SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 275/2015-20
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. septembra 2015v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka a MilanaĽalíka prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice,konajúcou JUDr. Róbertom Ružbašánom, advokátom, ktorou namieta porušenie svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduKošice I v konaní vedenom pod sp. zn. 36 C 461/2009, a takto
r o z h o d o l :
Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti vprimeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 36 C 461/2009 p o r u še n é b o l o.
Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 36 C461/2009 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.
p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2000 € (slovom dvetisíc eur), ktorú j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť mudo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov), ktorú j e Okresný súdKošice I p o v i n n ý zaplatiť na účet AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o.do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)č. k. I. ÚS 275/2015-9 z 10. júna 2015 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť (ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len,,ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľačl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnéhosúdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 36 C 461/2009 (ďalej len,,okresný súd“).
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že ako navrhovateľ je účastníkom označenéhosúdneho konania, ktorého predmetom je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctvamanželov (ďalej len,,BSM“) po rozvode. Konanie na okresnom súde začalo 19. novembra2009 a podľa tvrdení sťažovateľa vo veci bolo síce nariadených spolu dvanásť pojednávaní,stále však nebolo rozhodnuté, dokonca okresný súd ani nenariadil znalecké dokazovaniena zistenie hodnoty nehnuteľnosti patriacej do BSM. Sťažovateľ vytýka okresnému súduviaceré obdobia nečinnosti, napr. prvé pojednávanie takmer rok po podaní návrhu,opakované odročenie pojednávania z dôvodov na strane súdu a ďalšie. Sťažovateľv sťažností tvrdí, že sa so sťažnosťou na prieťahy v konaní obrátil aj na predsedu okresnéhosúdu, ktorý mu v odpovedi z 9. februára 2015 oznámil výsledok prešetrenia sťažnosti.
3. V petite sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jehozákladné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v označenom konaní porušené boli. Ďalej žiada, aby ústavný súd prikázalokresnému súdu ďalej konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančnézadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov konania v sume 355,72 €.
II.
4. Ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa k prijatej sťažnosti vyjadril, oznámil, čitrvá na ústnom pojednávaní, a zaslal ústavnému súdu predmetný súdny spis. Okresný súdv liste doručenom ústavnému súdu 16. júla 2015 oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní,a sťažnosť vyhodnotil iba ako čiastočne dôvodnú. Poukázal na podstatné okolnosti priebehukonania a jednotlivé pojednávania, ktoré sa uskutočnili, resp. boli odročené. Svojuargumentáciu zhrnul tým, že z 12 nariadených pojednávaní boli dve odročené z dôvodovna strane účastníkov a tri pre neprítomnosť zákonnej sudkyne. Podľa okresného súduúčastníci konania vždy pred pojednávaním predkladajú súdu ďalšie a ďalšie vyjadreniavo veci, rozširujú predmet BSM a navrhujú nové dôkazy. Po právnej stránke spor nie jezložitý, značný stupeň náročnosti predstavuje skutkový stav veci vzhľadom na rozsahvyporiadavaného majetku a rozporných tvrdení účastníkov. Na základe uvedeného dospelokresný súd k záveru, že na doterajšej dĺžke konania majú rovnaký podiel súd, ako ajsamotní účastníci konania.
5. Na výzvu ústavného súdu k vhodnosti ústneho pojednávania sťažovateľ v prípisedoručenom 16. júla 2015 uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci.
6. Po posúdení sťažnosti, vyjadrenia k nej a obsahu vyžiadaného súdneho spisuokresného súdu dospel ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu k záveru, že sťažnosť jedôvodná.
III.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
8. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sarozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
9. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzaz ustanovenia § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje,aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bolarýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupujev ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná arozhodnutá. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom vkonaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd vsúlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 3/00, I. ÚS 7/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postupsamotného súdu. Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež prihliada pri svojom rozhodovaní,patrí aj predmet sporu v posudzovanom konaní a význam konania pre sťažovateľa (napr. I.ÚS 19/00, I. ÚS 54/02 alebo II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súdaj v danom prípade.
10. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovosvojil aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ideo právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahutýchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).
11. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo takto základom skúmania ústavnéhosúdu, či postupom okresného súdu v predmetnom došlo k porušeniu základného právasťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Po posúdení priebehu konania z hľadiska základných kritérií, na ktoré sa prihliada,ústavný súd konštatuje nasledovné:
12. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že zprávneho hľadiska ide o vec, ktorá patrí k štandardnej rozhodovacej agende okresnýchsúdov, pričom jej predmetom je problematika, ku ktorej existuje bohatá a v zásade ustálenájudikatúra. Ústavný súd preto z právneho hľadiska nepovažuje vec sťažovateľa za právnezložitú. Pokiaľ ide o skutkovú zložitosť veci, ústavný súd pripúšťa, že za určitých okolnostímôžu byť obdobné spory zložitejšie vzhľadom na potrebu vykonať časovo náročnédokazovanie týkajúce sa vecí tvoriacich vyporiadavané BSM. Takéto znaky vykazuje ajprávna vec sťažovateľa, čo však nezbavuje príslušný okresný súd povinnosti postupovaťsústredene a efektívne, tak aby jeho postup bol rýchly, účinný a bezprieťahový.
13. Pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd zistilurčité okolnosti, ktoré môžu byť zohľadnené v jeho neprospech, týmito však len čiastočneprispel k doterajšej dĺžke konania, na ktorej nemali zásadný podiel. Ide napríklad o jehoneúčasť na pojednávaní 8. februára 2011, kde síce cestou svojho právneho zástupcu súhlasils konaním v jeho neprítomnosti, avšak vzhľadom na skutočnosť, že išlo o (v tom čase) prvéuskutočnené pojednávanie, kde mal byť ako účastník (navrhovateľ) vypočutý, toto muselobyť odročené pre jeho neúčasť. Obdobne možno poukázať na nedodržanie lehotyna predloženie listinných dôkazov, ktorá bola sťažovateľovi uložená uznesením napojednávaní 10. mája 2011.
14. V postupe okresného súdu v predmetnej veci ústavný súd zistil viaceré obdobianečinnosti, resp. neefektívnej činnosti, ktoré neviedli k odstráneniu stavu právnej neistotyúčastníkov konania. Pre posúdenie ústavnej sťažnosti ako dôvodnej boli pritom relevantnénajmä tieto časové súvislosti:
- nariadenie prvého pojednávania na 4. október 2010 za situácie, keď predpokladypre jeho nariadenie (návrh, zaplatený súdny poplatok, vyjadrenie odporkyne) boli splnenéuž 10. marca 2010 (šesť mesiacov nečinnosti),
- 12. apríla 2012 sa konalo meritórne pojednávanie, ktoré bolo odročenéna 11. september 2012, následne na 29. november 2012 a 12. september 2013, pričom tietotri pojednávania sa neuskutočnili pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne, a ďalšiemeritórne pojednávanie sa konalo až 6. mája 2014. V tomto období teda išlo o dva rokynečinnosti okresného súdu, pričom na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že dôvodypre odročenie pojednávaní boli objektívneho charakteru,
- ani v ďalšom konaní postup súdu nebol sústredený, efektívny a účinný, pričommožno poukázať napr. na nariadenie znaleckého dokazovania uznesením z 10. júna 2015,kde návrhy obidvoch účastníkov na takýto postup boli okresnému súdu doručenéešte 20. mája 2014, resp. 4. júna 2014, alebo na opätovné odročenie pojednávanianariadeného pôvodne na 24. jún 2014 na 25. november 2014 z dôvodu lekárskeho ošetreniazákonnej sudkyne.
15. Z pohľadu záverov ústavného súdu bola pritom relevantná aj celková dĺžkakonania, keďže toto dosiaľ trvá takmer šesť rokov na jednom stupni všeobecného súdnictva,a to bez meritórneho rozhodnutia, pričom uvedené časové súvislosti indikujú, že počas viacako polovice trvania uvedeného konania okresný súd nepostupoval tak, aby právna neistotaúčastníkov konania bola odstránená.
16. Tieto skutočnosti preto viedli k záveru ústavného súdu o porušení základnéhopráva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovorupostupom okresného súdu v označenom konaní a súčasne k príkazu okresnému súdu, aby voveci ďalej konal bez zbytočných prieťahov. Konať bez zbytočných prieťahov v tomto prípadeznamená zvoliť efektívne procesné postupy, ktoré budú skutočne viesť k právoplatnémurozhodnutiu o návrhu sťažovateľa na vyporiadanie BSM. Voľba prostriedkov je pritom naokresnom súde, tento však musí mať na zreteli, že výklad a uplatňovanie všetkýchprocesných noriem z jeho strany musí byť ústavne súladný (čl. 152 ods. 4 ústavy), inconcreto nesmie byť prekážkou pre uplatnenie práva sťažovateľa na rozhodnutie veci vprimeranej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov. Je totiž celkom zrejmé, že doterajšiačinnosť okresného súdu a ním zvolené postupy v konaní neviedli k želanému výsledku, ajeho objektívna zodpovednosť za porušenie označených práv sťažovateľa je teda preukázaná.
IV.
17. Sťažovateľ v sťažnosti uplatnil a odôvodnil aj svoj návrh na priznanieprimeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €. Z doterajšej rozhodovacej činnostiústavného súdu vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie ústavný súd spravidla priznávtedy, keď následky porušenia práv sťažovateľa (zbytočné prieťahy v konaní) už nemožnonapraviť či odstrániť (napr. III. ÚS 17/02, I. ÚS 97/09). Ústavný súd preto tretím výrokomnálezu priznal sťažovateľovi vychádzajúc z princípov spravodlivosti, z potreby zavŕšeniaochrany jeho práv a zo zodpovednosti okresného súdu za zbytočné prieťahy v konaníprimerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €. Táto výška podľa ústavného súduprimerane vyjadruje jeho ujmu spôsobenú právnou neistotou a zároveň zohľadňujeskutočnosť, že aj svojím konaním sa čiastočne (avšak nie významne) podieľal na celkovejdĺžke konania.
Podľa § 56 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) platí, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia.
18. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa.S poukazom na § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde a vyhlášku Ministerstva spravodlivostiSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanieprávnych služieb v znení neskorších predpisov mu bola priznaná náhrada trov konania predústavným súdom v sume 296,44 €, z toho 2 úkony právnej pomoci po 139,83 €, t. j.prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť podaná na ústavnom súde, 2 x paušálna náhradahotových výdavkov po 8,39 €, ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet spoločnostiAZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohtonálezu. Sumu priznanej náhrady ústavný súd nezvýšil o požadovanú 20 % daňz pridanej hodnoty, pretože sťažovateľ nepredložil ústavnému súdu žiaden relevantnýdôkaz o registrácii právneho zástupcu za platiteľa dane z pridanej hodnoty(m. m. III. ÚS 24/2010). Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiuústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúdaprávoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. septembra 2015