znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 272/06-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť J. S., L., zastúpeného advokátkou JUDr. Z. T., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 4 v spojení s čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu   k   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd   v konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. J. M., Exekútorský úrad, P., pod sp. zn. Ex 361/06 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. S. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. augusta 2006 doručená sťažnosť J. S., L. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Z. T., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 4 v spojení s čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) v konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. J. M., Exekútorský úrad, P., (ďalej len „exekútor“) pod sp. zn. Ex 361/06.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených článkov ústavy a dodatkového protokolu exekučným príkazom exekútora sp. zn. Ex 361/06 z 5. júna 2006 s tým, aby bol exekučný príkaz zrušený a sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk, ako aj náhrada trov právneho zastúpenia advokátkou v sume 6 343 Sk.

Zo sťažnosti vyplýva, že exekútor vydal exekučný príkaz sp. zn. Ex 361/06 z 5. júna 2006, ktorým nariadil exekúciu zrážkami zo mzdy sťažovateľa na výživné pre oprávnené maloleté   dieťa   (ďalej   len   „oprávnená“)   v sume   2   000   Sk   mesačne,   pričom   rozhodol aj o predbežných trovách exekúcie v sume 17 400 Sk s navýšením o daň z pridanej hodnoty, čo spolu predstavuje na trovách exekúcie čiastku 20 706 Sk. Tento exekučný príkaz sa stal doručením právoplatný, pretože opravný prostriedok proti nemu nie je prípustný. Vydaním exekučného príkazu došlo k závažnému porušeniu platných právnych predpisov a zároveň k porušeniu označených základných práv. Oprávnená viedla predtým voči sťažovateľovi súdny   výkon   rozhodnutia,   ktorý   však   novelou   Občianskeho   súdneho   poriadku   prestal existovať.   Oprávnená   v súlade   s intertemporálnym   ustanovením   §   372m   Občianskeho súdneho   poriadku   podala   návrh   na   vykonanie   exekúcie   exekútorom   a túto   skutočnosť oznámila súdu, ktorý dovtedy vykonával súdny výkon rozhodnutia v zmysle Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 372m ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak oprávnený oznámi súdu, že podal návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona, súd postúpi vec zvolenému   exekútorovi   spolu   s písomným   poverením   na   vykonanie   exekúcie,   pričom účinky pôvodného návrhu na výkon rozhodnutia, ako aj procesné úkony súdu, z ktorých vyplývajú obmedzenia pre účastníkov konania, zostávajú zachované. Právoplatné uznesenie súdu   o nariadení   výkonu   rozhodnutia   má   účinky   právoplatného   upovedomia   o začatí exekúcie podľa osobitného predpisu. Napriek takémuto zneniu zákona a napriek tomu, že Okresný súd Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) postúpil exekútorovi vec spolu s písomným   poverením   na   vykonanie   exekúcie,   exekútor   ďalej   nepokračoval   v súlade s citovaným   ustanovením   a svojvoľne   volil   iný   postup.   Vydával   nadbytočné   opatrenia a vyúčtoval   si   trovy   exekúcie   v neoprávnenej   výške.   Pritom   zo   zákona   nepochybne a jasne vyplýva,   že   v tomto   prípade   exekútor   nezačínal   novú   exekúciu,   lebo   došlo   iba k „postúpeniu“   exekúcie.   Preto   nemal   požiadať   o vydanie   poverenia,   nemal   vydať upovedomenie   o začatí   exekúcie,   ale   ani   exekučný   príkaz.   Exekútor   však   nepostupoval v súlade so zákonom, lebo požiadal okresný súd o vydanie poverenia na začatie exekúcie, pričom okresný súd v rozpore s ustanovením § 372m ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku poverenie vydal. Exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie a napokon aj exekučný príkaz   sp.   zn.   Ex   361/06   z 5.   júna 2006,   pričom   si   nezákonne vyčíslil   trovy   exekúcie. V skutočnosti povinnosťou exekútora bolo iba bežným prípisom oznámiť sťažovateľovi, že ďalej vykonáva exekúciu on. Žiadna iná činnosť z jeho strany potrebná nebola, a preto mu   ani   nevzniklo   právo   na   trovy   exekúcie.   Rozhodne   nebol   oprávnený   vyčísliť   trovy exekúcie tak, ako keby začal a vykonal novú exekúciu. K tomu treba dodať, že pôvodný súdny výkon rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku prebiehal riadne, pričom sťažovateľ   nemal   a nemá   žiadne   zameškané   výživné.   Je   možné   sťažovateľovi   vyčítať, že sa mal   brániť   vyčísleným   predbežným   trovám   exekúcie   po   doručení   upovedomenia o začatí exekúcie. Treba však brať do úvahy, že sťažovateľ je laik a že išlo o zložité právne otázky.   Sťažovateľ v tejto súvislosti   navštívil   exekútora, ktorý   mu „vysvetlil“,   že trovy vyčíslil   oprávnene.   Podstatné   však   je   to,   že   tak   upovedomenie   o začatí   exekúcie,   ako aj exekučný príkaz boli exekútorom vydané protiprávne, a preto sťažovateľ nemohol podať proti trovám exekúcie vyčísleným v upovedomení o začatí exekúcie opravný prostriedok. Vo vzťahu k exekučnému príkazu opravný prostriedok nie je vôbec prípustný. Uvedeným spôsobom exekútor nezákonne pripravil sťažovateľa o čiastku 20 706 Sk.

Z exekučného príkazu exekútora sp. zn. Ex 361/06 z 5. júna 2006 vyplýva, že tento príkaz bol vydaný na základe exekučného titulu (rozsudku okresného súdu zaväzujúceho na platenie výživného),   návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie,   poverenia okresného súdu na vykonanie exekúcie a príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy. Platiteľovi mzdy   sťažovateľa   sa   nariaďuje   vykonávať   zrážky   zo   mzdy   sťažovateľa   jednak na vymoženie bežného výživného 2 000 Sk mesačne, ako aj na vymoženie predbežných trov exekúcie v sume 17 400 Sk navýšených o daň z pridanej hodnoty.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateľa   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a preskúmal   ju   zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom   prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť   porušenia   označeného   základného   práva   alebo   slobody,   reálnosť   ktorej   by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05, I. ÚS 74/05, I. ÚS 158/05, I. ÚS 213/05).

Sťažovateľ   vytýka   exekútorovi,   že   nepostupoval   v zmysle   intertemporálneho ustanovenia § 372m Občianskeho súdneho poriadku, hoci v danom prípade nešlo o začatie novej exekúcie, ale iba o pokračovanie vymáhania nárokov oprávnenej, ktoré sa dovtedy realizovali   v rámci   súdneho   výkonu   rozhodnutia.   Exekútor   v rozpore   s citovaným ustanovením   vykonával   úkony,   ktoré   boli   nadbytočné,   pretože   k nim   došlo   už   predtým v rámci súdneho výkonu rozhodnutia. Týmito nadbytočnými úkonmi vznikli sťažovateľovi nedôvodné výdavky.

Z pohľadu   ústavného   súdu   treba   konštatovať,   že   postup   exekútora   v danej   veci sa naozaj javí ako nesúladný s ustanovením § 372m Občianskeho súdneho poriadku. Hoci existovalo právoplatné uznesenie okresného súdu o nariadení výkonu rozhodnutia, vydal exekútor upovedomenie o začatí exekúcie. Pritom z citovaného ustanovenia je nepochybné, že   právoplatné   uznesenie   okresného   súdu   o nariadení   výkonu   rozhodnutia   malo   účinky právoplatného   upovedomenia   o začatí   exekúcie.   Preto   upovedomenie   o začatí   exekúcie vydané exekútorom bolo superfluentné a bolo vydané v rozpore so zákonom. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov proti upovedomeniu o začatí exekúcie sú prípustné námietky.   Sťažovateľ   sám   uvádza,   že   námietky   proti   upovedomeniu   o začatí   exekúcie nepodal a dal sa presvedčiť exekútorom, že tento právom požaduje trovy konania v sume 17 400 Sk navýšené o daň z pridanej hodnoty. Vzhľadom na nečinnosť sťažovateľa stalo sa upovedomenie   o začatí   exekúcie   vrátane   jeho   výroku   o trovách   právoplatným. Na základe   právoplatného   upovedomia   o začatí   exekúcie   bol   potom   vydaný   exekučný príkaz   sp.   zn.   Ex   361/06   z 5.   júna   2006,   ktorý   konkretizuje,   akým   spôsobom   budú pohľadávky oprávnenej vymáhané. Voči exekučnému príkazu nie je opravný prostriedok prípustný.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba dôjsť k záveru, že nie je daná bezprostredná príčinná   súvislosť   medzi   exekučným   príkazom   sp.   zn.   Ex   361/06   z 5.   júna   2006 a označenými   základnými   právami   sťažovateľa   podľa   ústavy   a dodatkového   protokolu. Povinnosť sťažovateľa zaplatiť trovy konania v sume 17 400 Sk navýšené o daň z pridanej hodnoty   totiž   nevyplýva   z exekučného   príkazu,   ale   z upovedomenia   o začatí   exekúcie. Pokiaľ sťažovateľ napriek tomu podal ústavnému súdu sťažnosť, v ktorej namieta porušenie základného práva na ochranu vlastníctva vydaním exekučného príkazu, treba túto sťažnosť považovať za zjavne neopodstatnenú.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2006