znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 277/2011-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011 predbežne prerokoval sťažnosť I. B., H., zastúpeného advokátkou Mgr. E. B., T., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 269/2008 a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Co 292/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2011 doručená sťažnosť I. B., H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou Mgr. E. B., T., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 269/2008 a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Co 292/2010.

Zo   sťažnosti   a z   k   nej   pripojených   príloh   vyplýva: „Sťažovateľ   spolu...   podali... 21. 9.   2004   návrh   na   Okresný   súd   v   Trnave,   ktorým   sa   domáhali   určenia   neplatnosti výpovede nájmu bytu.“ Sťažovateľ v sťažnosti ďalej popisuje celý priebeh konania pred Okresným súdom Trnava a následne aj pred okresným súdom, ktorému bola vec postúpená 1. januára 2008, a ďalej uvádza: „ Vzhľadom na skutočnosť, že vo vyššie označenej veci súd naďalej nekonal,   podal právny zástupca O. D.   dňa 28.   04.   2009 sťažnosť na prieťahy v konaní   podľa   ustanovenia   §   62   a   nasl.   zákona   č.   757/2004   o   súdoch.   Predsedníčka Okresného   súdu   v   Piešťanoch   vyhodnotila   sťažnosť   navrhovateľky   v   treťom   rade   za opodstatnenú   a   zaviazala   sa   dohliadnuť   na   to,   aby   v   uvedenej   veci   k   prieťahom nedochádzalo.   Napriek   uvedenému   nebolo   do   konca   roka   2009   nariadené   vo   veci pojednávanie.

Sťažovateľ preto podal dňa 20. januára 2010 sťažnosť na prieťahy v konaní podľa ustanovenia   § 62   a nasl.   zákona   č.   757/2004   o   súdoch.   Predsedníčka   Okresného súdu v Piešťanoch listom zo dňa 23. 03. 2010 vyhodnotila sťažnosť sťažovateľa za čiastočne opodstatnenú. Z vyjadrenia predsedníčky súdu vyplýva, že zákonná sudkyňa mala dňa 1. 1. 2010 (tento deň je štátny sviatok) vytýčiť pojednávanie na 8. 2. 2010 a podľa nej už v konaní k ďalším prieťahom nedochádza...

29.   4.   2010   sa   konalo   pojednávanie,   na   ktorom   súd   vyniesol   rozsudok,   ktorým konanie v časti proti navrhovateľke v II. rade zastavil, súčasne určil že výpoveď nájmu bytu, ktorú dal odporca navrhovateľovi v I. rade a navrhovateľke v III. rade listom zo dňa 16. 08. 2004, je neplatná, a právnej zástupkyni navrhovateľov priznal náhradu trov konania vo výške 186,68- €. Rozhodnutie bolo navrhovateľom doručené dňa 25. 5. 2010 a odporcovi dňa 27. 5. 2010.

Voči uvedenému rozhodnutiu podal odporca odvolanie listom zo dňa 8. 6. 2010. Navrhovatelia podali dňa 26.   5.   2010 odvolanie proti rozhodnutiu   v časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania... Spis je v súčasnosti (od 8. 10. 2010) na Krajskom súde v Trnave, pričom súd do dnešného dňa vo veci nevykonal žiaden procesný úkon.

Vzhľadom   na   uvedené   podal   sťažovateľ   dňa   4.   3.   2011   sťažnosť   pre   prieťahy v konaní na Krajský súd v Trnave. Listom zo dňa 24. 3. 2011 upovedomila predsedníčka Krajského súdu sťažovateľa o vybavení jeho podania. Z jej vyjadrenia je zrejmé, že súd vo veci nekonal cca. päť mesiacov čo nepovažuje za neprimerane dlhú lehotu na vybavenie veci na odvolacom súde, keďže priemerne trvá vybavenie veci na Krajskom súde v Trnave od 6-8 mesiacov. Predpokladá, že vec sťažovateľa bude vybavená v 3. štvrťroku tohto roku. Z odpovede Krajského súdu v Trnave je zrejmé, že vec sťažovateľa nebude v najbližších troch mesiacoch z najväčšou pravdepodobnosťou ukončená. K dnešnému dňu nebol vo veci vykonaný na Krajskom súde v Trnave žiaden procesný úkon.“

Podľa   sťažovateľa: «Vyššie   označeným   postupom   „nekonaním“   Okresného   súdu v Piešťanoch a Krajského súdu v Trnave bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„1. Základné právo I. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   v   Piešťanoch   v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 269/2008 a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn 23Co/292/2010 porušené bolo.

2.   Krajskému   súdu   v   Trnave   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 23Co/292/2010 konal bez zbytočných prieťahov.

3. I. B. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 8 000 € (slovom osemtisíc euro), ktoré je mu Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť v sume 4 000,- € (slovom štyritisíc euro) Krajský   súd   v   Trnave   v   2   000   €   (slovom   dvetisíc   euro),   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu

4.   I.   B.   priznáva   úhradu   trov   konania   v   sume   261,82-   €   (slovom dvestošesťdesiatjeden euro a osemdesiatdva centov), ktoré sú Okresný súd v Piešťanoch a Krajský súd v Trnave povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet advokátky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1.   K   namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 269/2008

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   269/2008   vychádzal   ústavný   súd   zo   svojej   stabilizovanej judikatúry,   podľa   ktorej   podstatou,   účelom   a   cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty   (III.   ÚS   61/98).   Zároveň zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravenému v čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd   poskytuje   len   vtedy,   ak   bola   na   ústavnom   súde   uplatnená   v čase,   keď   k porušeniu namietaného práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo (napr. mutatis mutandis II. ÚS 387/06).

Zo sťažnosti a z predložených príloh zjavne vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu sa vec nachádzala na krajskom súde v dôsledku podaného odvolania, a to od 3. novembra 2010. Sťažovateľ namietal prieťahy v konaní okresného súdu, ktorý vo veci samej v čase podania sťažnosti už nekonal. Z uvedeného dôvodu okresný súd už nemohol žiadnym   ústavne   relevantným spôsobom   ovplyvňovať priebeh   namietaného konania   ani spôsobovať   prieťahy   v   ňom.   Sťažnosť   sťažovateľa   bolo   preto   v   tejto   časti   potrebné odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú (m. m. IV. ÚS 219/03, II. ÚS 24/06) podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2.   K   namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Co 292/2010

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V   prípade   namietaného   porušenia   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov je s účinnosťou od 1. apríla 2005 takýmto prostriedkom sťažnosť adresovaná predsedovi príslušného súdu podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 4. marca 2011 sťažnosť na prieťahy predsedníčke krajského súdu, ktorá v odpovedi z 24. marca 2011 uznala sťažnosť za dôvodnú a uviedla, že „vybavenie veci možno očakávať v 3. štvrťroku toho roku“. Ústavný súd opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 zákona o súdoch považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor   na   prijatie   opatrení   za   účelom   nápravy   a   odstránenia   protiprávneho   stavu zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu   doručená 4. júla 2011, teda iba 3 mesiace po vyhotovení odpovede na sťažnosť na prieťahy predsedníčkou krajského súdu (odpoveď musela byť doručená sťažovateľovi ešte neskôr), posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľa iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predsedníčka krajského súdu dostala primeranú lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným   prieťahom   v   napadnutom   konaní   (m.   m.   IV.   ÚS   306/04,   III.   ÚS   78/05, III. ÚS 85/06).

Pokračujúca   nečinnosť   krajského   súdu   by   mohla   spôsobiť   porušenie   základného práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale ústavný súd to v súčasnom období nemôže posúdiť.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa na základe týchto zistení dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť v tejto časti nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   sa   ústavný   súd   ďalšími   nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011