znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 278/08-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. septembra 2008   predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   V.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušovania jeho základného   práva   na   „užívanie   majetku“   S.   p.,   B.,   a   jeho   žiadosť   o ustanovenie právneho   zástupcu   v konaní   pred   Ústavným   súdom   Slovenskej   republiky   podľa   §   31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov v spojení s § 30 a s § 138 Občianskeho súdneho poriadku a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť J. V. o d m i e t a.

2. Žiadosti J. V. o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 28. júla 2008 doručené   podanie   J.   V.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   označené   ako „Sťažnosť“,   ktorou namieta porušovanie svojho základného práva na „užívanie majetku“ S. p., B. (ďalej len „poisťovňa“). Súčasťou sťažnosti je aj žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

Uvedené právo mi upiera S. p. v tom, že vedome nedodržuje rozsudky Krajského súdu zo dňa 20. 3. 2007 a 14. 5. 2008, vytvára úmyselné a zmätočné jednanie a vedome porušuje zákony SR.

Z uvedených dôvodov žiadam Ústavný súd o vynesenie rozsudku ohľadom môjho odškodnenia   S.   p.   a   to   sumou   vo   výške   350.000,-   Sk   a   takisto   vyplatenie úrokov z oneskorenia /podľa právnych predpisov/, doposiaľ nevyplatenej Časti dôchodku od roku 2004, kedy vo veci, výške môjho dôchodku, S. p. rozhodla protizákonne a protiústavné. Využil som všetky, mne dostupné prostriedky, nakoľko obidva súdne rozsudky boli vynesené v môj prospech.

Porušené základné právo Užívanie majetku, porušovanie Ústavy SR a zákonov SR. Chcem Vás týmto požiadať o pridelenie právneho zástupcu a síce zo sociálnych ale aj ekonomických dôvodov. Žijem v hmotnej núdzi a to iba z môjho invalidného dôchodku vo výške cca. 4 800 Sk mesačne, ktorý je zároveň mojím jediným príjmom. Kópiu rozhodnutia o hmotnej núdzi Vám dokladám k tomuto listu. Žiadam Vás týmto doložiť k mojej sťažnosti originál o majetkových pomeroch, a to za účelom ustanovenia zástupcu v právnej veci, odovzdanej na Ústavný súd, zaradenej pod spisovou zn. Rvp 1805/06-10.“

Sťažovateľ priložil k sťažnosti kópiu rozsudku Krajského súdu v Bratislave (ďalej len   „krajský   súd“)   č.   k.   5   Sd 51/06-48   z 30. januára 2007,   z ktorého   vyplýva, že   proti rozhodnutiam   poisťovne   č. 670 807 1942   z   3. januára 2006,   č. 670 807 1942 z 25. mája 2006,   č. 670 807 1942   z   29. mája 2006,   ktorým   bolo   zrušené   rozhodnutie poisťovne   z   3. januára 2006,   č. 670 807 1942   z   29. mája 2006   o zvýšení   invalidného dôchodku a č. 670 807 1942 z 2. júna 2006 podal odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd tak, že napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia   rozsudku   krajského   súdu   č.   k.   5   Sd   51/06-48   z   30. januára 2007 vyplýva, že poisťovňa vydala napadnuté rozhodnutia na základe právnych predpisov, ktoré v dôsledku nálezu ústavného súdu č. k. PL. ÚS 25/05-51 zo 7. júna 2006 stratili účinnosť, a preto   po   vrátení   veci   na ďalšie   konanie bude   poisťovňa   povinná   opätovne   rozhodnúť o sume   invalidného   dôchodku   sťažovateľa   v súlade   s platnými   a účinnými   právnymi predpismi, t. j. v súlade so zákonom č. 529/2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Sťažovateľ priložil k sťažnosti tiež kópiu rozsudku krajského súdu č. k. 6 Sd 16/07-54 zo 14. mája 2008, ktorým bolo na základe odvolania sťažovateľa zrušené rozhodnutie poisťovne č. 670 807 1942 z 13. februára 2007.

Z odôvodnenia   rozsudku   krajského   súdu   č.   k.   5   Sd   51/06-48   z   30. januára 2007 vyplýva, že krajský súd zrušil rozhodnutie poisťovne č. 670 807 1942 z 13. februára 2007 z dôvodu, že vychádzalo z neprávneho právneho posúdenia veci, bolo vydané predčasne a bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Krajský súd uviedol, že poisťovňa vydala rozhodnutie č. 670 807 1942 z 13. februára 2007 „pred... doručením a správoplatnením“ rozsudku   krajského súdu č.   k.   5 Sd 51/06-48   z   30. januára 2007   a   „Bez   toho   aby   bolo právoplatne   rozhodnuté   o trvaní   nároku   na   výplatu   čiastočného   invalidného   dôchodku (invalidného dôchodku) v sume určenej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 (§ 263a ods. 1 písm. c/ zák. č. 461/03 Z. z. v znení zák. č. 529/06 Z. z.) a bez toho, aby bol právoplatne   rozhodnuté   o žiadosti   navrhovateľa   zo   7.   11.   2005   o priznaní   vyššieho invalidného dôchodku podľa zák. č. 461/03 Z. z. od 13. 10. 2004, vydala teda odporkyňa rozhodnutie   z 13.   2.   2007,   ktorým   rozhodla   o súbehu   nároku   na   čiastočný   invalidný dôchodok podľa zák. č. 100/88 Zb. a nároku na invalidný dôchodok podľa zák. č. 461/03 Z. z. v znení zák. č. 529/06 Z. z., ako aj o súbehu nárokov na výplatu týchto dôchodkov podľa § 263a ods. 5 zák. č. 461/03 Z. z. v znení zák. č. 529/06 Z. z.“.

Sťažovateľ   za   účelom   preukázania   dôvodnosti   ustanovenia   zástupcu   priložil k sťažnosti rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave z 1. júla 2008 o poberaní dávok v hmotnej núdzi v sume 1 930 Sk, v ktorom uviedol, že poberá invalidný dôchodok „vo výške cca. 4 800 Sk mesačne“, a žiadal o pripojenie vyplneného tlačiva o jeho osobných a majetkových pomeroch, ktoré ním bolo predložené do spisu ústavného súdu sp. zn. Rvp 1805/06.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Z obsahu   sťažnosti   sťažovateľa   sa   dá   usúdiť,   že   ochrany   ústavnosti   sa   dožaduje preto, že rozhodnutiami poisťovne, ktorými bola určená suma jeho invalidného dôchodku, boli podľa jeho názoru porušené jeho základné práva a slobody.

Zo sťažovateľom predloženej kópie rozsudku krajského súdu č. k. 5 Sd 51/06-48 z 30. januára 2007 a kópie rozsudku krajského súdu č. k. 6 Sd 16/07-54 zo 14. mája 2008 vyplýva,   že   v   predmetnej   veci   konanie   nie   je   skončené,   keďže   poisťovňa,   resp.   jej organizačná zložka bude povinná po zrušení svojich predchádzajúcich rozhodnutí o sume invalidného   dôchodku   sťažovateľa   krajským   súdom   opätovne   rozhodnúť   v súlade s platnými právnymi predpismi,   pričom   sťažovateľ bude mať právo podať proti   tomuto rozhodnutiu odvolanie podľa § 214 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a následne prípadne podať návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia všeobecným súdom (v prípade sťažovateľa krajským súdom) na základe príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť nie je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde   prípustná,   keďže   sťažovateľ   nevyčerpal   opravné   prostriedky   alebo   iné   právne prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti konštatoval, že neobsahuje všetky náležitosti, ktoré musí sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v zmysle požiadaviek ustanovených v § 20 a v § 50 zákona o ústavnom súde obsahovať, keďže okrem iného neobsahuje označenie základných práv a slobôd, ku ktorých porušeniu malo rozhodnutiami poisťovne dôjsť (právo „na   užívanie   majetku“   označené   sťažovateľom   nie   je   v podobe   uvedenej   sťažovateľom obsiahnuté   v ústave   ani   medzinárodných   zmluvách   o ľudských   právach   a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom) a neobsahuje ani kvalifikovaný návrh (petit), na základe ktorého by mohol vo veci ústavný súd rozhodnúť.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol (bod 1 výroku tohto uznesenia) podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že v danej veci nie je sťažnosť   prípustná   v zmysle   §   53   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde,   ako   aj   z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

III.

Ústavný súd sa zaoberal tiež žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 30 a s § 138 OSP môže ústavný súd ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe právneho zástupcu, advokáta, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku   na ochranu   ústavnosti.   Tieto   tri   predpoklady   na ustanovenie   právneho   zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť.

Ústavný   súd   pri   preskúmavaní   žiadosti   konštatoval,   že   sťažovateľ   o ustanovenie právneho   zástupcu   požiadal   a jeho osobné,   majetkové   a zárobkové   pomery   odôvodňujú, aby mu   bol   ustanovený   právny   zástupca,   t.   j.   sú   splnené   len   dva   predpoklady   na to, aby sa jeho žiadosti vyhovelo.

Z odôvodnenia   uvedeného   v II.   časti   tohto   uznesenia   vyplýva,   že   sťažovateľ sa ochrany   svojich   základných   práv   a   slobôd   môže   účinne   domáhať   prostredníctvom opravných prostriedkov, ktoré mu účinne poskytuje tak zákon č. 461/2003 Z. z., ako aj OSP, a preto   sa   v danom   prípade   predčasne   uchádza   o ochranu   svojich   práv   prostredníctvom sťažnosti   adresovanej   ústavnému   súdu,   t.   j.   v jeho   prípade   ide   o   zrejme   bezúspešné domáhanie sa ochrany ústavnosti (tretí predpoklad na ustanovenie právneho zástupcu).

Na základe toho ústavný súd žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom nevyhovel (bod 2 výroku tohto uznesenia).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2008