znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 271/2015-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   Ta&Mi,   BITÚNOK,   s.   r.   o.,Ochodnica 211, zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Olosom, Advokátska kancelária,Karola   Kašjaka   1,   Rajecké   Teplice,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods. 2   Ústavy   Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konanívedenom pod sp. zn. 16 C 328/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Ta&Mi, BITÚNOK, s. r. o., o d m i e t a   ako zjavneneopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. mája2015   doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   Ta&Mi,   BITÚNOK,   s.   r.   o.   (ďalej   len„sťažovateľka“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 328/2012 (ďalej aj„namietané konanie“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla, že 28. decembra 2012 doručilaokresnému súdu žalobu „o vydanie hnuteľných vecí“. Okresný súd v namietanom konanínekonal, preto sťažovateľka podala 6. júna 2013 prvú sťažnosť na zbytočné prieťahy v konanípredsedníčke okresného súdu, ktorá ju uznala ako dôvodnú. Po podaní sťažnosti okresný súduznesením   z 28.   júna   2013   vyzval   sťažovateľku   na   odstránenie   nedostatkov   žalobnéhonávrhu   a predloženie   výpisu   z obchodného   registra.   Toto   uznesenie   sťažovateľkapovažovala za zmätočné a podala proti nemu odvolanie.

3. Okresný súd následne vykonal iba jedno pojednávanie 15. októbra 2014 a následnebol opäť nečinný. Sťažovateľka sa preto druhýkrát obrátila so sťažnosťou na bezprieťahovýpostup   okresného   súdu   2.   apríla   2015,   ale   okresný   súd   jej   sťažnosť   nepovažovalza odôvodnenú.   Sťažovateľka   považuje   postup   okresného   súdu,   ktorý   zisťuje,   či   máprávomoc   v tejto   veci   konať   prostredníctvom   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskejrepubliky (ďalej len „ministerstvo“), tiež za zjavne neefektívny, nesmerujúci k odstráneniujej právnej neistoty, keďže konanie trvá už dva a pol roka.

4.   Sťažovateľka   na   základe   uvedeného   navrhuje,   aby   ústavný   súd   vyslovil,   žev konaní vedenom pod   sp. zn. 16 C   328/2012 okresný   súd   porušil   jej základné   právona prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právona prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a prikázalokresnému súdu konať v predmetnom konaní bez zbytočných prieťahov. Zároveň sa domáhapriznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € a úhrady trov konaniav sume 355,72 €.

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdkaždý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonompredpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

7. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, idevtedy,   keď   namietaným   postupom   všeobecného   súdu   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   tohozákladného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatokvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základnýmprávom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavneneopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaníktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva aleboslobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04,III. ÚS 168/05).

8. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľkysmerujúcom proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 328/2012.Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočnýchprieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

9. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudsképráva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranejlehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,I. ÚS 280/08).

10.   Z judikatúry   ústavného   súdu   ďalej   vyplýva,   že   nie   každý   prieťah   v súdnomkonaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   (III. ÚS 199/02,   I. ÚS 154/03).   Pojem   „zbytočnéprieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladaťa aplikovať   predovšetkým   materiálne.   V   prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   charakterpostupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolomožné   kvalifikovať   ako   zbytočné   prieťahy   v   zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy,   nevyslovilporušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04),prípadne   návrhu   buď   nevyhovel   (napr.   I.   ÚS   11/00),   alebo   ho   odmietol   ako   zjavneneopodstatnený (napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05). Ojedinelá nečinnosť súdu,hoci   aj   v   trvaní   niekoľkých   mesiacov,   sama   osebe   ešte   nemusí   zakladať   porušeniesťažovateľom označeného základného práva (I. ÚS 42/01, III. ÚS 59/05). Na kratšie obdobianečinnosti   ústavný   súd   spravidla   prihliada   vtedy,   keď sa vyskytli   opakovane   a zároveňvýznamným spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania (I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS57/01).

11.   Ústavný   súd   sa   osobitne   zameral   na   preskúmanie   opodstatnenosti   sťažnostisťažovateľky, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zjavná neopodstatnenosť sťažnostimôže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konanípred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalovôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. III. ÚS 59/05, IV. ÚS 434/08), prípadneak argumenty v sťažnosti sťažovateľky nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzituporušenia   označeného   základného   práva,   aby   bola   sťažnosť   prijatá   na   ďalšie   konanie(II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04, I. ÚS 630/2013).

12.   Ústavný   súd   zo   sťažnosti   a z   jej   príloh,   ako   aj   na   okresnom   súde   zistil,   ženamietané konanie začalo na okresnom súde 28. decembra 2012 podaním žaloby o vydaniehnuteľných vecí. Počas dosiaľ prebiehajúceho konania trvajúceho dva roky a päť mesiacovokresný súd nekonal od podania žaloby, t. j. 28. decembra 2012, až do 28. júna 2013(v tomto období urobil iba jednoduchú výzvu na zaplatenie súdneho poplatku 9. januára2013) a potom aj od pojednávania 15. októbra 2014 až do 28. apríla 2015, keď sa obrátilso žiadosťou   na   ministerstvo.   Hoci   sťažovateľka   v sťažnosti   neuvádza   tieto   obdobianečinnosti   a poukazuje   najmä   na   celkovú   dĺžku   konania   a   údajne   neefektívnu   činnosťokresného súdu, ktorá mala spočívať v jeho úkonoch (výzvach na odstránenie nedostatkovžaloby, resp. zisťovanie právomoci okresného súdu na konanie v jej veci prostredníctvomministerstva 28. apríl 2015), ústavný súd na rozdiel od sťažovateľky nepovažuje uvedenénámietky sťažovateľky – pre tento čas – z ústavného hľadiska ako dôvodné a podstatné. Dvekrátke   obdobia   nečinnosti   v trvaní   6   mesiacov   a údajná   neefektívna   činnosť,   ktorú   vidísťažovateľka v nesprávnej výzve, ako aj celková doba tohto konania pred okresným súdomv súčasnosti totiž ešte nedosahuje takú ústavne relevantnú intenzitu, aby ústavný súd poprijatí sťažnosti na ďalšie konanie mohol v súčasnosti vysloviť porušenie jej označenýchpráv, ak navyše okresný súd v inom období vykonával ostatné procesné úkony priebežne(žiadal o doplnenie návrhu a predloženie listinných dôkazov, zisťoval od odporcu, ktorý másídlo v inom štáte, zoznam hnuteľných vecí a technologických zariadení, zasielal vzájomnévyjadrenia   účastníkom   sporu   a podobne).   Ústavný   súd   tiež   považuje   za   dostačujúceopatrenie   do   budúcna   to,   že   predsedníčka   okresného   súdu   v odpovedi   na   sťažnosťsťažovateľky uviedla, že „vo veci... nariadila dohľad s povinnosťou podávať mesačné správy o stave konania“.

13. Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

14. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku vecirozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, abypo splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípadezotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu bude v nej opakovane dochádzaťk zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2015