SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 277/09-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť V. Č, V. K., zastúpeného advokátom JUDr. M. S., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 1115/1987 a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosť V. Č. p r i j í m a na ďalšie konanie.
2. Sťažnosť V. Č. vedenú pod sp. zn. I. ÚS 277/09 a sťažnosť M. J. vedenú pod sp. zn. I. ÚS 262/09 s p á j a na spoločné konanie, ktoré sa bude viesť pod sp. zn. I. ÚS 262/09.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. septembra 2009 doručená sťažnosť V. Č., V. K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. S., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice - okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 1115/1987.
Sťažovateľ je v predmetnom konaní odporcom v 32. rade a konanie začalo pred okresným súdom ešte 27. novembra 1987, pričom je „právnym nástupcom po nebohom J. Č. zomrelom dňa 22. 2. 1990, ktorý bol v pôvodnom návrhu označený ako odporca v 12/ rade.“
Okrem podrobnej chronológie procesných úkonov účastníkov zo sťažnosti vyplýva, že predmetné konanie nie je právoplatne skončené a tiež to, že sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní 27. júla 2009 a predseda okresného súdu mu v odpovedi doručenej po uplynutí „zákonnej tridsaťdňovej lehoty na vybavenie sťažnosti“ oznámil, že: „sťažnosť hodnotí ako dôvodnú, nakoľko sa jedná o reštančnú vec.“ Zároveň predseda okresného súdu „uviedol priebeh úkonov za posledné dva roky, z ktorého má byť zrejme, že vo veci sa plynulo koná a ide o reštančnú vec sledovanú správou súdov“.
Podľa názoru sťažovateľa bolo postupom okresného súdu porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto navrhuje, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti vydal tento nález:
„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 10C 1115/1987 porušené bolo.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 1115/1987 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 22.000,- Eur, ktoré je Okresný súd Košice - okolie povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi trovy konania, ktoré je povinný odporca sťažovateľovi nahradiť.“
II.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa prerokoval, a keďže pri predbežnom prerokovaní nezistil žiadne dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, prijal ju na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde (bod 1 výroku tohto uznesenia).
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).
Podľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa zistil, že na ústavnom súde prebieha konanie o sťažnosti sťažovateľky M. J., V. K., doručenej ústavnému súdu 16. septembra 2009, ktorá bola prijatá na ďalšie konanie uznesením č. k. I. ÚS 262/09-15 z 29. septembra 2009, pričom sťažnosť sťažovateľa a M. J. právne a skutkovo spolu súvisia, týkajú sa toho istého účastníka konania a predmet oboch sťažností vecne súvisí s postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 1115/1987, v rámci ktorého sťažovatelia vystupujú ako žalovaní.
Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd považoval za vhodné na základe § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 112 ods. 1 OSP spojiť konanie o oboch sťažnostiach na spoločné konanie, a preto rozhodol tak, ako je uvedené v bode 2 výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. septembra 2009



