znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 276/2012-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   6.   júna   2012 predbežne prerokoval sťažnosť A. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. Z., S., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-649/2-OVK-B5-2004 a taktor o z h o d o l :

Sťažnosť A. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. mája 2012 doručená sťažnosť A. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. Z., S., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ“) v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-649/2-OVK-B5-2004.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: «Uznesením Okresného riaditeľstva PZ... ČVS: ORP- 649/2-OVK-B5-2004 z 28. 6. 2004 bolo podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku začaté stíhanie mojej osoby ako obvineného z trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1, ods. 3 písm.   b)   Trestného   zákona   účinného   od   01.   01.   2006,   lebo   na   podklade   zistených skutočností mal byť dostatočne odôvodnený záver, že

„A. K. v čase od 9,15 hod. do 12,30 hod. dňa 26. 5. 2004 v B.... v byte E. B. odcudzil bez použitia násilia z volne položenej keramickej dózy rôzne zlaté prstene a iné zlaté šperky, čím poškodenej E. B..., bytom B. spôsobil škodu vo výške cca 100 000,- Sk.“

Proti uzneseniu bola podaná sťažnosť zákonnou zástupkyňou – mojou matkou, ktorá bola zamietnutá.

V prípravnom konaní v rokoch 2004, 2005, 2006 vyšetrovateľ vykonal výsluchy... svedka M. G... obvineného... svedkyne M. K... svedka L. B... svedka F. R... svedkyne V. B... svedka T.

Dňa 21. 12. 2007 podľa § 228 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku vyšetrovateľ OR PZ BA V, ÚJKP, OVK trestné stíhanie prerušil. V odôvodnení uviedol, že svedkovi G. nemohol doručiť zásielky, pričom matka menovaného svedka informovala vyšetrovateľa, že svedok   G.   sa   nachádza   v L.,   kde   pracuje.   Moje   poznatky   o pobyte   svedka   dôvodne naznačovali, že sa zdržuje na území Slovenskej republiky – v B. Osobne som vyvíjal snahu o pokračovanie   v   trestnom   konaní   a prostredníctvom   môjho   obhajcu   zistené   poznatky   o pobyte svedka G. boli signalizované vyšetrovateľovi.

Z   dostupného   spisového   materiálu   nevyplýva,   že   by   spôsob   zabezpečenia   svedka orgánmi činnými v trestnom konaní bol efektívny a dôsledný.

Vzhľadom   na   dlhodobú   nečinnosť   príslušného   vyšetrovateľa,   prostredníctvom obhajcu   sme   dňa   22.   9.   2011   podali   Okresnej   prokuratúre   v   Bratislave   V...   žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa, ktorou o. i. sa dožadujeme odstránenia prieťahov... Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V... Podaním... doručeným 05. 10. 2011 oznámil, že dáva pokyn na ďalšie úkony a stotožnil sa s obsahom nášho podania ohľadne dĺžky konania a mojej právnej neistoty v trestnom konaní...

Ďalšie vyšetrovacie úkony boli vykonávané v decembri 2011.

Uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava V. zo dňa 24. 02. 2012 bolo podľa § 215 ods.   1   písm.   c)   Trestného   poriadku   konanie   zastavené.   Toto   uznesenie   nadobudlo právoplatnosť 17. 03. 2012.

Konanie v označenej veci trvalo 7 rokov 7 mesiacov 27 dní... Podľa základných zásad trestného konania vyjadrených v § 2 (ods. 6, 7) Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní pri svojej úradnej činnosti musia postupovať tak, aby sa trestné činy vybavovali priebežne a včas.

Trestného činu som sa mal dopustiť ako mladistvý. V období vyšetrovania som mal byť vo veku blízkom mladistvému. Žil som v trvalej neistote, traume, obavách nielen ja ale aj moja najbližšia rodina. Prežíval som to ako nespravodlivosť a dostával sa do depresií. V záujme komplexného posúdenia dopĺňam, že Odborom ÚHCP PZ, B., č. p. PPZ- 1241/HCP-BA-R-CP/2004 dňa 07. 09. 2004 bolo vydané rozhodnutie o odňatí cestovného dokladu Slovenskej republiky, ktorého som bol držiteľom...

Rozhodnutie   bolo   v   dôsledku   podaného   opravného   prostriedku   Krajským   súdom zrušené...

Dôkazmi preukázaný stav, ktorý nastal v označenej veci bol nepochybne porušením mojich základných práv...»

Sťažovateľ   ústavnému   súdu   navrhol,   aby   nálezom   vyslovil   porušenie   jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného riaditeľstva PZ v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-649/2-OVK-B5-2004, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 14 000 € a náhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV.   ÚS   92/04,   III.   ÚS   168/05, IV. ÚS 221/05).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   riaditeľstva   PZ v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-649/2-OVK-B5-2004, v ktorom bol obvineným.

Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   je   v   prípadoch,   keď   sa   ňou   namieta   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať proti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   moci   do   základných   práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 215/07, III. ÚS 305/07).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že namietané trestné konanie, ktoré začalo 28. júna 2004, bolo právoplatne skončené 17. marca 2012 uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava V o zastavení konania podľa § 215 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

Podľa § 215 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak je nepochybné, že skutok nespáchal obvinený.

Ústavný   súd   na   základe   uvedeného   konštatuje,   že   v   čase   doručenia   sťažnosti ústavnému súdu 15. mája 2012 už objektívne nemohlo dochádzať k porušovaniu základného práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy postupom okresného riaditeľstva PZ v namietanom trestnom konaní.

Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa v celom rozsahu odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom   na odmietnutie sťažnosti   sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

V závere   ústavný   súd   poznamenáva,   že   týmto   nie   sú   dotknuté   právne   možnosti sťažovateľa   domáhať   sa   svojich   nárokov   postupom   podľa   zákona   č.   514/2003   Z.   z. o zodpovednosti   za   škodu   spôsobenú   pri   výkone   verejnej   moci   a   o   zmene   a   doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2012