SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 277/2015-14Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Vasiľom, Advokátskakancelária   Vasiľ,   Šimonovič   &   partners,   s.   r.   o.,   Kuzmányho   29,   Košice,   vo   vecinamietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím Okresného súduSpišská Nová Vec sp. zn. 0 Tp 608/2014 v spojení s postupom a rozhodnutím Krajskéhosúdu v Košiciach sp. zn. 4 Tpo 7/2015 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí. O d ô v o d n e n i e :

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola13. mája 2015 doručená a 25. mája 2015 doplnená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ“), ktorou sa domáhal vyslovenia porušenia v záhlaví uvedených základnýchpráv a slobôd tam označeným postupom a rozhodnutiami všeobecných súdov, ktoré o jehoopakovanej žiadosti o prepustenie z väzby z 23. marca 2015 doteraz nerozhodli.

2. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil tento nález:

„Základné právo sťažovateľa, podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd, ako aj základné právo sťažovateľa, podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky porušené bolo.

Základné právo sťažovateľa, podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo podľa čl. 17 ods. 2, ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné zadosťučinenie   peňažnú   sumu   vo   výške   2.000,00   €,   ktorú   sú   povinní   mu   spoločne a nerozdielne   zaplatiť   Okresný   súd   Spišská   Nová   Ves   a   Krajský   súd   Košice   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný   súd   spišská   Nová   Ves   a   Krajský   súd   Košice   sú   povinní   spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania sťažovateľa v sume 355,74 EUR do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa vedený v ⬛⬛⬛⬛ “

3. Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava") ústavný súdrozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušeniesvojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôdvyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bolavyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujeiný súd.

4. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

5.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísanézákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako ajnávrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sanemusí odôvodniť.

6. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriektomu, že sťažovateľ je zastúpený advokátom, nespĺňa všetky náležitosti kvalifikovanéhonávrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1zákona o ústavnom súde.

7. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhomna začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne   uvedených   v   tomto   zákone.   Viazanosťústavného   súdu   návrhom   na   začatie   konania   sa   prejavuje   predovšetkým   vo   viazanostipetitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy),v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods.1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom zhľadiska   požiadavky   na   poskytovanie   ústavnej   ochrany.   Vzhľadom   na uvedené   môžeústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vovzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (m. m. IV. ÚS 415/09,IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).

8. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy.

9.   V   zmysle   ustanovenia   §   50   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   okremvšeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie:

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b)   právoplatného   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   iného   zásahu,   ktorým   sa   porušilizákladné práva alebo slobody,

c) proti komu smeruje.

10. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súdepresne   definované   právomoci,   uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerýchformálnych   aj   vecných   náležitostí   návrhu   na   začatie   konania   (čl.   127   ods.   1   ústavy,§ 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné,je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnomsúde).

11.   Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   sťažovateľom   predložená   sťažnosťneobsahuje návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania sa od ústavného súdudomáha (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), vymedzený presne, určito a zrozumiteľne,teda   takým   spôsobom,   aby   mohol   byť   východiskom   na   rozhodnutie   ústavného   súduv uvedenej veci. Formulácia návrhu na rozhodnutie vo veci samej je neúplná a v kontexteobsahu   sťažnosti   nezrozumiteľná.   Sťažovateľ   sa   v   petite   sťažnosti   (bod   2)   domáha   ibavyslovenia porušenia svojich základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 17 ods. 2 a 5,čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv na spravodlivé súdne konanie podľačl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bez toho,aby uviedol, ktorým postupom či rozhodnutím ktorého konkrétneho všeobecného súdu boliuvedené práva porušené, pričom v predmetnej veci konali a rozhodovali nielen okresný súd(prvostupňový), ale aj krajský súd (odvolací). Vo vzťahu k týmto (neoznačeným) súdomsťažovateľ následne v petite sťažnosti ani nežiadal deklarovanie porušenia ním označenýchpráv,   hoci   žiadal   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume   2   000   €a o náhradu trov konania zo strany Okresného súdu Spišská Nová Ves a Krajského súduv Košiciach.

Ústavnou podmienkou postupu ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa§ 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde však je, aby ústavný súd najprv vyhovel sťažnostipodanej   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   a   svojím   rozhodnutím   vyslovil,   že   právoplatnýmrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva alebo slobodyuvedené   v   druhej   hlave   ústavy   alebo   ľudské   práva   a   základné   slobody   vyplývajúcez príslušnej medzinárodnej zmluvy, avšak takáto požiadavka nie je, ako už bolo uvedené,v petite sťažnosti sťažovateľa obsiahnutá (bod 2).

12. Z toho vyplýva, že ústavný súd z obsahu podania nemôže posúdiť ani otázkusvojej právomoci, do ktorej nepatrí ochrana pred nezákonnosťou, ale len pred neústavnýmpostupom a rozhodnutím orgánov verejnej moci.

Na základe uvedeného ústavný súd uzavrel, že návrh na rozhodnutie vo veci samejv predloženej sťažnosti nezodpovedá právomociam ústavného súdu vo vzťahu ku konaniamo sťažnostiach fyzických a právnických osôb.

13. Takýto návrh znemožňuje zároveň ústavnému súdu preskúmať aj predpokladyprípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde a napokon aj otázku jejprípadnej   zjavnej   neopodstatnenosti.   Súčasne   taký   návrh   neumožňuje   ústavnému   súduvymedziť rozsah, v ktorom by bolo možné sťažnosť prijať na ďalšie konanie (§ 25 ods. 3zákona o ústavnom súde). Tieto procesné predpoklady sa skúmajú jednotlivo a konkrétnevo vzťahu ku každému napádanému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu a návrhna rozhodnutie vo veci samej vymedzený v sťažnosti sťažovateľa z 11. mája 2015 i v jehodoplnení z 19. mája 2015 to v celom rozsahu nerešpektuje.

14.   Ústavný   súd   pripomína,   že   taký   rozsah   nedostatkov   zákonom   predpísanýchnáležitostí,   aký   vyplýva   z   podania   sťažovateľa,   nie   je   povinný   odstraňovať   z   úradnejpovinnosti.   Na   taký   postup   slúži   inštitút   povinného   právneho   zastúpenia   v   konanípred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavnýsúd posudzuje nedostatok   zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania(IV. ÚS 409/04).

15. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľakonštatuje,   že   sťažnosť   vykazuje   také   nedostatky   náležitostí   predpísaných   ústavoua zákonom o ústavnom súde, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesnýchpodmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol užpri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšíminávrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 10. júna 2015