znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 273/2015-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2015predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti LEVICKÉ MLIEKÁRNE a. s., Júrskacesta   2,   Levice,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   Róbertom   Madejom,   PhD.,   Advokátskakancelária, Mýtna 42, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnuochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 a 2 a v prvej vete čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky, práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd, ako aj základného práva a práva na ochranu majetkuzaručených   v   čl.   20   ods.   1,   4   a   5   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl.   1   Dodatkovéhoprotokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   rozsudkomNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžhuv 5, 6/2013 zo 7. októbra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   LEVICKÉ   MLIEKÁRNE   a. s. o d m i e t apre nedostatok právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola27. januára 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti LEVICKÉ MLIEKÁRNE a. s.,Júrska   cesta 2,   Levice   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci   namietaného   porušeniazákladného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 a 2 a v prvej vete čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivý súdny proceszaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“), ako aj základného práva a práva na ochranu majetku zaručených v čl. 20 ods. 1,4   a   5   ústavy   a   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   rozsudkom   Najvyššieho   súduSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Sžhuv 5, 6/2013 zo 7. októbra2014.

Zo sťažnosti a z jej príloh   vyplýva, že návrhom   podaným   Úradu priemyselnéhovlastníctva   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „úrad“)   sa   obchodná   spoločnosť   Tatranskámliekareň a. s. (ďalej len „navrhovateľ“) domáhala zrušenia platnosti slovných ochrannýchznámok znenia „NIVA“ zapísaných v registri ochranných známok vedenom úradom podč. 181149 a č. 212209, ktorých majiteľkou je sťažovateľka, a to z dôvodu, že podľa názorunavrhovateľa bolo uvedené označenie už v čase zápisu ochranných známok označenímdruhovým, t. j. označením na všeobecné označenie druhu syra používané viacerými jehovýrobcami.   Úrad   svojím   rozhodnutím   sp.   zn.   POZ   2639-94/OZ   181149-I/7-2012z 30. januára   2012   návrhu   navrhovateľa   z   časti   vyhovel,   keď   čiastočne   zrušil   platnosťochrannej   známky   „NIVA“   č.   181149   pre   tovary   „konzumné   mlieko,   sušené   mliekoa kŕmne mliečne zmesi, konzumné kyslomliečne nápoje, smotanové krémy“ v triede 29a pre tovary „mrazené mliečne výrobky, zmrzlina“ v triede 30 medzinárodného triedeniatovarov a služieb, a to z dôvodu, že sťažovateľka ako majiteľka tejto ochrannej známkynepreukázala jej používanie vo vzťahu k označeným tovarom, pričom však súčasne uvedenáochranná   známka   ostala   v   platnosti   pre   tovary   „maslo,   tvarohy   a   syry“   v   triede   29medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Dôvodom zamietnutia návrhu na zrušenie jejplatnosti bola skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal, že označenie „NIVA“ je druhovýmoznačením pre tovary „syry“. Ďalším rozhodnutím č. POZ 1567-2004/OZ 212209-I/8-2012z   30.   januára   2012   úrad   z rovnakého dôvodu   ako   v prvom prípade   zamietol aj   návrhnavrhovateľa na zrušenie platnosti aj druhej ochrannej známky sťažovateľky.

Uvedené rozhodnutia úradu boli potvrdené aj v druhom stupni, a to rozhodnutiamisp. zn. POZ 2639-94/OZ 181149 II/2-2013 a sp. zn. POZ 1567-2004/ OZ 212209 II/1-2013zo 14. januára 2013.

Navrhovateľ   (ďalej   len   „žalobca“)   dôvodiac   tým,   že   vo   vedomí   spotrebiteľovsa slovné označenie „NIVA“ spája s druhom plesňového syra, bez toho, aby toto označeniespotrebiteľ spájal automaticky iba so sťažovateľkou ako majiteľkou tejto ochrannej známky,v dôsledku čoho toto označenie nemá rozlišovaciu schopnosť medzi jednotlivými výrobcamitohto   tovaru,   čo   je   základným   predpokladom   ochrannej   známky,   t. j.   schopnosť   odlíšiťvýrobky jedného výrobcu od výrobkov ostatných výrobcov, sa žalobami podľa V. častiObčianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“)   domáhal   preskúmania   zákonnostioznačených rozhodnutí úradu. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)žaloby rozsudkom sp. zn. 23 S 51/2013 z 19. júna 2013 zamietol. Krajský súd konštatoval,že   žalobca   neuniesol   dôkazné   bremeno   preukázania   zdruhovenia   slovného   označenia„NIVA“ pre určitý druh syra, ktorý by na jeho označenie pred zápisom ochranných známokpoužívali viacerí výrobcovia. Krajský súd uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu (úradu)bolo vydané v rámci povolenej správnej úvahy hodnotenia zisteného skutkového stavu,ktorú súd nie je oprávnený nahradiť svojou vlastnou úvahou a jeho úlohu je iba skúmať, čižalobca „... jednoznačne vyvrátil právne východiská žalovaného správneho orgánu...“.

Z   dôvodu   odvolania   podaného   žalobcom   najvyšší   súd   sťažnosťou   napádanýmrozsudkom   sp.   zn.   3   Sžhuv   5, 6/2013   zo   7.   októbra   2014   zmenil   uvedený   rozsudokkrajského súdu tak, že zrušil druhostupňové rozhodnutie úradu (správneho orgánu) a vec muvrátil   na   ďalšie   konanie   s   konštatovaním,   že «Pojem   „NIVA“   totiž   u   priemerného spotrebiteľa, ktorý nakupuje potraviny a syry sa nevyhnutne spája so špecifickým druhom syra   obsahujúcim   modrozelenú   pleseň.   Túto   evokáciu   je   možné   v   prostredí   Slovenskej republiky   hodnotiť   ako   všeobecne   známu   skutočnosť.  ...   Pokiaľ   sa   v   administratívnom konaní vyskytne všeobecne známa skutočnosť, ktorá je v kontradikcii s inými dôkazmi, tak významne vplýva na rozloženie dôkazného bremena v tom zmysle, že pokiaľ nie je obsah všeobecne známej skutočnosti vyvrátený inými dôkazmi je nevyhnutné pri vytváraní úsudku z nej vychádzať.... Existencia všeobecne známej skutočnosti sa nedokazuje. Súd ju iba konštatuje a v dôsledku konštatácie sa presúva dôkazné bremeno na subjekt, ktorý jej existenciu popiera. V konaní preto dochádza k obráteniu dôkazného bremena.».

Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľka namieta, že najvyšší súd ,,... odňal sťažovateľovi možnosť konať pred súdom, nakoľko doterajšie dokazovanie nahradil vlastnou úvahou založenou na tzv. notoriete s tým, že účastník konania sa o takomto skutkovom a právnom   posúdení   veci   dozvedel až z   prekvapivého   doručeného   napadnutého rozsudku Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky,   pričom   sa   k   vyhláseniu   rozhodujúcej   skutkovej okolnosti za notorietu nemal možnosť v žiadnom štádiu konania (pred správnym orgánom alebo pred súdom) vyjadriť;

- použitím tzv. notoriety presunul v konaní na sťažovateľa dôkazné bremeno, avšak sťažovateľ sa o tejto uloženej povinnosti pred doručením rozsudku nedozvedel, čím mu Najvyšší súd Slovenskej republiky odňal právo predkladať dôkazy a vyjadriť sa k zásadným skutkovým a právnym okolnostiam veci;

- svojím rozhodovaním nahrádzal správne uváženie, na základe ktorého rozhodol správny   orgán,   pričom   v   konaní   podľa   piatej   časti   Občianskeho   súdneho   poriadku neprislúcha súdu, aby nad rámec vlastných právomocí, vlastnou úvahou nahrádzal toto oprávnenie správneho orgánu, čím Najvyšší súd Slovenskej republiky neoprávnene vstúpil do   právomoci   orgánu   exekutívy,   ktorá   mu   neprináleží   a   neprijateľne   sa   odklonil od doterajšej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky;...

...   podľa   názoru   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   nepredstavuje   označenie NIVA označenie, ktoré by malo rozlišovaciu spôsobilosť, ale je len druhovým pomenovaním syra obsahujúcim modrozelenú pleseň. Zarážajúce je, že Najvyšší súd Slovenskej republiky túto základnú skutkovú otázku neposúdil z hľadiska dôkazov predložených v konaní, ale obmedzil sa len na konštatovanie, že ide o všeobecne známu skutočnosť (tzv. notorietu), ktorú podľa § 121 OSP netreba dokazovať....

Porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru spočíva vtom, že Najvyšší súd Slovenskej republiky   napadnutým   rozhodnutím   ako   správny   súd   v   odvolacom   konaní   prehlásením rozhodujúcej   skutkovej   okolnosti   za   notorietu   v   rozpore   s   dokazovaním   vykonaným správnym orgánom ustálil zásadne odlišný (opačný) skutkový stav.... posúdenie prípadnej druhovosti označenia NIVA je tak zložitou otázkou, že nemôže byť hodnotená na základe pocitov členov senátu, ale výlučne len na základe riadneho dokazovania pred správnym orgánom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však v dôsledku napadnutého rozhodnutia vylúčil akékoľvek ďalšie dokazovanie ohľadne otázky prípadnej druhovosti/rozlišovacej spôsobilosti označenia NIVA vzhľadom k tomu, že označenie NIVA vyhlásil za druhové na základe tzv. notoriety. Správny orgán je po doručení rozhodnutia povinný akceptovať záväzný názor Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky,   čo   sťažovateľovi   už   neumožní   pred správnym orgánom   argumentovať,   navrhovať   dôkazy   a   domáhať   sa   vykonania   dokazovania   v predmetnej veci....

Nemožno   ďalej   ani   akceptovať   argumentáciu,   že   sťažovateľ   môže   argumentovať a predkladať dôkazy v pokračujúcom konaní pred Úradom priemyselného vlastníctva SR, nakoľko   tento   je   výslovne   viazaný   názorom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky o druhovosti   označenia   NIVA   (§   250j   ods.   7   OSP).   Otázku   druhovosti   už   Úrad priemyselného vlastníctva SR posudzovať v pokračujúcom konaní nemôže. Najvyšší súd Slovenskej   republiky   teda;   nastolil   právny   stav,   podľa   ktorého   sťažovateľ   nebude   môcť uplatniť žiadne dôkazy a ani právnu argumentáciu v pokračujúcom konaní pred Úradom priemyselného vlastníctva SR, čím nezvratne hrozí, že dôjde aj k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v pokračujúcom konaní pred Úradom priemyselného vlastníctva SR.“.

Okrem toho sťažovateľka v súvislosti s konštatovaním najvyššieho súdu o druhovostislovného označenia „NIVA“ poukázala na to, že najvyšší súd k tomuto záveru nedospelna základe   dokazovania,   ale   iba   na   základe   dojmu   obmedzeného   okruhu   osôb   (členovsenátu), a tiež poukázala aj na to, že najvyšší súd opomenul vo svojom rozhodnutí vymedziťčasový úsek, kedy, resp. od kedy slovné označenie „NIVA“ podľa jeho názoru zdruhovelo,t. j.   od   kedy   by   sa   toto   označenie   vo   všeobecnosti   malo   používať   na   označenie   syras modrou   plesňou.   Podľa   sťažovateľky   je   toto   časové   určenie   zásadné   vo   vzťahuk predmetu konania. V preskúmavanom správnom konaní sa totiž navrhovateľ návrhomzo 6.   apríla   2007   pred   úradom   domáhal   vymazania   dotknutých   ochranných   známokvo vlastníctve sťažovateľky podľa v tom čase účinného § 16 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 1písm.   c)   zákona   č. 55/1997 Z. z.   o   ochranných   známkach   v znení   neskorších   predpisov(ďalej len „zákon o ochranných známkach“), t. j. z dôvodu, že označenie NIVA malo byťdruhovým označením tovaru už „v čase zápisu“ do registra ochranných známok. Podľasťažovateľky   z rozhodnutia   najvyššieho   súdu   vyplýva,   že   označenie   NIVA   považujeza druhové „v   čase   svojho   rozhodovania,   teda   v   roku   2014,   čo   je   však   s   ohľadom na predmet   sporu   irelevantné“,   pretože   sťažovateľka   predmetnú   ochrannú   známku   mazaevidovanú a používa ju už od roku 1994. V tejto súvislosti sťažovateľka zdôraznila, žeskúmanie druhovosti slovného označenia NIVA, tak ako to urobil najvyšší súd, by malosvoje opodstatnenie iba v prípade, ak by navrhovateľ inicioval pred úradom konanie niepodľa už označeného ustanovenia, ale podľa § 16 ods. 9 zákona o ochranných známkachalebo   podľa   v   súčasnosti   účinného   § 34   ods.   1   písm.   b)   zákona   č.   506/2009   Z.   z.o ochranných známkach, t. j. ak by sa domáhal vymazania ochrannej známky z dôvodu, žezdruhovela ex post „až po zápise“, a to v dôsledku činnosti alebo nečinnosti jej majiteľa sastala obvyklým pomenovaním pre tovary alebo služby, pre ktoré bola zapísaná. O takýtoprípad sa však podľa sťažovateľky v danom prípade nejde, pretože „žalobca žiadal výmaz ochranných známok nie z dôvodu, že by stratili rozlišovaciu spôsobilosť v dôsledku ich používania   po   zápise   do   registra,   ale   z dôvodu,   že   v   čase   zápisu   do   registra   túto rozlišovaciu spôsobilosť nemali“.

V uvedených súvislostiach sťažovateľka podotkla, že uvedenými nepresnými závermidošlo k situácii, že sťažovateľka je „trestaná“ za svoj podnikateľský úspech na trhu sosyrmi,   avšak „Zo   skutočnosti,   že   určitý   výrobok   dosiahne   na   trhu   významný   podiel, nemožno vyvodzovať, že ide o druhové označenie, resp. že označenie zdruhovelo. Výraz NIVA nebol v Slovenskej republike nikdy používaný ako všeobecný názov pre druh syra. Označenie,   ktoré   nie   je   pôvodne   druhové,   sa   môže   stať   druhovým   iba   v   prípade,   že v dôsledku súčasného používania viacerými subjektmi, spotrebitelia prestanú toto označenie považovať za značku tovaru a začnú ho vnímať ako druh tovaru. Označenie NIVA bolo na území   Slovenskej   republiky   používané   desiatky   rokov   jediným   výrobcom.   Syr   s označením NIVA vyrábal od päťdesiatych rokov 20. storočia závod v Hlohovci, ktorý od roku 1994 patril majiteľovi ochranných známok č. 181149 a 212209. T.j. viac ako päťdesiat rokov syr s modrou plesňou vyrábaný vo výrobní v Hlohovci bol distribuovaný na území Slovenskej   republiky   pod   označením   NIVA,   ktoré   sa   používalo   najskôr   ako   nezapísané označenie   a od roku   1994   ako   ochranná   známka.   V   doterajších   konaniach   sa   nijako nespochybnila   skutočnosť,   že   syr   NIVA   bol   viac   ako   50   rokov   vyrábaný   v   závode   v Hlohovci.

Záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v napadnutom rozsudku... je absolútne nesprávny. Táto úvaha súdu vychádza zo zrejmého nepochopenia podstaty, povahy a účelu ochrannej známky. Naopak, tvrdenie súdu potvrdzuje rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky   NIVA.   Je   samozrejmé,   že   majiteľ   ochrannej   známky   označuje   svoj   výrobok označením, pri ktorom si spotrebiteľ spája výrobok s ochrannou známkou. Je samozrejmé, že keby došlo k zmene, napríklad v označovaní odlišných výrobkov tou istou ochrannou známkou,   spotrebiteľ   by   bol   zmätený.   To   však   neznamená,   že   uvedené   preukazuje zdruhovenie ochrannej známky. Ako príklad uveďme označenie Coca Cola. Je samozrejmé, že   keby   označením   Coca   Cola   majiteľ   začal   označovať   limonádu   s   oranžovou   farbou (doposiaľ Fanta), priemerný spotrebiteľ by bol zmätený. Exkluzívne si spotrebiteľ označenie Coca Cola spája s tmavou, sýtenou sladkou tekutinou (nie oranžovou).

Tento argument teda nesvedčí zdruhoveniu označenia Coca Cola, naopak, svedčí vysokej rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky. Na uvedenom príklade možno postaviť argumentáciu o vysokej rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky NIVA, nie o jej zdruhovení.“.

K   argumentom   o   tom,   že   slovné   označenie   NIVA   nie   je   druhovým   označenímmodroplesňového syra, sťažovateľka dodáva, že ak by to tak bolo, „musel by sa každý modroplesňový syr označovať aj údajne druhovým označením NIVA. Respektíve, musel by s označením   NIVA   ako   druhovým   označením   byť   stotožnený   výrobca   každého modroplesňového syra. Takáto situácia však zjavne ani v čase zápisu ochranných známok, ani doposiaľ nenastala. Na trhu existuje veľké množstvo modroplesňových syrov.... Pokiaľ si predstavíme takto širokú ponuku modroplesňových syrov pre spotrebiteľa, nemôžeme predsa tvrdiť, že ak priemerný spotrebiteľ uvidí na pulte modroplesňový syr s označením napr. Rival, Avin, Danablu, Gorgonzola, Paladin, Roquefort, Rochebaron, Stilton alebo iným označením, predstaví si v súvislosti s týmito označeniami, že ide o druh syra NIVA. Takáto predstava neprichádza do úvahy a to ani v čase zápisu ochranných známok. Je preto nepochybné, že označenie NIVA je unikátnym označením, ktoré používa pre   modroplesňové   syry   v   podmienkach   Slovenskej   republiky   výlučne   sťažovateľ   a   má rozlišovaciu spôsobilosť pre tovary sťažovateľa oproti iným súťažiteľom na trhu.“.

Napokon   sťažovateľka   v   obsiahlej   sťažnosti   poukázala   aj   na   to,   že   z   uvedenýchdôvodov   najvyšší   súd „pozbavil   sťažovateľa   majetku,   ktorý   sťažovateľ   nerušene   užíval od roku 1994, kedy bola podaná prvá prihláška ochrannej známky NIVA“, a tiež rozvinulaargumentačnú úvahu o tom, že najvyšší súd svoje rozhodnutie odôvodnil bez podobnostiskutkového a právneho stavu citáciou rozsudku v inej veci týkajúcej sa ochrannej známky„Tuzemák“, v dôsledku čoho bolo tiež porušené právo na spravodlivé súdne konanie.Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnostina ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1.   Základné   práva   sťažovateľa   LEVICKÉ   MLIEKÁRNE   a.s.   na   súdnu   ochranu podľa   čl.   46   ods.   1   a   2   a   čl.   48   ods.   2   prvej   vety   Ústavy   Slovenskej   republiky a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1, 4 a 5 Ústavy SR a na ochranu majetku   podľa   článku   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských práv a základných   slobôd   rozsudkom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky sp. zn. 3Sžhuv/5,6/2013 zo dňa 7.10.2014 porušené boli.

2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžhuv/5,6/2013 zo dňa 7.10.2014 sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 355,73 EUR, ktorú je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. Róberta Madeja, PhD., advokáta, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľka   sa   tiež   domáha,   aby   ústavný   súd   dočasným   opatrením   odložilvykonateľnosť rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžhuv 5, 6/2013 zo 7. októbra 2014a svoju žiadosť odôvodnila takto:

„Právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v napadnutom rozsudku o druhovosti označenia NIVA má pre sťažovateľa ako majiteľa predmetných ochranných známok zásadný dopad. Úrad priemyselného vlastníctva SR, viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR, musí rešpektovať právoplatné napadnuté rozhodnutie a nahradiť svoju správnu úvahu tzv.   notorietou.   Uvedené   by   malo   v   krátkom   čase   nevyhnutne   za   následok   vyhlásenie ochranných známok NIVA za neplatné....

Prípadný výmaz ochranných známok zbaví sťažovateľa majetku (ochranných známok) a práva výhradne umiestňovať tovary s označením NIVA na slovenskom trhu. Tieto následky existenčne ohrozia sťažovateľa, ktorého hlavnou produkciou je syr NIVA.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých práv,porušenie ktorých sťažovateľka namieta v príčinnej súvislosti s (podľa jej názoru, pozn.)arbitrárnym rozsudkom najvyššieho súdu, neposkytujú iné orgány verejnej moci na základesťažovateľke dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne prostriedkynápravy namietaného porušenia jej práv.

Vzhľadom   na   aktuálne   procesné   štádium   napádaného   konania,   keď   najvyšší   súdsťažnosťou napádaným rozsudkom sp. zn. 3 Sžhuv 5, 6/2013 zo 7. októbra 2014 vrátil vecspäť   do   štádia   konania   pred   prvostupňový   správny   orgán   (v   konaní   pred   ktorým   sasťažovateľka   bude   môcť   dovolávať   ochrany   svojich   práv   a   predkladať   svoje   argumentya ktorého   rozhodnutie   bude   preskúmateľné   ešte   aj   v   rámci   odvolacieho   konaniapred druhostupňovým správnym orgánom, ako aj pred dvoma stupňami všeobecných súdovv správnom súdnictve, pozn.), sa sťažnosť sťažovateľky javí ako predčasne podaná, a teda zatejto procesnej situácie ústavným súdom vecne nepreskúmateľná.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochranyústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciouvo   veciach   patriacich   do   právomoci   iných   orgánov   verejnej   moci   (II.   ÚS   1/95,II. ÚS 21/96), je ústavný súd toho názoru, že pokiaľ je o ochrane sťažovateľkou označenýchpráv a slobôd oprávnený konať alebo rozhodovať ešte iný orgán verejnej moci (v danomprípade úrad ako správny orgán) alebo iný všeobecný súd (správny súd), ústavný súd jejsťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci, tak akoto je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľka má možnosť predkladať svoje argumenty avýhrady proti nie nemenným záverom najvyššieho súdu proklamovaným v ňou napádanomrozsudku sp. zn. 3 Sžhuv 5, 6/2013 zo 7. októbra 2014 ešte aj v revitalizovanom konaní predsprávnymi orgánmi, prípadne aj pred správnymi súdmi, a napokon v prípade meritórnehoprávoplatného rozhodnutia aj prípadnou opakovanou sťažnosťou pred ústavným súdom.

Ústavný   súd   poukazuje   v   prvom   rade   na   skutočnosť,   že   ústavné   súdnictvoa právomoc   ústavného   súdu   sú   vybudované   predovšetkým   na   zásade   prieskumu   vecíprávoplatne   skončených,   v   ktorých   protiústavnosť   nemožno   napraviť   iným   spôsobom.Ide o jeden zo základných princípov, ktoré ovládajú konanie pred ústavným súdom, a too princíp subsidiarity.

V tejto súvislosti pokiaľ ide o otázku viazanosti správneho orgánu, ako aj súdunižšieho   stupňa   právnym   názorom   súdu   vyššieho   stupňa   (v   danom   prípade   názoromnajvyššieho   súdu),   ústavný   súd   už   deklaroval   požiadavku,   aby   aj   odôvodnenie   tohtorozhodnutia súdu vyššieho stupňa, ktorým sa zrušuje meritórne rozhodnutie v danej vecia vec sa vracia na ďalšie konanie, spĺňalo požiadavky kladené na jeho kvalitu v čl. 46 ods. 1ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Odôvodnenosť tejto požiadavky podčiarkuje okrem iného ajto,   že   ak   má   byť   tento   právny   názor   v   ďalšom   konaní   záväzný,   potom   je   dôvodnéod nadriadeného súdu očakávať náležité sformulovanie dostatočne konkrétnych inštrukciío potrebe   odstrániť   nedostatky   konania   pred   súdom   nižšieho   stupňa   (podobneIII. ÚS 46/2013) a v danom prípade aj pred správnym orgánom.

Z   výrokovej   časti   sťažnosťou   napádaného   rozsudku   najvyššieho   súdusp. zn. 3 Sžhuv 5, 6/2013 zo 7. októbra 2014 ústavný súd zistil, že najvyšší súd zmenilrozhodnutie krajského súdu a zrušil rozhodnutia správnych orgánov v prvom i druhomstupni podľa § 250j ods. 2 písm. a) a c) OSP, podľa ktorého súd zruší napadnuté rozhodnutiesprávneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vrátivec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia apostupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že a) rozhodnutie správnehoorgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a c) zistenie skutkového stavu jenedostačujúce na posúdenie veci.

Z   uvedeného   vyplýva,   že   najvyšší   súd   síce   formuloval   svoje   právne   stanoviskona aplikáciu   a   záväznosť   notoricky   známej   skutočnosti,   avšak   bez   zjavného   záväznéhosúvisu s konkrétnym skutkovým stavom, ktorý najvyšší súd považoval za nedostatočnezistený [pozri už citované ustanovenie § 250j ods. 2 písm. c) OSP, pozn.].

Podľa § 250j ods. 7 OSP správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že viazanosť správneho orgánu právnymnázorom   súdu,   obdobne   ako   viazanosť   súdu   nižšieho   stupňa   právnym   názorom   súduvyššieho   stupňa   platí   iba   za   predpokladu,   že   sa   po   zrušení   napadnutého   rozhodnutiaskutkový základ vo veci nezmení natoľko, že je vylúčená aplikácia právneho názoru súduna nový skutkový základ (napr. IV. ÚS 27/2010). Inými slovami, ak v dôsledku vykonanéhodokazovania dôjde k zmene skutkového stavu oproti skutkovému stavu posudzovanémusúdom,   nemožno   bez   výhrad   trvať   na   aplikácii   právneho   názoru   sformulovanéhona podklade skôr (neúplne) zisteného skutkového stavu.

V   danom   prípade   však   najvyšší   súd   konštatoval,   že   zistenie   skutkového   stavupred správnym orgánom (úradom) je nedostatočné, takže po jeho doplnení je na správnomorgáne, aby doplneným dokazovaním zistený skutkový stav v interakcii s právnymi záverminajvyššieho   súdu   náležite   odôvodnil   (t. j.   či   sú   tieto   právne   názory   aplikovateľnéa kompaktné   aj   s   doplneným   skutkovým   stavom).   Tieto   závery   môžu   byť   následnepodrobené opäť aj súdnemu prieskumu podľa V. časti Občianskeho súdneho poriadku.

Ústavný súd už vyslovil, že ak by sa obrana všeobecných súdov (v danom prípadesprávnych súdov) v konaní o sťažnosti sťažovateľa odvíjala iba od poukazu na povinnosťsúdu nižšieho stupňa rešpektovať vyslovený, hoci ústavne nesúladný právny názor súduvyššieho   stupňa,   nebráni   to   ústavnému   súdu   vysloviť   porušenie   základných   právsťažovateľa.   Inými   slovami,   ak   by   niektorý   z   právnych   názorov   formulovanýchnadriadeným   súdom   a   rešpektovaných   v   ďalších   fázach   konania   nespĺňal   požiadavkyplynúce pre sťažovateľku (účastníka konania) zo základných práv a slobôd podľa čl. 127ods. 1 ústavy, nevylučuje to kladné rozhodnutie o jej sťažnosti (m. m. III. ÚS 46/2013).V zhode s uvedeným napríklad aj Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku z 3. mája 2007vo veci sp. zn. 22 Cdo 1349/2006 uviedol, že aj keď zmena skoršieho, pre súd prvéhostupňa záväzného právneho názoru odvolacieho súdu je v zásade nežiaduca, nemožno jupovažovať za nepatričnú, predovšetkým s ohľadom na ústavnoprávny princíp nezávislostisudcu, ktorý je vo všeobecnosti viazaný len zákonom...

Vzhľadom na uvedené ústavný súd uzatvára, že v prípade indikovanej možnostiporušenia práv sťažovateľky aj po právoplatnom skončení veci sa sťažovateľka bude môcťdomáhať   ich   ochrany   a   preskúmania   právoplatného   meritórneho   rozhodnutia   novousťažnosťou podanou ústavnému súdu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2015