znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 276/2014-18

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   4.   júna   2014 predbežne prerokoval sťažnosť občianskeho združenia Lesoochranárske zoskupenie VLK, Tulčík   26,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   Ivetou   Rajtákovou,   Advokátska   kancelária, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave vo veci námietky zaujatosti proti sudkyni Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 59/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť občianskeho združenia Lesoochranárske zoskupenie VLK o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. mája 2014 doručená   sťažnosť   občianskeho združenia Lesoochranárske   zoskupenie VLK,   Tulčík   26 (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský   súd“)   vo   veci   námietky   zaujatosti   proti   sudkyni   Okresného   súdu   Bratislava   II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 59/2012.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je vedľajším účastníkom na strane navrhovateľov – Slovenská republika a Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, v konaní vedenom   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   12   C   59/2012   proti   odporcovi   občianskemu združeniu Človek a strom o určenie neplatnosti medzi nimi uzavretej zámennej zmluvy č. 6929/2008/140 z 27. novembra 2009.

Sťažovateľ   ako   vedľajší   účastník označeného súdneho   konania vzniesol   podaním z 22. novembra 2013 námietku zaujatosti zákonnej sudkyne JUDr. Gabriely Sobolovskej, v ktorej uviedol:

„Dňa 8. IV. 2013 sa na Okresnom súde Bratislava II konalo pojednávanie... Na tomto pojednávam za zúčastnil štatutárny orgán vedľajšieho účastníka, právna zástupkyňa   vedľajšieho   účastníka,   právna   zástupkyňa   odporcu.   Na   pojednávaní   bola prítomná početná verejnosť.

V priebehu pojednávania súd prerušil na žiadosť právnej zástupkyne vedľajšieho účastníka pojednávanie na 15 min. z dôvodu naštudovania rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžr/68/2011. Počas prerušenia pojednávania opustili všetci prítomný pojednávaciu miestnosť.   Po   uplynutí   doby   15   min.   súd   pokračoval   v   prerušenom   pojednávaní,   ktoré skončilo o 11. 45 hod.

Po   ukončení   pojednávania   bolo   viacerými   osobami,   ktoré   sa   na   pojednávaní zúčastňovali   ako verejnosť   oznámené   právnej   zástupkyni vedľajšieho účastníka,   aj   jeho štatutárnemu orgánu J. L., že počas vyššie opísaného prerušenia pojednávania bola právna zástupkyňa odporcu O. K. vyzvaná, aby vstúpila do miestnosti, v ktorej sa počas prerušenia pojednávania   zdržiavala   vec   pojednávajúce   sudkyňa,   čo   aj   právna   zástupkyňa   odporcu urobila.

Takýto   postup   vec   pojednávajúcej   sudkyne   vzbudzuje   u   vedľajšieho   účastníka odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti sudkyne v predmetnej veci, a to z dôvodu jej vzťahu k právnej zástupkyni odporcu....

Vedľajší   účastník   konania   sa   o   skutočnostiach,   ktoré   sú   dôvodom   na   vznesenie námietky zaujatosti dozvedel dňa 8. 11. 2013 po skončení pojednávania vo veci sp. zn. 12 C/59/2012....“

Okresný súd prípisom z 28. novembra 2013 predložil sťažovateľom podanú námietku zaujatosti   spolu   so   súdnym   spisom   na   rozhodnutie   krajskému   súdu   a   v   tomto   prípise zákonná sudkyňa   zároveň   uviedla,   že „...   ako   zákonne   pridelený sudca   sa v tejto   veci necítim byť ani subjektívne a ani objektívne zaujatá, nakoľko nemám záujem na určitom výsledku sporu, konanie sa ma nijako priamo nedotýka, o veci som nezískala informácie iným ako procesným postupom, účastníkov tohto konania nepoznám, nikdy som sa s nimi nestretla a nie sú to mne blízke osoby“.

Obsahom   súdneho   spisu   v   čase   predloženia   veci   krajskému   súdu   bol   aj   úradný záznam z 28. novembra 2013 podpísaný zákonnou sudkyňou, vyššou súdnou úradníčkou a asistentkou senátu, v ktorom sa uvádza:

„Dňa 26. 11. 2013 bola doručená tunajšiemu súdu námietka zaujatosti vo vecí sp. zn. 12 C/59/2012 právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka I. R.

V námietke zaujatosti právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka sa uvádza, že počas prerušenia   konania,   o   ktoré   požiadala   právna   zástupkyňa   vedľajšieho   účastníka   bola právna zástupkyňa odporcu vyzvaná, aby vstúpila do pojednávacej miestnosti, v ktorej sa údajne počas prerušenia konania mala zdržiavať.

Sama právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka v námietke zaujatosti uvádza, že na pojednávaní bola prítomná početná verejnosť.

Tvrdenie   právnej   zástupkyni   vedľajšieho   účastníka   sú   nehoráznym   klamstvom, pretože v pojednávacej miestnosti som zostala spolu so svojou asistentkou E. G. a vyššou súdnou úradníčkou K. R.

Je až zarážajúce čoho je schopná právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka uviesť, len preto, aby zmarila pojednávanie vytýčené na 19. 12. 2013. Je predsa nemysliteľné, aby som si ako zákonná sudkyňa počas prerušenia konania zavolala do pojednávacej miestnosti niektorého   z   účastníkov   konania,   prípadne   ich   právnych   zástupcov   v   čase,   keď   je pojednávanie   prerušené.   Účastníci   konania   ako   i   právni   zástupcovia   boli   mimo pojednávacej miestnosti vonku na chodbe za prítomnosti justičnej stráže.

Súdny spor medzi navrhovateľom a odporcom je medializovaný, zúčastňujú sa ho novinári ako i poslanec NR SR A. H.

Opätovne uvádzame, že tvrdenia a invektívy zo strany právnej zástupkyni vedľajšieho účastníka sa nezakladajú na pravde.“

Krajský   súd   prípisom   č.   k.   8   NcC   101/2013-382   zo   16.   decembra   2013   vrátil okresnému súdu predložený spis bez rozhodnutia o námietke zaujatosti a uviedol:

„... Vám zasielam späť spis Vašej sp. zn. 12 C/59/2012 bez rozhodnutia o námietke zaujatosti; ako bezdôvodne predložený.

Z   písomného   podania   vedľajšieho   účastníka,   doručeného   súdu   dňa   26.11.2013 vyplýva, že dôvodom ním vznesenej námietky, zaujatosti voči vec prejednávajúcej sudkyni JUDr. Gabriele Sobolovskej sú okolnosti spočívajúce v postupe sudkyne počas prerušenia pojednávania   konaného   dňa   08. 11. 2013,   o   ktorom   sa   právna   zástupkyňa   vedľajšieho účastníka mala dozvedieť od iných osôb, ktoré konkrétne neuviedla a taktiež neuviedla v námietke   zaujatosti   ani žiaden konkrétny vzťah sudkyne JUDr.   Sobolovskej   k právnej zástupkyni   odporcu,   ktorý   by   mohol   vzbudiť   pochybnosti   o   sudcovskej   nezaujatosti v predmetnej veci.

Z   uvedeného   je   zrejmé,   že   námietka   zaujatosti   sudkyne   vznesená   vedľajším účastníkom sa týka okolností, ktoré spočívajú v postupe sudkyne y konaní o prejednávanej veci,   ktoré   v   zmysle   §   14   ods.   3   O. s. p.   nie   sú   dôvodom   na   vylúčenie   sudkyne JUDr. Sobolovskej z prejednávania a rozhodovania veci a na námietku zaujatosti, týkajúcu sa len týchto okolností, súd podľa § 15a ods. 5 O. s. p, neprihliada a vec sa nadriadenému súdu nepredkladá.“

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:„Podľa názoru sťažovateľa je nepochybné, že postupom Krajského súdu v Bratislave vo veci námietky zaujatosti... bolo porušené právo sťažovateľa domáhať sa svojho práva zákonom ustanoveným postupom na nestrannom súde zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo   na   prerokovanie   veci   nestranným   súdom   zakotvené   v   čl.   6   ods.   1   vety   prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...

Takýto postup Krajského súdu v Bratislave nie je súladný so základným právom sťažovateľa   na   nestranný   súd,   ktoré   je   vykonávané   už   označenými   ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd v Bratislave vyhodnotil namietané konanie sudkyne Okresného súdu Bratislava II, keď počas prerušeného pojednávania mala vyzvať právnu zástupkyňu odporcu na vstup do miestnosti, v ktorej sa nachádzala a zotrvať tam s ňou bez prítomnosti účastníkov konania a ich právnych zástupcov ako postup sudkyne v konaní.

Je pravdou, že ust § 14 ods. 3 O. s. p. ustanovuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci. Krajský súd v Bratislave   však   vyložil   obmedzenie   zakotvené   v   citovanou   zákonnom   ustanovení   - okolnosti spočívajúce v postupe sudcu v konaní krajne extenzívne, čím sťažovateľovi odňal právo na to, aby o jeho námietke zaujatosti bolo rozhodnuté zákonným spôsobom, a aby bolo takýmto postupom rešpektované jeho právo na nestranný súd.

Je   nepochybné;   že   postupom   sudcu   v   konaní   možno   rozumieť   taký   postup   súdu (sudcu), ktorý možno identifikovať ako procesné úkony súdu vrátane jeho rozhodnutí, ktoré upravujú   vedenie   konania.   Ide   o   procesné   úkony   a   rozhodnutia,   ktoré   upravuje   platný Občiansky   súdny   poriadok,   a   ktoré   sú   ním   predvídané   a   majú   upravené   svoje   účinky na priebeh konania.

Sťažovateľ nemá pochybnosti o tom, že okolnosti, ktoré uviedol vo svojej námietke zaujatosti nemožno subsumovať pod okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní. Namietaným postupom, ku ktorému malo dôjsť počas prerušenia pojednávania, totiž vec pojednávajúca sudkyňa nerealizovala žiadne práva ani povinnosti súdu voči účastníkom konania alebo iným osobám zúčastneným na konaní predvídané a upravené v Občianskom súdnom poriadku. Práve z dôvodu, že postup sudkyne počas prerušenia pojednávania nebol žiadnym   z   úkonov   súdu   predvídaných   a   upravených   Občianskym   súdnym   poriadkom, vzbudil u sťažovateľa oprávnené pochybnosti o nezaujatosti sudkyne. Takýto postup bol zároveň v rozpore so základnou povinnosťou sudkyne vyjadrenej v ust. § 30 ods. 3 písm. e) zák. č. 385/2000 Z. z., podľa,; ktorého je sudca povinný dbať svojim správaním na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná a s povinnosťou zakotvenou v ods. 3 toho istého zákonného ustanovenia, podľa ktorého nesmie od strán alebo od účastníkov konania alebo od ich právnych zástupcov, okrem prípadov ustanovených v zákonoch a v konaní pred súdmi,   jednostranne   prijímať   alebo   poskytovať   im   informácie   alebo   rokovať   s   nimi o skutkovej podstate prejednávanej veci alebo o procesných otázkach, ktoré na ňu môžu mať vplyv....

Krajský   súd   v   Bratislave   tým,   že   o   sťažnosti   sťažovateľa   nerozhodol   spôsobom upraveným   zákonom,   teda   vydaním   rozhodnutia   o   tom,   či   sudkyňa   JUDr.   Gabriela Sobolovská je alebo nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na Okresnom   súde   Bratislava   II   pod   sp.   zn.   12 C/59/2012   odňal   sťažovateľovi   právo   na nestranný   súd,   pričom   zásah   do   jeho   práva   doposiaľ   trvá,   keďže   doposiaľ   o   námietke zaujatosti   sťažovateľa   nebolo   zákonným,   a   teda   ani   ústavne   konformným   spôsobom rozhodnuté....“

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   v   sťažnosti   navrhol,   aby   ústavný   súd   o   jeho sťažnosti takto rozhodol:

„Právo sťažovateľa... domáhať sa svojho práva na nestrannom súde zakotveného v článku 46 ods. 1 Ústavy SR, a... na prejednanie veci nestranným súdom zakotveného v článku   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Krajského súdu v Bratislave vo veci jeho námietky zaujatosti zo dňa 22. 11. 2013 vznesenej voči   sudkyni   Okresného   súdu   Bratislava   II   v   konaní   vedenom   na   Okresnom   súde Bratislava II pod sp. zn. 12 C/59/2012, bolo porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Krajskému súdu v Bratislave rozhodnúť o námietke zaujatosti zo dňa 22. 11. 2013 vznesenej sťažovateľom voči sudkyni Okresného súdu   Bratislava   II   v   konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   Bratislava   II   pod   sp.   zn. 12 C/59/2012.

Ústavnú súd Slovenskej republiky zakazuje Krajskému súdu v Bratislave pokračovať v porušovaní práv sťažovateľa vo veci námietky zaujatosti zo dňa 22. 11. 2013 vznesenej sťažovateľom voči sudkyni Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 12 C/59/2012 a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   názoru   sťažovateľa   krajský   súd   porušil   právo   na   súdnu   ochranu   a   právo na spravodlivý   súdny   proces,   a   to   porušením   práva   na   nestranný   súd,   keď   obsah   ním podanej námietky zaujatosti zákonnej sudkyne v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 12 C 59/2012 vyhodnotil ako námietky týkajúce sa len okolností, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prerokovávanej veci a ktoré vybavil len prípisom o vrátení spisu bez rozhodnutia o námietke zaujatosti.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže zákonom ustanoveným postupom domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa   §   14   ods.   3   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj   „OSP“)   dôvodom na vylúčenie   sudcu   nie   sú   okolnosti,   ktoré   spočívajú   v   postupe   sudcu   v   konaní o prejednávanej veci.

Podľa § 15a ods. 5 OSP ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci (§ 14 ods. 3), súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Právo   na   nestranný   súd   je   zabezpečované   ustanoveniami   Občianskeho   súdneho poriadku o vylúčení sudcov, o ktorých nezaujatosti sú dôvodné pochybnosti. Ústavný súd zastáva   názor,   že   účelom   inštitútu   nepredloženia   veci   nadriadenému   súdu   upraveného v § 15a   OSP   je   zabezpečenie   plynulosti   konania.   Okrem   toho   zákonodarca   výslovne ustanovil ako dôvod nevylúčenia sudcu okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prerokovávanej veci.

Podľa názoru ústavného súdu ak po podaní námietky zaujatosti účastníkom konania sudca predloží vec nadriadenému súdu, je tento oprávnený posúdiť, či sa v danom prípade námietka týka len okolností, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prerokovávanej veci. Ak dospeje k záveru, že to tak je, môže vybaviť vec aj inak ako rozhodnutím.

V posudzovanom prípade krajský súd zistil, že sťažovateľ uplatnil námietku, ktorá sa týkala okolností spočívajúcich v postupe konajúcej sudkyne (nie v jej pomere k veci či účastníkom konania, resp. ich právnym zástupcom), a prípisom vrátil vec okresnému súdu. Z prípisu vyplýva, že námietka bola riadne zapísaná v registri krajského súdu pod sp. zn. 8 NcC   101/2013   [porov.   § 164 ods.   3   písm.   b) a príloha 1   – súdne registre   odvolacej agendy –   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   543/2005   Z.   z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov] a vec bola prerokovaná ôsmym senátom, o čom   svedčí   podpis   predsedníčky   senátu   na   prípise.   Námietka   nebola   vybavená   len administratívnym   kancelárskym   spôsobom,   ale   bola   prerokovaná   bez   meritórneho rozhodnutia.

Iba   predloženie   veci   nadriadenému   súdu   nemôže   bez   ďalšieho   zakladať   jeho povinnosť o nej rozhodnúť. Podľa ústavného súdu nemožno vec interpretovať tak, že sudca pozná právo, a teda   jeho rozhodnutie predložiť vec nadriadenému súdu   je záväzné pre nadriadený súd. Zhodnotenie skutkových okolností o tom, či ide o postup sudcu v konaní alebo   nie,   patrí   tak   sudcovi,   ako   aj   nadriadenému   súdu.   V   konečnom   dôsledku   však rozhoduje nadriadený súd, ktorý ak zistí, že ide o okolnosti spočívajúce v postupe sudcu v konaní,   nerozhoduje   už   meritórne   o   jeho   vylúčení   alebo   nevylúčení.   To   vyplýva z osobitosti   inštitútu   nepredkladania   veci,   ktorého   účelom,   ako   už   bolo   uvedené,   je plynulosť konania. Ak by mal nadriadený súd v každom prípade posudzovať meritórne nezaujatosť, tak by bol účel tohto inštitútu popretý.

Ústavný súd už v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 74/07 uviedol, že podľa poznatkov zo súdnej   praxe   niektoré   nadriadené   súdy   o   vrátení   veci   rozhodujú   uznesením.   Takéto uznesenie sa však nezaoberá meritom (teda nerozhoduje sa ním o vylúčení, resp. nevylúčení vec prerokovávajúceho sudcu), ale sa ním len konštatuje, že vec nemala byť predložená nadriadenému súdu, a preto sa vracia súdu prvého stupňa. Voľba spôsobu komunikovania medzi všeobecnými súdmi vo vzťahu k § 15a ods. 5 OSP je na všeobecných súdoch. Ak nadriadený   súd   zvolí   formu   uznesenia,   volí   formálnejší   spôsob   vybavenia   veci,   ako   je vybavenie prípisom. Preto ak nadriadený súd dospeje k záveru, že námietka sa týka len okolností, ktoré spočívajú v postupe sudcu, a vec mu nemala byť predložená, tak forma vybavenia veci (uznesenie alebo vrátenie prípisom) nemá žiaden ústavno-právny rozmer a ústavnoprávnu relevanciu vo vzťahu k namietajúcemu účastníkovi.

Skutočnosť,   že   nadriadený   súd   v   danej   veci   nerozhodol   meritórnym   uznesením, nemohla   mať   podľa   názoru   ústavného   súdu   priamu   súvislosť   s   možným   porušením sťažovateľovho práva na nestranného sudcu.

Ústavný súd konštatuje, že z ústavného hľadiska je podstatné, že sa krajský súd vecou riadne zaoberal a vybavil ju v súlade so zákonnými a ústavnými limitmi nezasahujúc tým do základných práv sťažovateľa.

Pokiaľ   sťažovateľ   namieta   závery   krajského   súdu   o   tom,   že   podaná   námietka zaujatosti sa týka okolností, ktoré spočívajú v postupe zákonnej sudkyne v konaní, ústavný súd   konštatuje,   že   argumentáciu   sťažovateľa   nevyhodnotil   ako   spôsobilú   spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu. Ústavný súd nezistil, že by postup a závery krajského   súdu   pri   vybavovaní   námietky   zaujatosti   boli   svojvoľné   alebo   rozporné,   či urobené   v   zrejmom   omyle   a   v   nesúlade   s   platnou   právnou   úpravou,   či   nedostatočne odôvodnené,   a   tým   mohli   zakladať   možnosť   porušenia   zásady   nestrannosti   konajúceho súdu.

Keďže   ústavný   súd   nezistil   možnosť   porušenia   základného   práva   sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu pri vybavení ním vznesenej námietky zaujatosti zákonnej sudkyne, je naplnený dôvod na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa v celosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2014