znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 273/08-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   21.   januára   2009 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana   Ľalíka   vo   veci   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   M.   H.,   a.   s.,   B.,   zastúpenej advokátom   JUDr.   P.   S.,   Malý   trh   2/A,   Bratislava,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   uznesením   Krajského   súdu   v Košiciach   č.   k.   5 CoE/41/2007-77   z 12. februára 2008 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo obchodnej spoločnosti M. H., a. s., podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   uznesením   Krajského   súdu   v Košiciach   č.   k.   5 CoE/41/2007-77 z 12. februára 2008 b o l o   p o r u š e n é.

2. Z r u š u j e   uznesenie   Krajského   súdu   v Košiciach   č.   k.   5   CoE/41/2007-77 z 12. februára 2008 a vec v r a c i a   Krajskému súdu v Košiciach, aby v nej znovu konal a rozhodol.

3.   Krajský   súd   v Košiciach j e   p o v i n n ý   zaplatiť   náhradu   trov   konania obchodnej spoločnosti M. H., a. s., v celkovej sume 263,43 € (slovom dvestošesťdesiattri eur a štyridsaťtri centov) na adresu jej právneho zástupcu advokáta JUDr. P. S., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 273/08-11 z 18. septembra 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti M. H., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátom   JUDr.   P.   S.,   v časti,   v ktorej   namieta   porušenie svojho   základného   práva   na   súdnu   a inú   právnu   ochranu   podľa   čl. 46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) z 12. februára 2008 a v ostatnej časti jej sťažnosť odmietol.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že právny predchodca sťažovateľky si voči povinnému J. G., T. (ďalej len „povinný“) prihlásil 10. septembra 1998 v konkurznom konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 2 K 169/98 svoju pohľadávku v sume 28 102 239,42 Sk. Táto pohľadávka nebola na prieskumnom pojednávaní konanom 11. apríla 2001 popretá, a preto sa považuje podľa § 23 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“) za zistenú.

Krajský súd uznesením č. k. 2 K 169/98-65 z 23. júna 2006 zrušil konkurz na majetok   úpadcu   (povinného)   pre   nedostatok   majetku,   a preto   pohľadávka   sťažovateľky nebola   ani   čiastočne   uspokojená.   Sťažovateľka   následne   doručila   súdnej   exekútorke 16. augusta 2006 návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu – výpisu zo zápisnice z prieskumného pojednávania z 9. augusta 2004.

Okresný   súd   Michalovce   (ďalej   len   „okresný   súd“)   po   preskúmaní   žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol uznesením č. k. 12Er 536/2006-64 zo 14.   novembra   2006   (ďalej   len   „uznesenie   zo   14.   novembra   2006“),   v ktorom   dospel k záveru, že „predložený výpis zo zápisnice z prieskumného pojednávania vydaný Krajským súdom v Košiciach nie je možné považovať za exekučný titul“ podľa § 41 a nasl. zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“) a konanie zastavil.

Krajský   súd   uznesením   č.   k.   5CoE/41/2007-77   z 12.   februára   2008   (ďalej   len „uznesenie z 12. februára 2008“) uznesenie okresného súdu zo 14. novembra 2006 potvrdil.

Sťažovateľka v sťažnosti následne poukázala na znenie § 21 ods. 3 a § 45 ods. 2 zákona o konkurze a ďalej okrem iného uviedla: «Máme za to, že hoci podľa ustanovenia § 45 ods. 2 ZKV možno na základe „zoznamu prihlášok“ viesť exekúciu na majetok úpadcu, je potrebné toto ustanovenie chápať a vykladať v spojitosti s ustanovením § 21 ods. 3 ZKV a za   exekučný   titul   v   tomto   prípade   považovať   výpis   zo   zápisnice   z   prieskumného pojednávania,   ktorej   súčasťou   je   aj   zoznam   prihlášok,   vydaný   konkurznému   veriteľovi konkurzným súdom podľa ust. § 21 ods. 3 ZKV...

ak   zákonodarca   v   jednom   ustanovení   zadefinoval   ako   jediný   právne   relevantný zoznam   prihlášok (§   21   ods.   3   zákona   o konkurze,   pozn.),   ktorý   je   súčasťou   zápisnice z prieskumného   pojednávania   a   zároveň   dal   konkurzným   veriteľom   právo   žiadať   od konkurzného súdu výpis z nej, urobil tak so zámerom, aby tento výpis bol exekučným titulom v   zmysle   §   45   ods.   2   ZKV.   Správnosť   svojho   právneho   názoru   v   tejto   veci   Sťažovateľ odvodzuje aj od bežnej praxe exekučných súdov, ktoré vo všeobecnosti akceptujú Výpis zo zápisnice z prieskumného pojednávania ako riadny exekučný titul v zmysle § 45 ods. 2 ZKV a   s   právnym   názorom,   ktorý   prezentovali   Okresný   súd   Michalovce   a Krajský   súd v Košiciach v napadnutých rozhodnutiach, sa sťažovateľ stretáva vo svojej praxi prvý krát... Absencia presnej a jednoznačnej právnej úpravy formy zoznamu pohľadávok ako exekučného   titulu   v ust.   §   45   ods.   2   ZKV,   nemôže   byť   na   škodu   Sťažovateľa   ako konkurzného veriteľa a účastníka konkurzného konania.»

S poukazom na uvedené sťažovateľka dospela vo svojej argumentácii k záveru, že „výpis zo zápisnice z prieskumného pojednávania je materiálne vykonateľným exekučným titulom,   ktorý   jasne   deklaruje   zistenú   pohľadávku   konkurzného   veriteľa   a   umožňuje   jej nútený   výkon   v   súdnej   exekúcii“. Z uvedených   dôvodov   rozhodnutiami   okresného   súdu a krajského súdu v danej veci podľa nej došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   vydal nález, v ktorom vysloví, že jej základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy bolo uznesením krajského súdu z 12. februára 2008 porušené, zruší toto uznesenie a zaviaže krajský súd uhradiť jej trovy konania v sume 7 936 Sk.

Krajský   súd   sa   k podanej   sťažnosti   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril podaním č. 1 SprV/833/08 z 15. októbra 2008, v ktorom uviedol: «Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 12. 2. 2008 č. k. 5 CoE 41/2007-77 uznesenie okresného súdu zo dňa 14. 11. 2006 (č. k. 12 Er 536/2006-64) potvrdil podľa § 219 O. s. p.

Rozhodnutie   po   citácii   §   44   ods.   2   Exekučného   poriadku   a   §   45   ods.   1   zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (účinného do 31. 12. 2005) a § 45 ods. 2, § 21 ods. 3 a § 23 ods. 1 „ZP“ (správne malo byť zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní) odôvodnil tým, že exekučným titulom, ktorý je spôsobilým podkladom exekúcie, je upravený zoznam   prihlášok   predložený   správcom   v konkurzom   konaní   a nie   výpis   zo   zápisnice z prieskumného pojednávania.

Uvedené   uznesenie   Krajského   súdu   v Košiciach   je   právoplatné   a tak   nám neprislúcha posudzovať zákonnosť (ani ústavnosť) tohto uznesenia.

Máme   vedomosť   o tom,   že   v judikatúre   súdov   sa   vyskytujú   na   túto   problematiku rôzne názory.

Sťažovateľ svoju (ústavnú) sťažnosť proti vyššie označenému uzneseniu Krajského súdu v Košiciach   odôvodňuje argumentáciou,   ktorú   obsahuje uznesenie Krajského   súdu v „Hradci Králové“ zo dňa 10. 11. 2005 sp. zn. 26 Co 365/2005, ktoré bolo publikované pod č. 15, „Soudní rozhledy č. 2/2007“, str. 57 - 58.»

Sťažovateľka   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   na   základe   výzvy ústavného   súdu   zaujala   k vyjadreniu   predsedu   krajského   súdu   stanovisko   z 30.   októbra 2008,   ktoré   bolo   doručené   ústavnému   súdu   6.   novembra   2008,   v ktorom   zotrvala s poukazom na § 21 ods. 3, § 23 ods. 1 a § 45 ods. 2 zákona o konkurze v celom rozsahu na svojej   argumentácii   uvedenej   v jej   sťažnosti,   keď uviedla: «Sťažovateľka   zotrváva   na svojom právnom názore, že ustanovenie § 45 ods. 2 ZKV je potrebné aplikovať v spojitosti s ďalšími ustanoveniami zákona č. 328/1991 Zb., najmä v spojitosti § 21 ods. 3 ZKV a za exekučný titul v tomto prípade považovať výpis zo zápisnice z prieskumného pojednávania, ktorej   súčasťou   je   aj   upravený   zoznam   prihlášok,   vydaný   konkurznému   veriteľovi konkurzným súdom podľa ust. § 21 ods. 3 ZKV.

Opätovne poukazujeme na skutočnosť, že hoci ZKV v § 45 ods. 2 určuje Zoznam prihlášok   ako   exekučný   titul,   na   podklade   ktorého   je   možné   viesť   po   právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu pre zistenú pohľadávku exekučné konania podľa osobitných predpisov, zároveň však nedefinuje žiadne podmienky jeho materiálnej vykonateľnosti. „Zoznam prihlášok“ je zoznamom vyhotoveným správcom konkurznej podstaty, ktorý nemá zákonom stanovený presný obsah a ani presnú formu, jeho vyhotovenie je rôznorodé, v mnohých konkurzných prípadoch predstavuje značne rozsiahly dokument, ktorý obvykle obsahuje informácie o pohľadávkach značného množstva veriteľov a v mnohých prípadoch konkurzných konaní začatých pred rokom 2000 ani nebol správcom konkurznej podstaty vyhotovený.

Je nepochybné, že upravený Zoznam prihlášok je neoddeliteľnou súčasťou zápisnice z prieskumného pojednávania, z ktorej v súlade s ust. § 21 ods. 3 ZKV konkurzný súd vydáva   konkrétnym   konkurzným   veriteľom   výpisy.   Súdom   vydaný   výpis   zo   zápisnice z prieskumného pojednávania je verejnou listinou v zmysle § 134 OSP, ktorá potvrdzuje, že pohľadávka   konkurzného   veriteľa   je   obsiahnutá   v   zozname   prihlášok,   ďalej   výšku prihlásenej   pohľadávky   konkurzného   veriteľa,   jej   zaradenie,   resp.   poradie   pre   účely uspokojenia   v   konkurznom   konaní,   ako   aj   výsledok   jej   preskúmania   na   prieskumnom pojednávaní.

Formálna   vykonateľnosť   zoznamu   prihlášok   potom   nastáva   dňom   právoplatnosti uznesenia konkurzného súdu o zrušení konkurzu.

Máme za to, že výpis zo zápisnice z prieskumného pojednávania ako verejná listina obsahujúca výpis zo zoznamu prihlášok je exekučným titulom spôsobilým v zmysle § 45 ods. 2 ZKV pre výkon exekúcie na majetok úpadcu.

Ak Krajský súd v Košiciach sťažnosťou napadnutým rozhodnutím potvrdil uznesenie Okresného   súdu   Michalovce,   č.   k.   12Er   356/2006-64   zo   dňa   14.   11.   2006,   ktorým prvostupňový súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, s odôvodnením, že zistil rozpor exekučného titulu so zákonom, dopustil sa podľa názoru sťažovateľky nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom svojim rozhodnutím, ktoré je v rozpore so zákonom, znemožnil sťažovateľke uplatnenie je ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu...

V tejto súvislosti poukazujeme na skutočnosť, že všeobecné súdy v SR rovnako ako v Českej republike vo svojej rozhodovacej činnosti aplikujú ust. § 45 ods. 2 ZKV v spojitosti s § 21 ods. 3 ZKV a výpis zo zápisnice z prieskumného pojednávania považuje za exekučný titul, na podklade ktorého je možné viesť výkon exekúcie.

Je tiež potrebné konštatovať, že ak existuje rozdielna judikatúra pri aplikácii § 45 ods. 2 ZKV, ktorú pripúšťa a na ktorú odkazuje vo svojom vyjadrení aj predseda Krajského súdu v Košiciach, potom odôvodnenie napádaného rozhodnutia, v ktorom sa Krajský súd v Košiciach obmedzuje na strohé konštatovanie, že exekučným titulom je v zmysle § 45 ods. 2 ZKV   zoznam   prihlášok a   oprávneným   predložený   exekučný titul   je v rozpore so zákonom,   neobsahuje   dostatok   relevantných   dôvodov   objasňujúcich   výrok   napádaného rozhodnutia.»

Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení č. 1 SprV/833/08 z 15. októbra 2008 a právny   zástupca   sťažovateľky   v stanovisku   z 30.   októbra   2008   k tomuto   vyjadreniu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, preto ústavný súd v súlade   s § 30   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   upustil   od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorý   určuje   aj   rozsah   právomoci   ústavného   súdu   pri   poskytovaní   ochrany základným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2, čl. 152 ods. 4).

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.   Úloha   ústavného súdu   sa   obmedzuje na   kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a   základných   slobodách   (mutatis   mutandis   II.   ÚS   1/95,   II.   ÚS   21/96,   I.   ÚS   4/00, I. ÚS 17/01).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery   boli   zjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a   tak   z   ústavného   hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01).

Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane ústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli relevantné aj v danej veci.

Sťažovateľka v sťažnosti namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. K porušeniu tohto základného práva malo podľa nej dôjsť tým, že krajský súd v uznesení z 12. februára 2008 nesprávne aplikoval § 45 ods. 2 zákona o konkurze, keď dospel k právnemu záveru, podľa ktorého výpis zo zápisnice z prieskumného pojednávania po zrušení konkurzného konania nie je exekučným titulom, ktorý by bol spôsobilý byť podkladom exekúcie.

Zo   spisového   materiálu   v tejto   veci   vyplýva,   že   sťažovateľka   doručila   súdnej exekútorke návrh na vykonanie exekúcie zo 16. augusta 2008, v ktorom ako exekučný titul označila zoznam pohľadávok. V prílohe tohto návrhu zároveň okresnému súdu okrem iného predložila   výpis   zo   zápisnice   o   prieskumnom   pojednávaní   č.   k.   2   K 169/98-prihl.   č.   3 z 9. augusta 2004 vydaný krajským súdom, podľa ktorého celý sťažovateľkou uplatnený nárok   v sume   28   102   239,42   Sk   s právom   na   oddelené   uspokojenie   voči   povinnému v exekučnom konaní (úpadcovi v konkurznom konaní) bol správcom konkurznej podstaty uznaný, a taktiež   uznesenie   krajského   súdu   č.   k.   2   K 169/98-65   z 23.   júna 2006,   ktoré nadobudlo právoplatnosť 1. augusta 2006 a ktorým bol okrem iného zrušený konkurz na majetok   povinného,   pretože   jeho   majetok   nepostačoval   na   úhradu   výdavkov   a odmeny správcu.

Okresný súd uznesením zo 14. novembra 2006 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci sťažovateľky. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia okresný súd uviedol „Súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a zistil, že predložený výpis zo zápisnice z prieskumného pojednávania č. k. 2 K 169/98-prihl. č. 3 zo dňa 9. 8. 2004   vydaný   Krajským   súdom   Košice   nie   je   exekučným   titulom   v zmysle   §   41   a nasl. Exekučného poriadku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže výpis zo zápisnice z prieskumného konania   nie   je   exekučným   titulom, na   základe   ktorého   je   možné   vydať   poverenie   na vykonanie exekúcie, súd preto v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“.

Krajský   súd   uznesením   z 12.   februára   2008   na   základe   sťažovateľkou   podaného odvolania potvrdil uznesenie okresného súdu zo 14. novembra 2006. V odôvodnení svojho rozhodnutia   krajský   súd   uviedol: „Materiálnym   predpokladom   exekúcie   je   existencia exekučného titulu, ktorým je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 EP). Exekúciu podľa EP možno vykonať aj na podklade iných exekučných titulov (§ 41 ods. 2 EP), o. i. tiež na podklade iných vykonateľných   rozhodnutí   a schválených   zmierov,   ktorých   výkon   pripúšťa   zákon   (§   41 ods. 2 písm. i/ EP). Zákon č. 328/1991 Zb. v ust. § 45 ods. 2 pripúšťa viesť exekúciu na majetok   úpadcu   po   právoplatnom   skončení   konkurzného   konania   na   základe   zoznamu prihlášok   predloženého   správcom   v konkurznom   konaní,   ktorý   tvorí   súčasť   zápisnice o prieskumnom   pojednávaní,   a to   za   predpokladu,   že   táto   pohľadávka   nebola   popretá správcom ani žiadnym z konkurzných veriteľov, t. j. pokladá sa za zistenú (§ 23 ods. 1 ZK). Z uvedeného   vyplýva, že   exekučným   titulom,   ktorý   je   spôsobilým   podkladom exekúcie, je upravený zoznam prihlášok predložený správcom v konkurznom konaní, a nie výpis zo zápisnice z prieskumného pojednávania.

So zreteľom na uvedené, súd prvého stupňa správne v súlade s ust. § 44 ods. 2 tretia veta EP žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, keď zistil rozpor exekučného titulu so zákonom.“

Podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 21 ods. 3 zákona o konkurze výsledok prieskumného pojednávania sa zapíše do   zoznamu   prihlášok   predloženého   správcom   a   takto   upravený   zoznam   tvorí   súčasť zápisnice o prieskumnom pojednávaní; veriteľom na ich žiadosť súd vydá výpis.

Podľa   §   45   ods.   2   zákona   o konkurze   na   základe   zoznamu   prihlášok   možno   po právoplatnosti   uznesenia   o   zrušení   konkurzu   viesť   pre   zistenú   pohľadávku   výkon rozhodnutia alebo exekúciu 2a) na majetok úpadcu.

Z dosiaľ uvedeného je zrejmé, že ku svojmu právnemu záveru v tejto veci, podľa ktorého výpis zo zápisnice o prieskumnom pojednávaní po zrušení konkurzného konania nie je exekučným titulom, dospel krajský súd doslovným výkladom ustanovenia § 45 ods. 2 zákona o konkurze.

Z ustanovení zákona o konkurze vyplýva, že cieľom zostavenia zoznamu prihlášok v konkurznom   konaní je uzavrieť pre   ďalší   priebeh   konkurzu   základnú   listinu   určujúcu konkurzné   práva   veriteľov   prihlásených   pohľadávok.   Pohľadávka   nachádzajúca   sa v zozname prihlášok   sa   považuje   za   zistenú,   ak   ju   na   prieskumnom   pojednávaní   uznal správca   konkurznej   podstaty   a nepoprel   žiaden   z veriteľov.   Vtedy   sa   z pohľadávky prihlásenej   do   konkurzu   stáva   konkurzná   pohľadávka.   Účelom   §   45   ods.   2   zákona o konkurze   je   umožniť   po   právoplatnom   zrušení   konkurzu   exekúciu,   resp.   vymáhanie nesporných (zistených) pohľadávok, ktoré boli uznané v rámci prieskumného pojednávania na   základe   zoznamu   prihlášok   ako   exekučného   titulu.   Zoznam   prihlášok   pritom   nie   je rozhodnutím súdu ani iného orgánu verejnej moci, ale je exekučným titulom, ktorým sa stáva na základe výslovného ustanovenia zákona [§ 45 ods. 2 zákona o konkurze v spojení s § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku].

Formálne, ako aj materiálne náležitosti zoznamu prihlášok ako exekučného titulu, ktorým sa priznáva právo na úhradu pohľadávky voči konkrétnemu úpadcovi, určuje zákon o konkurze. Ten zároveň konkurzným veriteľom v § 21 ods. 3 priznáva oprávnenie požiadať konkurzný súd o výpis zo zoznamu prihlášok, ktorý tvorí podľa tohto ustanovenia súčasť zápisnice   o prieskumnom   pojednávaní.   Výpis   zo   zoznamu   prihlášok   potom   obsahuje v rámci   prieskumného   pojednávania   zistené   pohľadávky   konkrétneho   veriteľa   voči povinnému.

Pokiaľ   oprávnený,   ktorý   disponuje   výpisom   zo   zoznamu   prihlášok   vydaným príslušným   konkurzným   súdom,   ktorý   obsahuje   tzv.   zistené   pohľadávky   (konkurzné pohľadávky), navrhne na jeho základe exekúciu, treba považovať jeho pohľadávku voči povinnému (úpadcovi v konkurznom konaní) za preukázanú. Výpis zo zoznamu prihlášok je listinou vydanou sudcom a pre exekučný súd musí v zásade predstavovať listinu rovnakej právnej sily ako samotný zoznam prihlášok.

Podľa ústavného súdu bez existencie dôvodných pochybností o pravosti a pravdivosti obsahu výpisu zo zoznamu pohľadávok nemá požiadavka predloženia kompletnej prílohy zápisnice o prieskumnom pojednávaní - zoznamu prihlášok ako exekučného titulu v rámci rozhodovania   o návrhu   veriteľa   na   vydanie   poverenia   na   vykonanie   exekúcie,   žiadny význam z hľadiska ochrany zákonnosti a v zásade predstavuje príliš formalistický prístup pri posudzovaní úkonov účastníkov exekučného konania, ktorý zasahuje do jeho práva na spravodlivý proces, resp. v danom prípade do jeho práva na súdnu ochranu.

Ústavný súd konštatuje, že právny názor vyslovený v uznesení krajského súdu z 12. februára   2008   vybočuje   z medzí   ústavne   konformného   výkladu   a aplikácie   zákona o konkurze   (predovšetkým   jeho   §   45   ods.   2),   a preto   týmto   uznesením   došlo k sťažovateľkou namietanému porušeniu označených práv.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1 (čl. 127 ods. 1 ústavy, pozn.), a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 (čl. 127 ods. 1 ústavy, pozn.) vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody   porušil,   vo   veci   konal.   Ústavný   súd   môže   zároveň   vec   vrátiť   na   ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   alebo   ak   je   to   možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1 (čl. 127 ods. 1 ústavy, pozn.), obnovil stav pred porušením.

Keďže napadnutým uznesením krajského súdu z 12. februára 2008 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný súd toto uznesenie zrušil (čl.   127   ods.   2   ústavy   v spojení   s   §   56   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde)   a vrátil   vec krajskému súdu na ďalšie konanie [čl. 127 ods. 2 v spojení s podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde], v ktorom bude viazaný právnym názorom ústavného súdu (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. P. S.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním pred ústavným súdom advokátom JUDr. P. S. Sťažovateľka ich požadovala uhradiť v sume 7 936 Sk,   čo   predstavuje   sumu   263,43   €.   Vzhľadom   na   to,   že   trovy   konania   požadované sťažovateľkou neprekračovali sumu podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ústavný súd ich priznal v sume ňou požadovanou. Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   §   149   OSP)   v lehote   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2009