SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 277/2015-14Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Vasiľom, Advokátskakancelária Vasiľ, Šimonovič & partners, s. r. o., Kuzmányho 29, Košice, vo vecinamietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím Okresného súduSpišská Nová Vec sp. zn. 0 Tp 608/2014 v spojení s postupom a rozhodnutím Krajskéhosúdu v Košiciach sp. zn. 4 Tpo 7/2015 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí. O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola13. mája 2015 doručená a 25. mája 2015 doplnená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ“), ktorou sa domáhal vyslovenia porušenia v záhlaví uvedených základnýchpráv a slobôd tam označeným postupom a rozhodnutiami všeobecných súdov, ktoré o jehoopakovanej žiadosti o prepustenie z väzby z 23. marca 2015 doteraz nerozhodli.
2. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil tento nález:
„Základné právo sťažovateľa, podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd, ako aj základné právo sťažovateľa, podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky porušené bolo.
Základné právo sťažovateľa, podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo podľa čl. 17 ods. 2, ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky porušené bolo.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné zadosťučinenie peňažnú sumu vo výške 2.000,00 €, ktorú sú povinní mu spoločne a nerozdielne zaplatiť Okresný súd Spišská Nová Ves a Krajský súd Košice do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd spišská Nová Ves a Krajský súd Košice sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania sťažovateľa v sume 355,74 EUR do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa vedený v ⬛⬛⬛⬛ “
3. Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava") ústavný súdrozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušeniesvojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôdvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bolavyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujeiný súd.
4. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísanézákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako ajnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sanemusí odôvodniť.
6. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriektomu, že sťažovateľ je zastúpený advokátom, nespĺňa všetky náležitosti kvalifikovanéhonávrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1zákona o ústavnom súde.
7. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhomna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosťústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanostipetitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy),v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods.1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom zhľadiska požiadavky na poskytovanie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môžeústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vovzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (m. m. IV. ÚS 415/09,IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).
8. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy.
9. V zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okremvšeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie:
a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,
b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušilizákladné práva alebo slobody,
c) proti komu smeruje.
10. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súdepresne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerýchformálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy,§ 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné,je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnomsúde).
11. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľom predložená sťažnosťneobsahuje návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania sa od ústavného súdudomáha (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), vymedzený presne, určito a zrozumiteľne,teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom na rozhodnutie ústavného súduv uvedenej veci. Formulácia návrhu na rozhodnutie vo veci samej je neúplná a v kontexteobsahu sťažnosti nezrozumiteľná. Sťažovateľ sa v petite sťažnosti (bod 2) domáha ibavyslovenia porušenia svojich základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 17 ods. 2 a 5,čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv na spravodlivé súdne konanie podľačl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bez toho,aby uviedol, ktorým postupom či rozhodnutím ktorého konkrétneho všeobecného súdu boliuvedené práva porušené, pričom v predmetnej veci konali a rozhodovali nielen okresný súd(prvostupňový), ale aj krajský súd (odvolací). Vo vzťahu k týmto (neoznačeným) súdomsťažovateľ následne v petite sťažnosti ani nežiadal deklarovanie porušenia ním označenýchpráv, hoci žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 2 000 €a o náhradu trov konania zo strany Okresného súdu Spišská Nová Ves a Krajského súduv Košiciach.
Ústavnou podmienkou postupu ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa§ 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde však je, aby ústavný súd najprv vyhovel sťažnostipodanej podľa čl. 127 ods. 1 ústavy a svojím rozhodnutím vyslovil, že právoplatnýmrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva alebo slobodyuvedené v druhej hlave ústavy alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúcez príslušnej medzinárodnej zmluvy, avšak takáto požiadavka nie je, ako už bolo uvedené,v petite sťažnosti sťažovateľa obsiahnutá (bod 2).
12. Z toho vyplýva, že ústavný súd z obsahu podania nemôže posúdiť ani otázkusvojej právomoci, do ktorej nepatrí ochrana pred nezákonnosťou, ale len pred neústavnýmpostupom a rozhodnutím orgánov verejnej moci.
Na základe uvedeného ústavný súd uzavrel, že návrh na rozhodnutie vo veci samejv predloženej sťažnosti nezodpovedá právomociam ústavného súdu vo vzťahu ku konaniamo sťažnostiach fyzických a právnických osôb.
13. Takýto návrh znemožňuje zároveň ústavnému súdu preskúmať aj predpokladyprípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde a napokon aj otázku jejprípadnej zjavnej neopodstatnenosti. Súčasne taký návrh neumožňuje ústavnému súduvymedziť rozsah, v ktorom by bolo možné sťažnosť prijať na ďalšie konanie (§ 25 ods. 3zákona o ústavnom súde). Tieto procesné predpoklady sa skúmajú jednotlivo a konkrétnevo vzťahu ku každému napádanému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu a návrhna rozhodnutie vo veci samej vymedzený v sťažnosti sťažovateľa z 11. mája 2015 i v jehodoplnení z 19. mája 2015 to v celom rozsahu nerešpektuje.
14. Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísanýchnáležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnejpovinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konanípred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavnýsúd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania(IV. ÚS 409/04).
15. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľakonštatuje, že sťažnosť vykazuje také nedostatky náležitostí predpísaných ústavoua zákonom o ústavnom súde, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesnýchpodmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol užpri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšíminávrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 10. júna 2015