovenia zástupcu v právnej veci, odovzdanej na Ústavný súd, zaradenej pod spisovou zn. Rvp 1805/06-10.“
Sťažovateľ priložil k sťažnosti kópiu rozsudku Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 Sd 51/06-48 z 30. januára 2007, z ktorého vyplýva, že proti rozhodnutiam poisťovne č. 670 807 1942 z 3. januára 2006, č. 670 807 1942 z 25. mája 2006, č. 670 807 1942 z 29. mája 2006, ktorým bolo zrušené rozhodnutie poisťovne z 3. januára 2006, č. 670 807 1942 z 29. mája 2006 o zvýšení invalidného dôchodku a č. 670 807 1942 z 2. júna 2006 podal odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd tak, že napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu č. k. 5 Sd 51/06-48 z 30. januára 2007 vyplýva, že poisťovňa vydala napadnuté rozhodnutia na základe právnych predpisov, ktoré v dôsledku nálezu ústavného súdu č. k. PL. ÚS 25/05-51 zo 7. júna 2006 stratili účinnosť, a preto po vrátení veci na ďalšie konanie bude poisťovňa povinná opätovne rozhodnúť o sume invalidného dôchodku sťažovateľa v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi, t. j. v súlade so zákonom č. 529/2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Sťažovateľ priložil k sťažnosti tiež kópiu rozsudku krajského súdu č. k. 6 Sd 16/07-54 zo 14. mája 2008, ktorým bolo na základe odvolania sťažovateľa zrušené rozhodnutie poisťovne č. 670 807 1942 z 13. februára 2007.
Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu č. k. 5 Sd 51/06-48 z 30. januára 2007 vyplýva, že krajský súd zrušil rozhodnutie poisťovne č. 670 807 1942 z 13. februára 2007 z dôvodu, že vychádzalo z neprávneho právneho posúdenia veci, bolo vydané predčasne a bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Krajský súd uviedol, že poisťovňa vydala rozhodnutie č. 670 807 1942 z 13. februára 2007 „pred... doručením a správoplatnením“ rozsudku krajského súdu č. k. 5 Sd 51/06-48 z 30. januára 2007 a „Bez toho aby bolo právoplatne rozhodnuté o trvaní nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku (invalidného dôchodku) v sume určenej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 (§ 263a ods. 1 písm. c/ zák. č. 461/03 Z. z. v znení zák. č. 529/06 Z. z.) a bez toho, aby bol právoplatne rozhodnuté o žiadosti navrhovateľa zo 7. 11. 2005 o priznaní vyššieho invalidného dôchodku podľa zák. č. 461/03 Z. z. od 13. 10. 2004, vydala teda odporkyňa rozhodnutie z 13. 2. 2007, ktorým rozhodla o súbehu nároku na čiastočný invalidný dôchodok podľa zák. č. 100/88 Zb. a nároku na invalidný dôchodok podľa zák. č. 461/03 Z. z. v znení zák. č. 529/06 Z. z., ako aj o súbehu nárokov na výplatu týchto dôchodkov podľa § 263a ods. 5 zák. č. 461/03 Z. z. v znení zák. č. 529/06 Z. z.“.
Sťažovateľ za účelom preukázania dôvodnosti ustanovenia zástupcu priložil k sťažnosti rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave z 1. júla 2008 o poberaní dávok v hmotnej núdzi v sume 1 930 Sk, v ktorom uviedol, že poberá invalidný dôchodok „vo výške cca. 4 800 Sk mesačne“, a žiadal o pripojenie vyplneného tlačiva o jeho osobných a majetkových pomeroch, ktoré ním bolo predložené do spisu ústavného súdu sp. zn. Rvp 1805/06.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Z obsahu sťažnosti sťažovateľa sa dá usúdiť, že ochrany ústavnosti sa dožaduje preto, že rozhodnutiami poisťovne, ktorými bola určená suma jeho invalidného dôchodku, boli podľa jeho názoru porušené jeho základné práva a slobody.
Zo sťažovateľom predloženej kópie rozsudku krajského súdu č. k. 5 Sd 51/06-48 z 30. januára 2007 a kópie rozsudku krajského súdu č. k. 6 Sd 16/07-54 zo 14. mája 2008 vyplýva, že v predmetnej veci konanie nie je skončené, keďže poisťovňa, resp. jej organizačná zložka bude povinná po zrušení svojich predchádzajúcich rozhodnutí o sume invalidného dôchodku sťažovateľa krajským súdom opätovne rozhodnúť v súlade s platnými právnymi predpismi, pričom sťažovateľ bude mať právo podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie podľa § 214 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a následne prípadne podať návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia všeobecným súdom (v prípade sťažovateľa krajským súdom) na základe príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).
Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť nie je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde prípustná, keďže sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti konštatoval, že neobsahuje všetky náležitosti, ktoré musí sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v zmysle požiadaviek ustanovených v § 20 a v § 50 zákona o ústavnom súde obsahovať, keďže okrem iného neobsahuje označenie základných práv a slobôd, ku ktorých porušeniu malo rozhodnutiami poisťovne dôjsť (právo „na užívanie majetku“ označené sťažovateľom nie je v podobe uvedenej sťažovateľom obsiahnuté v ústave ani medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom) a neobsahuje ani kvalifikovaný návrh (petit), na základe ktorého by mohol vo veci ústavný súd rozhodnúť.
Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol (bod 1 výroku tohto uznesenia) podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že v danej veci nie je sťažnosť prípustná v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ako aj z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.
III.
Ústavný súd sa zaoberal tiež žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 30 a s § 138 OSP môže ústavný súd ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe právneho zástupcu, advokáta, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť.
Ústavný súd pri preskúmavaní žiadosti konštatoval, že sťažovateľ o ustanovenie právneho zástupcu požiadal a jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery odôvodňujú, aby mu bol ustanovený právny zástupca, t. j. sú splnené len dva predpoklady na to, aby sa jeho žiadosti vyhovelo.
Z odôvodnenia uvedeného v II. časti tohto uznesenia vyplýva, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv a slobôd môže účinne domáhať prostredníctvom opravných prostriedkov, ktoré mu účinne poskytuje tak zákon č. 461/2003 Z. z., ako aj OSP, a preto sa v danom prípade predčasne uchádza o ochranu svojich práv prostredníctvom sťažnosti adresovanej ústavnému súdu, t. j. v jeho prípade ide o zrejme bezúspešné domáhanie sa ochrany ústavnosti (tretí predpoklad na ustanovenie právneho zástupcu).
Na základe toho ústavný súd žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom nevyhovel (bod 2 výroku tohto uznesenia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. septembra 2008