znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 275/2015-20

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   16.   septembra   2015v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka a MilanaĽalíka   prerokoval   prijatú   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného AZARIOVÁ   &   RUŽBAŠÁN   Law   firm   s.   r.   o.,   Kmeťova   26,   Košice,konajúcou   JUDr.   Róbertom   Ružbašánom,   advokátom,   ktorou   namieta   porušenie   svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súduKošice I v konaní vedenom pod sp. zn. 36 C 461/2009, a takto

r o z h o d o l :

Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   záležitosti   vprimeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 36 C 461/2009   p o r u še n é   b o l o.

Okresnému súdu Košice I   p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 36 C461/2009 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

  p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 2000 € (slovom dvetisíc eur), ktorú   j e   Okresný súd Košice I   p o v i n n ý zaplatiť mudo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

  p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov), ktorú   j e   Okresný súdKošice   I p o v i n n ý   zaplatiť   na   účet   AZARIOVÁ   &   RUŽBAŠÁN   Law   firm   s.   r.   o.do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Uznesením   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)č. k. I. ÚS 275/2015-9 z 10. júna 2015 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť (ďalej   len  ,,sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   svojho   základného   právana prerokovanie   veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky (ďalej len,,ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľačl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnéhosúdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 36 C 461/2009 (ďalej len,,okresný súd“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že ako navrhovateľ je účastníkom označenéhosúdneho   konania,   ktorého   predmetom   je   vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctvamanželov (ďalej len,,BSM“) po rozvode. Konanie na okresnom súde začalo 19. novembra2009 a podľa tvrdení sťažovateľa vo veci bolo síce nariadených spolu dvanásť pojednávaní,stále však nebolo rozhodnuté, dokonca okresný súd ani nenariadil znalecké dokazovaniena zistenie hodnoty nehnuteľnosti patriacej do BSM. Sťažovateľ vytýka okresnému súduviaceré   obdobia   nečinnosti,   napr.   prvé   pojednávanie   takmer   rok   po   podaní   návrhu,opakované   odročenie   pojednávania   z   dôvodov   na   strane   súdu   a   ďalšie.   Sťažovateľv sťažností tvrdí, že sa so sťažnosťou na prieťahy v konaní obrátil aj na predsedu okresnéhosúdu, ktorý mu v odpovedi z 9. februára 2015 oznámil výsledok prešetrenia sťažnosti.

3. V petite sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jehozákladné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v označenom konaní porušené boli. Ďalej žiada, aby ústavný súd prikázalokresnému súdu ďalej konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančnézadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov konania v sume 355,72 €.

II.

4. Ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa k prijatej sťažnosti vyjadril, oznámil, čitrvá na ústnom pojednávaní, a zaslal ústavnému súdu predmetný súdny spis. Okresný súdv liste doručenom ústavnému súdu 16. júla 2015 oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní,a sťažnosť vyhodnotil iba ako čiastočne dôvodnú. Poukázal na podstatné okolnosti priebehukonania   a   jednotlivé   pojednávania,   ktoré   sa   uskutočnili,   resp.   boli   odročené.   Svojuargumentáciu zhrnul tým, že z 12 nariadených pojednávaní boli dve odročené z dôvodovna strane   účastníkov   a   tri   pre   neprítomnosť   zákonnej   sudkyne.   Podľa   okresného   súduúčastníci konania vždy pred pojednávaním predkladajú súdu ďalšie a ďalšie vyjadreniavo veci, rozširujú predmet BSM a navrhujú nové dôkazy. Po právnej stránke spor nie jezložitý, značný stupeň náročnosti predstavuje skutkový stav veci vzhľadom na   rozsahvyporiadavaného majetku a rozporných tvrdení účastníkov. Na základe uvedeného dospelokresný súd k záveru, že na doterajšej dĺžke konania majú rovnaký podiel súd, ako ajsamotní účastníci konania.

5. Na výzvu ústavného súdu k vhodnosti ústneho pojednávania sťažovateľ v prípisedoručenom 16. júla 2015 uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

6.   Po   posúdení   sťažnosti,   vyjadrenia   k   nej   a   obsahu   vyžiadaného   súdneho   spisuokresného súdu dospel ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu k záveru, že sťažnosť jedôvodná.

III.

7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

8. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sarozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

9. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzaz ustanovenia § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje,aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bolarýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupujev ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná arozhodnutá. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom vkonaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd vsúlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 3/00, I. ÚS 7/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS74/02,   III.   ÚS   142/03)   zohľadňuje   tri   základné   kritériá,   ktorými   sú   právna   a   faktickázložitosť   veci,   o   ktorej   súd   rozhoduje,   správanie   účastníka   súdneho   konania   a   postupsamotného súdu. Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež prihliada pri svojom rozhodovaní,patrí aj predmet sporu v posudzovanom konaní a význam konania pre sťažovateľa (napr. I.ÚS 19/00, I. ÚS 54/02 alebo II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súdaj v danom prípade.

10. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovosvojil aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ideo právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahutýchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).

11. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo takto základom skúmania ústavnéhosúdu, či postupom okresného súdu v predmetnom došlo k porušeniu základného právasťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 ústavya práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Po posúdení priebehu konania z hľadiska základných kritérií, na ktoré sa prihliada,ústavný súd konštatuje nasledovné:

12. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci,   ústavný súd konštatuje, že zprávneho hľadiska ide o vec, ktorá patrí k štandardnej rozhodovacej agende okresnýchsúdov, pričom jej predmetom je problematika, ku ktorej existuje bohatá a v zásade ustálenájudikatúra. Ústavný súd preto z právneho hľadiska nepovažuje vec sťažovateľa za právnezložitú. Pokiaľ ide o skutkovú zložitosť veci, ústavný súd pripúšťa, že za určitých okolnostímôžu   byť   obdobné   spory   zložitejšie   vzhľadom   na   potrebu   vykonať   časovo   náročnédokazovanie týkajúce sa vecí tvoriacich vyporiadavané BSM. Takéto znaky vykazuje ajprávna vec sťažovateľa, čo však nezbavuje príslušný okresný súd povinnosti postupovaťsústredene a efektívne, tak aby jeho postup bol rýchly, účinný a bezprieťahový.

13. Pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd zistilurčité okolnosti, ktoré môžu byť zohľadnené v jeho neprospech, týmito však len čiastočneprispel k doterajšej dĺžke konania, na ktorej nemali zásadný podiel. Ide napríklad o jehoneúčasť na pojednávaní 8. februára 2011, kde síce cestou svojho právneho zástupcu súhlasils konaním v jeho neprítomnosti, avšak vzhľadom na skutočnosť, že išlo o (v tom čase) prvéuskutočnené pojednávanie, kde mal byť ako účastník (navrhovateľ) vypočutý, toto muselobyť   odročené   pre   jeho   neúčasť.   Obdobne   možno   poukázať   na nedodržanie   lehotyna predloženie   listinných   dôkazov,   ktorá   bola   sťažovateľovi   uložená   uznesením   napojednávaní 10. mája 2011.

14. V postupe okresného súdu v predmetnej veci ústavný súd zistil viaceré obdobianečinnosti, resp. neefektívnej činnosti, ktoré neviedli k odstráneniu stavu právnej neistotyúčastníkov konania. Pre posúdenie ústavnej sťažnosti ako dôvodnej boli pritom relevantnénajmä tieto časové súvislosti:

- nariadenie prvého pojednávania na 4. október 2010 za situácie, keď predpokladypre jeho nariadenie (návrh, zaplatený súdny poplatok, vyjadrenie odporkyne) boli splnenéuž 10. marca 2010 (šesť mesiacov nečinnosti),

-   12.   apríla   2012   sa   konalo   meritórne   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročenéna 11. september 2012, následne na 29. november 2012 a 12. september 2013, pričom tietotri   pojednávania   sa   neuskutočnili   pre   práceneschopnosť   zákonnej   sudkyne,   a   ďalšiemeritórne pojednávanie sa konalo až 6. mája 2014. V tomto období teda išlo o dva rokynečinnosti okresného súdu, pričom na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že dôvodypre odročenie pojednávaní boli objektívneho charakteru,

- ani v ďalšom konaní postup súdu nebol sústredený, efektívny a účinný, pričommožno poukázať napr. na nariadenie znaleckého dokazovania uznesením z 10. júna 2015,kde   návrhy   obidvoch   účastníkov   na   takýto   postup   boli   okresnému   súdu   doručenéešte 20. mája   2014,   resp.   4.   júna   2014,   alebo   na   opätovné   odročenie   pojednávanianariadeného pôvodne na 24. jún 2014 na 25. november 2014 z dôvodu lekárskeho ošetreniazákonnej sudkyne.

15.   Z pohľadu záverov ústavného súdu bola pritom relevantná aj celková dĺžkakonania, keďže toto dosiaľ trvá takmer šesť rokov na jednom stupni všeobecného súdnictva,a to bez meritórneho rozhodnutia, pričom uvedené časové súvislosti indikujú, že počas viacako polovice trvania uvedeného konania okresný súd nepostupoval tak, aby právna neistotaúčastníkov konania bola odstránená.

16. Tieto skutočnosti preto viedli k záveru ústavného súdu o porušení základnéhopráva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovorupostupom okresného súdu v označenom konaní a súčasne k príkazu okresnému súdu, aby voveci ďalej konal bez zbytočných prieťahov. Konať bez zbytočných prieťahov v tomto prípadeznamená zvoliť efektívne procesné postupy, ktoré budú skutočne viesť k právoplatnémurozhodnutiu o návrhu sťažovateľa na vyporiadanie BSM. Voľba prostriedkov je pritom naokresnom   súde,   tento   však   musí   mať   na   zreteli,   že   výklad   a uplatňovanie   všetkýchprocesných   noriem   z   jeho   strany   musí   byť   ústavne   súladný   (čl. 152 ods.   4   ústavy),   inconcreto nesmie byť prekážkou pre uplatnenie práva sťažovateľa na rozhodnutie veci vprimeranej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov. Je totiž celkom zrejmé, že doterajšiačinnosť okresného súdu a ním zvolené postupy v konaní neviedli k želanému výsledku, ajeho objektívna zodpovednosť za porušenie označených práv sťažovateľa je teda preukázaná.

IV.

17.   Sťažovateľ   v   sťažnosti   uplatnil   a   odôvodnil   aj   svoj   návrh   na   priznanieprimeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €. Z doterajšej rozhodovacej činnostiústavného súdu vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie ústavný súd spravidla priznávtedy, keď následky porušenia práv sťažovateľa (zbytočné prieťahy v konaní) už nemožnonapraviť či odstrániť (napr. III. ÚS 17/02, I. ÚS 97/09). Ústavný súd preto tretím výrokomnálezu priznal sťažovateľovi vychádzajúc z princípov spravodlivosti, z potreby zavŕšeniaochrany   jeho   práv   a   zo   zodpovednosti   okresného   súdu   za   zbytočné   prieťahy   v   konaníprimerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000   €. Táto výška podľa ústavného súduprimerane   vyjadruje   jeho   ujmu   spôsobenú   právnou   neistotou   a   zároveň   zohľadňujeskutočnosť, že aj svojím konaním sa čiastočne (avšak nie významne) podieľal na celkovejdĺžke konania.

Podľa   §   56   ods.   5 zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky   č. 38/1993   Z.   z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) platí, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia.

18.   Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   náhrade   trov   konania   sťažovateľa.S poukazom na § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde a vyhlášku Ministerstva spravodlivostiSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanieprávnych služieb v znení neskorších predpisov mu bola priznaná náhrada trov konania predústavným súdom v sume 296,44 €, z toho 2 úkony právnej pomoci po 139,83 €, t. j.prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť podaná na ústavnom súde, 2 x paušálna náhradahotových výdavkov po 8,39 €, ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet spoločnostiAZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohtonálezu.   Sumu   priznanej   náhrady   ústavný   súd   nezvýšil   o   požadovanú   20   %   daňz pridanej hodnoty,   pretože   sťažovateľ   nepredložil   ústavnému   súdu   žiaden   relevantnýdôkaz o registrácii   právneho   zástupcu   za   platiteľa   dane   z   pridanej   hodnoty(m. m. III. ÚS 24/2010).   Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiuústavného   súdu   nie   je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúdaprávoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. septembra 2015