znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 275/06

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť B. B., H., zastúpeného advokátkou JUDr. O. Š., H., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa   čl.   48 ods.   2 Ústavy Slovenskej   republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 21 Cb 211/03 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cob 218/04 a pod sp. zn. 8 Co 391/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť B. B. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. apríla 2006 doručená sťažnosť B. B., H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.   21 Cb 211/03   a postupom   Krajského   súdu   v Bratislave   (ďalej   aj   „krajský   súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cob 218/04 a pod sp. zn. 8 Co 391/05.

Z obsahu   sťažnosti   a z jej   príloh   vyplynulo,   že   sťažovateľ   podal   13.   mája   2003 okresnému súdu žalobu proti spoločnosti C., s. r. o., B. (ďalej len „žalovaná“), ktorou sa domáhal   zaplatenia   finančnej   čiastky   9   141   Sk   s príslušenstvom.   Po   uplynutí   piatich mesiacov od podania žaloby okresný súd vyzval sťažovateľa na upresnenie jeho žalobného návrhu.   Sťažovateľ   požadované   upresnenie   žaloby   zaslal   súdu   v deň,   keď   mu   výzva ohľadom   tejto   skutočnosti   bola   doručená,   a   to   17. októbra   2003.   Platobným   rozkazom z 22. októbra 2003 sp. zn. 19 Rob 382/03 okresný súd žalobnému návrhu vyhovel. Proti uvedenému platobnému rozkazu žalovaná podala odpor. K tomuto odporu sa sťažovateľ vyjadril listom z 12. januára 2004. Rozsudkom okresného súdu z 22. apríla 2004 č. k. 21 Cb 211/03-35   bolo   žalobe   vyhovené.   Proti   tomuto   rozsudku   sa   však   žalovaná   odvolala. K odvolaniu žalovanej sa sťažovateľ vyjadril 27. augusta 2004.

Sťažovateľ podal 13. júla 2005 krajskému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.Uznesením č. k. 21 Cb 211/03-67 z 26. júla 2005 okresný súd konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku z odvolania. Uznesením č. k. 21 Cb 211/03-72 z 8. augusta 2005   okresný   súd   zrušil   svoje   rozhodnutie   nesprávne   identifikované   ako „č.   k.   21   Cb 211/03-47 zo dňa 24. 06. 2004“. Uznesením č. k. 21 Cb 211/03-75 z 10. augusta 2005 však už okresný súd zrušil svoje rozhodnutie č. k. 21 Cb 211/03-67 z 26. júla 2005. Na sťažnosť týkajúcu sa prieťahov v konaní adresovanú predsedovi krajského súdu odpovedal predseda okresného súdu listom z 25. augusta 2005, ktorým sťažovateľovi oznámil, že k žiadnym prieťahom nedošlo. Aj predsedníčka krajského súdu oznámila listom z 3. augusta 2005 sťažovateľovi,   že   ani na   úrovni   krajského   súdu   k prieťahom   v súdnom   konaní nedošlo. Keďže sťažovateľ z reakcií súdov nevedel posúdiť, kde sa spis okresného súdu nachádzal, uviedol, že predmetná ústavná sťažnosť smeruje proti obidvom označeným súdom.Sťažovateľ s poukazom na ustanovenie čl. 48 ods. 2 ústavy a na ustanovenie čl. 6 ods. 1 dohovoru je toho názoru, že v jeho veci dochádza tak na okresnom, ako aj krajskom súde   k pretrvávajúcim   a neodôvodneným   prieťahom,   a preto   navrhuje,   aby   ústavný   súd nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 21 Cb 211/03 a Krajský súd v Bratislave v tej istej veci, ako súd odvolací, porušili základné právo sťažovateľa B. B. (...) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Okresnému súdu Bratislava V a Krajskému súdu v Bratislave sa prikazuje pokračovať v tomto konaní bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v súlade s čl. 127 ods. 3 Ústavy v sume 30 000.- Sk a trovy konania súvisiace s jeho právnym zastúpením vo výške 5 788.- Sk, ktoré pozostávajú z dvoch úkonov právnej pomoci v zmysle § 11 ods. 2 v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 o odmenách   náhradách   advokátov   za poskytnutie   právnych   služieb   vo   výške   Sk   2   730.- a paušálnej náhrady podľa § 16 ods. 3 cit. vo výške Sk 164.-“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom pre odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto   práva   alebo   slobody   na   strane   druhej.   Inými   slovami,   ak   ústavný   súd   nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho   základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 21 Cb 211/03 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cob 218/04 a pod sp. zn. 8 Co 391/05.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

1. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 34/99, II. ÚS 32/00, III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, IV. ÚS 37/02, III. ÚS 109/03) sa ochrana základnému právu vrátane základného práva podľa   čl. 48 ods.   2 ústavy   (a   rovnako aj podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru) poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným   súdom)   ešte   trvalo.   Ak   v čase,   keď   došla   sťažnosť   ústavnému   súdu,   už nedochádza k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne   ako   zjavne   neopodstatnenú   (§ 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde).   Vychádza pritom   z toho,   že   účelom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (pozri napr. I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00).

Sťažovateľ   v sťažnosti,   ktorá   bola   ústavnému   súdu   doručená   21.   apríla   2006, namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   V   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 21 Cb 211/03. Nahliadnutím do zapožičaného súdneho spisu však ústavný súd zistil, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu tvrdené porušovanie označeného základného práva   sťažovateľa   v   konaní   pred   okresným   súdom   už   netrvalo,   keďže   vec   sa od 14. septembra 2005 nachádzala až do vydania konečného rozhodnutia na krajskom súde, preto bolo potrebné sťažnosť v tejto časti (teda vo vzťahu k okresnému súdu) odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva tvrdenie sťažovateľa, že aj postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cob 218/04 a pod sp. zn. 8 Co 391/05 došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.  

Z obsahu spisu, ktorý si ústavný súd zapožičal vyplýva, že vec bola odvolaciemu súdu prvýkrát postúpená, aby rozhodol o odvolaní žalovanej 10. septembra 2004, pričom vec   bola   vedená   pod   sp.   zn.   10   Cob   218/04.   Krajský   súd   (po   piatich   mesiacoch)   vec 7. februára   2005   vrátil   okresnému   súdu   bez   meritórneho   rozhodnutia,   pretože   nebol zaplatený   poplatok   z odvolania.   Druhýkrát   bola   vec   postúpená   krajskému   súdu   14. septembra 2005 na rozhodnutie o odvolaní, pričom o odvolaní žalovanej bolo krajským súdom   rozhodnuté   (tentoraz   po   deviatich   mesiacoch)   27.   júna   2006   rozsudkom   č.   k. 8 Co 391/05-98.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného súdu   sa   otázka,   či   v konkrétnom   prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl.   48 ods.   2   ústavy, skúma vždy   s ohľadom   na konkrétne   okolnosti   každého prípadu   najmä   podľa   týchto   troch   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníka   konania a postup súdu (napr. II. ÚS 26/95). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (pozri napr. rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 128/03 z 25. júna 2003 a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu).

Postup krajského súdu sa zjavne nevyznačuje takými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, alebo čl. 6 ods. 1 dohovoru. Pretože s ohľadom na tieto skutočnosti neprichádza do úvahy, aby ústavný súd namietaný postup krajského súdu mohol po prijatí návrhu na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd jeho sťažnosť aj v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.  

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2006