znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 274/08-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. septembra 2008   predbežne prerokoval   sťažnosť   maloletého   R.   Ž.,   B.,   zastúpeného   zákonnou zástupkyňou matkou A. Ž. a advokátom JUDr. M. O., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho   základného   práva   na   súdnu   a inú   právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rodičovskú výchovu a starostlivosť a na primerané materiálne zabezpečenie vo forme výživného podľa čl. 3 a čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa v spojení s čl. 41 ods. 1, 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17 Co 73/2008-48 z 29. apríla 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť maloletého R. Ž. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2008 doručená sťažnosť maloletého R. Ž., B. (ďalej len „maloletý sťažovateľ“), zastúpeného zákonnou   zástupkyňou matkou   A.   Ž.   a advokátom   JUDr.   M.   O.,   Ž.,   ktorou   namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej   len   „ústava“),   práva na   spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva   na   rodičovskú   výchovu   a starostlivosť   a na   primerané   materiálne zabezpečenie vo forme výživného podľa čl. 3 a čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len   „dohovor   o právach   dieťaťa“) v spojení   s čl.   41   ods.   1,   4   a 6   ústavy   rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. 17 Co 73/2008-48 z 29. apríla 2008 (ďalej len „rozsudok z 29. apríla 2008“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej len   „okresný   súd“)   č.   k.   21   P   209/2006-89   z 12.   marca   2007   (ďalej   len   „rozsudok z 12. marca 2007“) právoplatným 27. marca 2007 bola schválená dohoda medzi rodičmi maloletého sťažovateľa o úprave ich práv a povinností k maloletému sťažovateľovi (ako aj k   jeho   súrodencovi)   počas   trvania   ich   manželstva.   Podľa   tejto   dohody   bol   maloletý sťažovateľ a jeho súrodenec zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol povinný prispievať   na   výživu   maloletého   sťažovateľa   sumou   1 800   Sk   a jeho   súrodenca   sumou 1 400 Sk   mesačne   s   účinnosťou   od   1.   augusta   2006.   Súčasťou   dohody   rodičov   bola aj úprava styku otca s maloletými deťmi.

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 5 C 5/2008-32 z 29. januára 2008   (ďalej   len   „rozvodový   rozsudok“)   bolo rozvedené manželstvo rodičov   maloletého sťažovateľa a boli upravené práva a povinnosti k maloletému sťažovateľovi (ako aj k jeho súrodencovi) po rozvode manželstva. Maloletý sťažovateľ a jeho súrodenec boli zverení do výchovy a opatery matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sťažovateľa   sumou   2 500   Sk   a na   výživu   jeho súrodenca   sumou   2 000   Sk   mesačne   od právoplatnosti rozvodu. Výrok rozvodového rozsudku nadobudol právoplatnosť 6. marca 2008. Rozvodovým rozsudkom bol upravený aj styk otca s maloletými deťmi.

Proti rozvodovému rozsudku podala odvolanie matka i otec maloletého sťažovateľa. Matka maloletého sťažovateľa vo svojom odvolaní určenú sumu výživného zo strany otca považovala   za   nízku   a nezodpovedajúcu   možnostiam   otca.   Otec   súdom   určenú   sumu výživného   považoval   za   vysokú   a nezodpovedajúcu   jeho   možnostiam   a navrhoval   určiť výživné v rozsahu, ako bolo určené rozsudkom okresného súdu z 12. marca 2007. Poukázal na to, že určením sumy jeho vyživovacej povinnosti rozsudkom okresného súdu z 12. marca 2007 nedošlo na jeho strane ako ani na strane maloletých detí k žiadnej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali určiť vyššiu sumu výživného.

Krajský súd svojím rozsudkom z 29. apríla 2008 odvolaniami matky i otca napadnutý rozvodový rozsudok vo výroku o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom zmenil tak, že otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sťažovateľa sumou 1 800 Sk a na výživu jeho súrodenca sumou 1 400 Sk mesačne od právoplatnosti rozvodu.

Maloletý sťažovateľ namietal nezákonnosť a neústavnosť rozsudku krajského súdu z 29. apríla 2008 a uviedol:

„Vyššie citovaný rozsudok Krajského súdu v Trenčíne je zjavne neústavný, svojvoľný, arbitrárny, vymykajúci sa ustálenej rozhodovacej praxi súdov a najmä hrubo poškodzujúci právo navrhovateľa mal. R. Ž., nar... ako aj mal. D. Ž., nar... na rodičovskú výchovu a starostlivosť, právo na primerané materiálne zabezpečenie mal. dieťaťa vo forme výživného povinného rodiča ako aj právo na súdnu a inú právnu ochranu... je v hrubom rozpore s ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky..., Zákona o rodine... a... Dohovoru o právach dieťaťa... Odôvodnenie rozsudku krajského súdu je podľa svojho obsahu skôr účelovou a stručnou   obhajobou   záujmu   otca   platiť   čo   najnižšie   výživné   a   nie   štandardným odôvodnením civilného rozsudku v právnom štáte. Krajský súd svoje rozhodnutie o zmene výživného určeného prvostupňovým rozsudkom ťažiskovo odôvodnil tým, že oproti predošlej úprave rozsahu vyživovacej povinnosti nedošlo k podstatnej zmene, t. j. v konaní nebola preukázaná   kvalifikovaná   zmena   pomerov,   ktorá   by   odôvodňovala   iné   rozhodnutie   o výživnom na čas po rozvode. Podľa záverov krajského súdu predošlú úpravu vyživovacej povinnosti uskutočnenú rozsudkom Okresného súdu v Žiline sp. zn. 21P 209/2006 zo dňa 12. 03. 2007... je nutné naďalej rešpektovať aj na čas po rozvode rodičov mal. detí...

1. Krajský súd na základe daňového priznania otca za rok 2006 dôvodí, že reálny príjem otca činí 12.400,- Sk mesačne... uvedené mechanické preberanie údajov z daňového priznania   povinného   rodiča   -   podnikateľa   je   pri   určení   rozsahu   vyživovacej   povinnosti rodiča v zmysle § 62 ods. 2, § 62 ods. 5, 63 ods. 1, 63 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. zjavne nezákonné. Krajský súd mal v zmysle označených ustanovení Zákona o rodine povinnosť skúmať, aké sú reálne možnosti a schopnosti otca, v čom spočívajú jeho skutočné výdavky v rámci podnikateľskej činnosti a či bolo vynaloženie týchto výdavkov pri podnikaní otca bolo nevyhnutné resp. v akom rozsahu. Na pojednávaní otec pritom priamo potvrdil, že za účelom zníženia svojho daňového základu využíva daňový inštitút paušálnych výdavkov   vo   výške   60   %   príjmov,   ktoré   v   daňovom   konaní   nemusí   preukazovať   a ani špecifikovať.   Otec pritom   nevedel vysvetliť,   v čom spočívajú jeho skutočné náklady pri podnikaní. Prvostupňový súd dôkaz navrhnutý matkou - predloženie peňažného denníka otca za rok 2006, bez vecného opodstatnenia nevykonal. Deklarovaný príjem otca za rok 2006 pritom činí sumu 477.980,- Sk. Skutočný mesačný príjem otca predstavuje minimálne sumu 30.000,- Sk netto...

2. Krajský súd v odôvodnení vôbec nezohľadnil, že určenie výživného v rozsudku Okresného   súdu   v   Žiline   sp.   zn.   21P   209/2006   zo   dňa   12.   03.   2007   bola   vykonané s účinnosťou ku dňu 01. 08. 2006 a nie k dátumu vyhlásenia rozhodnutia 12. 03. 2007. Pri zmene   rozhodnutia   o   výživnom   nie   je   rozhodný   čas   vydania   rozhodnutia,   ale   čas,   ku ktorému (deklaratórne) došlo k zmene rozhodnutia. Je zrejmé, že za čas od 01. 08. 2006 (predchádzajúce rozhodnutie o výživnom) do 29. 04. 2008 (čas rozhodnutia krajského súdu o odvolaní) došlo k nie zanedbateľnému zvýšeniu životných nákladov, čo v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine predstavuje relevantnú zmenu pomerov... Krajský súd v Trenčíne taktiež   pri   konštatovaní   absencie   zmeny   pomerov   pozabudol   na   skutočnosť,   že právoplatnosťou výroku o rozvode došlo ex lége k zániku vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi, čím v danej veci došlo k ďalšej podstatnej zmene pomerov...

3. Pokiaľ Krajský súd v Trenčíne svoje rozhodnutie ťažiskovo opiera od rozsudku Okresného súdu v Žiline sp. zn. 21P 209/2006 zo dňa 12. 03. 2007, súd opomenul, že počas uvedeného konania navrhovateľ (otec mal. detí) od decembra 2006... zadržiaval mal. syna D.   Ž.   Návrh   matky   na   vydanie   predbežného   opatrenia   Okresný   súd   v   Žiline   pritom zamietol... Vrátenie mal. syna otec pritom podmieňoval dohodou rodičov o styku a výške výživného podľa jeho požiadaviek. Je zrejmé, že za daného neznesiteľného stavu bola matka de facto nútená pristúpiť na ultimatívne otcove požiadavky... krajský súd existenciu situácie, za ktorej bola uzavretá rodičovská dohoda v konaní Okresného súdu v Žiline vedeného pod sp. zn. 21P 209/2006 pri svojom rozhodovaní opomenul...

4. Krajský súd v Trenčíne opomenul, že Okresný súd v Žiline v konaní 21P 209/2006 pri schvaľovaní rodičovskej dohody posudzoval iba to, či uzavretá dohoda rodičov nie je v hrubom rozpore so záujmami mal. detí, nevykonával však dokazovanie týkajúce sa výšky primeraného výživného.

5. Zásadu absolútnej priority výživného podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine krajský súd pri svojom rozhodovaní taktiež nerešpektoval.“

Maloletý   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd vyslovil   porušenie ním   označených práv   rozsudkom   krajského   súdu   z 29.   apríla   2008,   zrušil   tento   rozsudok   a   vec   vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk a náhradu trov konania pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   všeobecným   súdom v občianskoprávnom   konaní)   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav   takú   možnosť   reálne nepripúšťajú   (IV.   ÚS 16/04,   II.   ÚS 1/05,   II.   ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

V súlade   s už   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť maloletého sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Rozsudkom okresného súdu z 12. marca 2007 bola schválená dohoda medzi rodičmi maloletého sťažovateľa o úprave ich práv a povinností k maloletému sťažovateľovi počas trvania   ich   manželstva.   Podľa   tejto   dohody   bola   okrem   iných   určená   povinnosť   otca prispievať na výživu maloletého sťažovateľa sumou 1 800 Sk mesačne s účinnosťou od 1. augusta 2006.

Rozvodovým   rozsudkom   bolo   rozvedené   manželstvo   rodičov   maloletého sťažovateľa. Maloletý sťažovateľ bol zverený do výchovy a opatery matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 2 500 Sk mesačne od právoplatnosti rozvodu.   Zároveň   súrodenec   maloletého   sťažovateľa   bol   zverený   do   výchovy   a opatery matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 2 000 Sk mesačne od právoplatnosti rozvodu. Rozvodovým rozsudkom bol upravený aj styk otca s maloletými deťmi.

Krajský súd svojím rozsudkom z 29. apríla 2008 odvolaním matky i otca napadnutý rozvodový rozsudok vo výroku o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom zmenil tak, že otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sťažovateľa sumou 1 800 Sk a na výživu jeho súrodenca sumou 1 400 Sk mesačne od právoplatnosti rozvodu.

Maloletý   sťažovateľ   vidí   porušenie   ním   označených   základných   a iných   práv v rozsudku krajského súdu.

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   jej   podstatou   je   nesúhlas maloletého   sťažovateľa so závermi krajského súdu, ktorý podľa neho nesprávne vyhodnotil skutočnosti rozhodujúce na   posúdenie,   či   došlo   k podstatnej   zmene   pomerov   od   posledného   určenia   rozsahu vyživovacej   povinnosti   otca   k maloletým   deťom   (určenie   výživného   počas   trvania manželstva   rozsudkom   okresného   súdu   z 12.   marca   2007),   ktoré   by   odôvodňovali   iné určenie jeho vyživovacej povinnosti.

Podľa názoru maloletého sťažovateľa na rozdiel od záverov krajského súdu k takejto podstatnej zmene pomerov došlo od posledného určenia rozsahu vyživovacej povinnosti otca rozsudkom okresného súdu z 12. marca 2007. Maloletý sťažovateľ bol toho názoru, že bolo namieste určiť vyššiu sumu výživného ako 1 800 Sk, ktorá bola určená rozsudkom krajského súdu.

Podľa   maloletého   sťažovateľa   krajský   súd   nesprávne   a nedostatočne   vyhodnotil schopnosti   a možnosti   otca,   neprihliadol   na to,   že došlo   k zvýšeniu   životných   nákladov v období od rozhodnutia okresného súdu o výživnom z 12. marca 2007 do rozhodovania krajského súdu rozsudkom z 29. apríla 2008, a že rozvodom manželstva došlo k zániku vyživovacej   povinnosti   medzi   manželmi   (rodičmi   maloletého   sťažovateľa),   a taktiež neprihliadol na okolnosti, na základe ktorých došlo k uzavretiu dohody o výživnom, ktorú schválil okresný súd rozsudkom z 12. marca 2007.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať   a posudzovať   právne   názory   všeobecného   súdu,   ktoré   ho   pri   výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu   všeobecný   súd vyvodil.   Úloha ústavného súdu   sa obmedzuje   na   kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   a aplikácie   s ústavou, prípadne   s   medzinárodnými   zmluvami   o ľudských   právach   a základných   slobodách (I. ÚS 13/00 mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie všeobecných   súdov,   ak v konaní, ktoré mu predchádzalo,   alebo samotným rozhodnutím došlo   k porušeniu   základného   práva   alebo   slobody,   pričom   skutkové   a právne   závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a tak   z ústavného   hľadiska   neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00 mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00) a zároveň by malo za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Ústavný súd po preskúmaní rozsudku krajského súdu z 29. apríla 2008 konštatuje, že v ňom nemožno ustáliť prvky arbitrárnosti, ktoré by nasvedčovali nesprávnosti skutkových a právnych   záverov   namietaných   maloletým   sťažovateľom   alebo   ktoré   by   spočívali v nedostatočnom   zistení   skutkového   stavu   veci,   nesprávnych   právnych   záveroch   či nedostatočnom odôvodnení záverov krajského súdu.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   krajský   súd   preskúmal   rozsudok   Okresného   súdu Považská   Bystrica   v rozsahu,   v akom   bolo   napadnuté   odvolaním,   vysporiadal   sa s odvolacími dôvodmi a dospel k tomuto záveru: „Predošlá úprava vyživovacej povinnosti bola   súdom   uskutočnená   rozsudkom   Okresného   súdu   Žilina   zo   dňa   12.   3.   2007,   č.   k. 21P/209/2006-89. ktorý nadobudol právoplatnosť 27. 3. 2007. Označeným rozsudkom bola medzi účastníkmi schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej sa navrhovateľ (otec detí) zaviazal platiť na ich výživu, a to na mal. R. 1.800,- Sk mesačne a na mal. D. 1.400,- Sk mesačne, s účinnosťou od 1. 8. 2006, vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred. Treba dodať, že   rodičov   maloletých   detí   v   uvedenom   konaní   zastupovali   tí   istí   advokáti,   z ktorých iniciatívy vzišla jaj uvedená rodičovská dohoda. Rodičovskú dohodu súd schválil, pretože vykonaným dokazovaním zistil, že zodpovedá ustanoveniam § 62 ods. 1, 2, 4, § 65 Zákona o rodine (z hľadiska určenia rozsahu vyživovacej povinnosti). Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ ako živnostník mal za rok 2005 príjem 415.980,- Sk, výdavky 273.683,- Sk, základ dane 142.297,- Sk, priemerne mesačne 11.858,- Sk. Zárobok matky bol 9.000,- Sk.

V konaní o rozvod manželstva bol zistený príjem navrhovateľa za rok 2006 vo výške 477.980,- Sk, výdavky 329.289,- Sk, základ dane 148.691,- Sk, teda mesačne 12.400,- Sk. Zárobok odporkyne bol zistený vo výške 10.200,- Sk.

Prvostupňový   súd   sám   konštatoval,   že   v   pomeroch   účastníkov   oproti   predošlej úprave rozsahu vyživovacej povinnosti navrhovateľa (otec detí) nedošlo k podstatnej zmene. S   týmto   konštatovaním   sa   zhoduje   aj   odvolací   súd   na   základe   skutkových   okolností, významných pre určenie výšky výživného.

Z vyššie uvedených dôvodov, najmä s poukazom na všetky významné okolnosti, ktoré existovali už v čase prvšieho rozhodnutia o výživnom, teda že rodičia nežili spolu, že otec má byt, hifi súpravu, auto a nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala   iné   rozhodnutie   o   výživnom,   bolo   potrebné   rozhodnutie   okresného   súdu v napadnutej časti zmeniť a určiť rozsah vyživovacej povinnosti otca v rovnakom rozsahu, než bola určená súdom schválenou rodičovskou dohodou.“

Ústavný   súd   poznamenáva,   že   citované   odôvodnenie   rozsudku   krajského   súdu z 29. apríla 2008 obsahuje vecné, dôsledné a vyčerpávajúce vysporiadanie sa so všetkými skutočnosťami,   ktoré   boli   rozhodné   na   ustálenie   rozsahu   vyživovacej   povinnosti   otca k maloletým deťom na čas po rozvode. Maloletý sťažovateľ neuviedol vo svojej sťažnosti argumenty, ktoré by mohli spochybniť ústavnosť záverov krajského súdu a svedčili by o ich prípadnej arbitrárnosti.

Podľa názoru ústavného súdu skutočnosť, že sa maloletý sťažovateľ nestotožňuje s právnym   názorom   súdov   a   ich   právnymi   závermi,   nemôže   viesť   k záveru   o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a neznamená ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor všeobecných súdov svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel   a význam.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   v napadnutom   rozhodnutí   krajského   súdu o takéto rozhodnutie nejde.

Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde sťažnosť maloletého sťažovateľa odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť.

Pretože   sťažnosť   bola   odmietnutá   v celosti,   ústavný   súd   o ďalších   nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2008