znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 275/08-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. septembra 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   I.   K.   K.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 11/03 a postupom Krajského súdu v Prešove v bližšie neoznačenom odvolacom konaní a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júla 2008 doručená sťažnosť I. K. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej   len „dohovor“)   postupom Okresného súdu   Bardejov (ďalej   len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 11/03 a postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v bližšie neoznačenom odvolacom konaní.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Pred bezmála 5 a ½ rokmi – presne dňa 28. I. 2003 som   Okresnému   súdu   v Bardejove   osobne   doručil...   moju   žalobu...o uspokojenie   mojich hmotnoprávnych   nárokov   vyplývajúcich   z transformácie   bytového   družstevníctva...   súd... dňa 9. X. 03 vyhlásil uznesenie, že moju žalobu mi vracia na opravu a doplnenie, nakoľko nebolo z nej údajne zrejmé, že čoho sa ňou domáham... uznesením... zo dňa 3. III. 04... moju žalobu   odmietol...   keďže   tu   bola   daná   možnosť   opravného   prostriedku   túto   som   využil svojim odvolaním... moje odvolanie Krajský súd v Prešove... čiastočne akceptoval... Dňa 29. VII. 2004 som obdržal od bardejovského súdu jeho výzvu..., ktorou odo mňa požadoval   zaplatenie   súdneho   poplatku   za   podaný   návrh...   samosudkyňa...   9.   IV.   2008 vyniesla... uznesenie pod č. k. 3 C 11/03, ktoré pre údajnú litispendenciu s konaním pod č. k. 1 C 238/01 toto zastavila... A teraz už iba čakám, že ako a hlavne kedy rozhodne o veci odvolací prešovský súd.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „1.) Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. K. podľa ods. 2/, čl. 48 Ústavy a ods. 1,   čl.   6   Dohovoru   postupom   Krajského   súdu   v Prešove   a najmä   Okresného   súdu v Bardejove v súdnom konaní vedenom u neho pod č. k. 3C 11/03 porušené boli.

2.)   Prikazuje   Krajskému   súdu   v Prešove,   resp.   Okresnému   súdu   v Bardejove v právnej veci pod č. k. 3c 11/03 konať bez prieťahov.

3.) Priznáva I. K. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške 60 tis. Sk [slovom šesťdesiattisíckorúnslovenských,   ktoré   sú   mu   povinné   spoločne   a nerozdielne   (prípadne pomerom aký určí ústavný súd - pozn.), a to podľa miery zavinenia] uhradiť do 2-och mesiacov od právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia.

4.)   Ukladá   Okresnému   súdu   v Bardejove   a Krajskému   súdu   v Prešove   spoločne a nerozdielne (prípadne v inom pomere, v akom určí súd - pozn.) uhradiť vzniklé trovy tohto súdneho konania na označený účet právneho zástupcu sťažovateľa, a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   všeobecným   súdom v občianskoprávnom   konaní)   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (IV. ÚS 16/04,   II. ÚS 1/05,   II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   II. ÚS 12/01,   IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04) ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie   základného   práva   označenými   orgánmi   verejnej   moci   (v   tomto   prípade okresným súdom) ešte trvalo. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nedochádza   k   namietanému   porušovaniu   označeného   základného   práva   postupom okresného súdu, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí   smerovať   proti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva   významnú   preventívnu   funkciu   ako   účinný   prostriedok   na   to,   aby   sa   predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V prípade   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov je s účinnosťou od 1. apríla 2005 takýmto prostriedkom sťažnosť adresovaná predsedovi príslušného súdu podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

V súlade   s už   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho   základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   3   C   11/03   a postupom   krajského   súdu v bližšie neoznačenom odvolacom konaní.

Z obsahu sťažnosti a zisťovania ústavného súdu (úradný záznam z 26. augusta 2008) vyplýva, že konanie vedené okresným súdom začalo 28. januára 2003 na základe žaloby podanej sťažovateľom a uznesením okresného súdu z 9. apríla 2008 bolo konanie zastavené z dôvodu   prekážky   litispendencie.   Proti   uzneseniu   okresného   súdu   o zastavení   konania podal sťažovateľ odvolanie a spis bol predložený krajskému súdu 12. júna 2008.

Sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal prieťahy v konaní okresného súdu a krajského súdu, a tým porušenie ním označených práv, bola ústavnému súdu doručená 22. júla 2008.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   v čase   doručenia   sťažnosti   bolo   konanie   vedené okresným súdom skončené jeho zastavením a odvolacie konanie vedené krajským súdom prebiehalo necelé dva mesiace.

Aj   keď   rozhodnutie   okresného   súdu   o zastavení   konania   ešte   nenadobudlo právoplatnosť v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu, vzhľadom na to, že konanie už neprebiehalo   pred   okresným   súdom,   nemohlo   dochádzať   objektívne   k prieťahom v predmetnom konaní zo strany okresného súdu.

Pokiaľ ide o konanie vedené krajským súdom treba konštatovať, že samotná dĺžka tohto konania (necelé dva mesiace v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu) objektívne vylučuje   možnosť   vzniku   takých   prieťahov,   ktorými   by   mohlo   dôjsť   k porušeniu označených práv sťažovateľa.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   pre   jej   zjavnú neopodstatnenosť.

Pretože   sťažnosť   bola   odmietnutá   v celosti,   ústavný   súd   o ďalších   nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2008