znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 276/05-10

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 20.   decembra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť J. M., bytom Ž., t. č. vo väzbe, Ž., ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a v čl. 38 ods.   2   Listiny   základných   práv a slobôd   a práva   na   prerokovanie   veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry v Martine vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Pn 2146/05, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. M. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. novembra 2005 doručená sťažnosť J. M., bytom Ž., t. č. vo väzbe, Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a v čl. 38 ods. 2 Listiny   základných   práv   a slobôd   (ďalej   len   „listina“)   a práva   na   prerokovanie   veci v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnej prokuratúry v M. (ďalej len „okresná prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Pn 2146/05.

Sťažovateľ žiadal vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených základných   práv   okresnou   prokuratúrou,   prikázal   okresnej   prokuratúre   vo   veci sp. zn. 1 Pn 2146/05 „konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšia prejednaná a rozhodnutá“, priznal   mu   primerané   finančné   zadosťučinenie „vo   výške   200   000   Sk“ a náhradu   trov konania.   Súčasne   požiadal   o ustanovenie   právneho   zástupcu   na   konanie pred   ústavným súdom.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   podal   3.   januára   2005   okresnej   prokuratúre trestné oznámenie „vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu krivého obvinenia“. Upovedomením   okresnej   prokuratúry   z 10.   marca   2005   bol   sťažovateľ   vyzvaný   na doplnenie trestného oznámenia. (Doplnenie vykonal 17. marca 2005.) Okresná prokuratúra uznesením z 18. apríla 2005 sťažovateľovo trestné oznámenie podľa § 159 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku („nakoľko sa tento skutok v skutočnosti nestal“) odmietla. Z podnetu sťažovateľovej   sťažnosti   Krajská   prokuratúra   v Ž.   (ďalej   len   „krajská   prokuratúra“) uznesením zo 17. júna 2005 zrušila rozhodnutie okresnej prokuratúry a prikázala jej vo veci konať a znova rozhodnúť.

Sťažovateľ 6. júla 2005 namietal na krajskej prokuratúre prieťahy v konaní v postupe okresnej prokuratúry. Krajská prokuratúra listom z 11. júla 2005 sťažovateľovi oznámila, že jeho   podnet „uznala   za   dôvodný“.   Oznámila   mu   tiež,   že   na „zistený   nedostatok   bola Okresná   prokuratúra   v M.   upozornená   krajskou   prokuratúrou   už   dňa   17.   júna   2005 v súvislosti   s preskúmaním   spisového   materiálu   pri   rozhodovaní   o Vašej   sťažnosti   proti uzneseniu zo dňa 18. 4. 2005“. (Rozhodnutie „bolo vydané na základe nedostatočných podkladov“.)

Krajská prokuratúra listom z 18. júla 2005 potvrdila prijatie sťažovateľovho podnetu z 12. júla 2005, ktorým namietal nečinnosť okresnej prokuratúry s tým, že o vybavení jeho podnetu ho vyrozumie „najneskôr v lehote do 2 mesiacov“.

Okresná prokuratúra listom z 21. júla 2005 sťažovateľovi oznámila, že predmetnú vec spolu s jeho podaniami zaslala na krajskú prokuratúru s tým, že o výsledku preskúmania bude upovedomený. Keďže okresná prokuratúra vo veci „opätovne nekonala“, sťažovateľ podal 4. augusta 2005 sťažnosť adresovanú Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“)   doplnenú   podaním   z 26.   augusta   2005   na   prieťahy v postupe   okresnej   prokuratúry   v predmetnej   veci.   Generálna   prokuratúra   listom z 19. septembra   2005   sťažovateľovi   oznámila,   že „preskúmala   zákonnosť   postupu a rozhodnutia Krajskej prokuratúry v Ž. vo veci 1 Kn 2081/05, osobitne jej vybavenie zo dňa 1. augusta 2005, ktorým vybavila Váš pôvodný podnet, ako aj konanie, ktoré tomuto vybaveniu predchádzalo. Dospel som k záveru, že Váš podnet je čiastočne dôvodný. Nad rámec dôvodov, uvádzaných v citovanom vybavení považujem za potrebné ešte uviesť:

Rovnako ako Krajská prokuratúra v Ž. stotožňujem sa s tou časťou podnetu, v ktorej namietate časové prieťahy v predmetnom konaní. Odmietame však Vaše tvrdenie, že ide o prieťahy   spôsobené   zámerným   konaním   Okresnej   prokuratúry   v M.   s cieľom   poškodiť Vám   ako   účastníkovi   konania.   Na   úrovni   krajskej   prokuratúry   boli   prijaté   zásadné opatrenia, smerujúce k urýchlenému prevereniu Vášho trestného oznámenia z 3. 1. 2005, s týmito   opatreniami   sa   stotožňujem   a nepovažujem   za   nevyhnutné   ich   akýmkoľvek spôsobom dopĺňať. Uložil som podriadeným prokuratúram, aby Vás o výsledku uvedeného konania bezodkladne informovali.

Týmto považujem Váš podnet zo 4. augusta, doplnený podaním z 26. augusta 2005 za vybavený“.

Aj   napriek   uvedenému   sťažovateľ   konštatuje,   že „...   stav   veci   vybavenia   jeho trestného oznámenia ostal NEZMENENÝ, t. j. trestné oznámenie zo dňa 3. januára 2005 ostalo nevybavené“.   Z uvedeného dôvodu sťažovateľ podal ústavnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní vo veci vedenej na okresnej prokuratúre pod sp. zn. 1 Pn 2146/05.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateľa   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a preskúmal   ju   zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom   prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť   porušenia   označeného   základného   práva   alebo   slobody,   reálnosť   ktorej   by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05, I. ÚS 74/05, I. ÚS 158/05).

Podľa   právneho   názoru   ústavného   súdu   uplatňovaného   v jeho   doterajšej rozhodovacej   činnosti   (napr.   II.   ÚS   41/98)   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy sa v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní chráni až po začatí trestného stíhania (§ 160 a nasl. Trestného poriadku). Ak sa trestné stíhanie nezačne, nemôže dôjsť k porušeniu ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. [Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II.   ÚS   55/98).   Uvedené   sa   analogicky   vzťahuje   aj   na   právo   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov garantované čl. 38 ods. 2 listiny.]

Podľa právneho názoru ústavného súdu (vysloveného napr. vo veciach II. ÚS 36/94, I. ÚS 49/98) zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní možno napadnúť   opravnými   prostriedkami   podľa   príslušných   ustanovení   Trestného   poriadku. Ústavný   súd   nie   je   oprávnený   rozhodovať   o zákonnosti   postupu   a rozhodnutí   týchto orgánov a ani ich rozhodnutia zrušovať.

Ochranu konkrétneho práva alebo slobody, ktorých porušenie je namietané, môže ústavný súd poskytnúť len vtedy,   ak sa   ich   ochrany   fyzická   alebo právnická   osoba   už nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred iným štátnym orgánom Slovenskej republiky (napr. pred orgánmi prokuratúry v ich hierarchickom zaradení).

V predmetnej veci (ako vyplýva zo skutočností uvedených v I. časti odôvodnenia) okresná   prokuratúra   preverovanie   trestného   oznámenia   sťažovateľa   doteraz   vykonávala podľa   ustanovení   druhej   časti   deviatej   hlavy   Trestného   poriadku,   t.   j.   ustanovení upravujúcich postup orgánov činných v trestnom konaní pred začatím trestného stíhania (konkrétne ustanovení § 158 až 159 Trestného poriadku).

Zákonnosť postupu okresnej prokuratúry v danej etape trestného konania je potrebné posudzovať   a nápravu   dosiahnuť   prostriedkami   upravenými   ustanoveniami   Trestného poriadku,   prípadne   ustanoveniami   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení neskorších predpisov.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o sťažnosti sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku nepovažoval ústavný súd za dôvodné zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. decembra 2005