SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 271/2015-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2015predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Ta&Mi, BITÚNOK, s. r. o.,Ochodnica 211, zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Olosom, Advokátska kancelária,Karola Kašjaka 1, Rajecké Teplice, vo veci namietaného porušenia základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konanívedenom pod sp. zn. 16 C 328/2012 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti Ta&Mi, BITÚNOK, s. r. o., o d m i e t a ako zjavneneopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. mája2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Ta&Mi, BITÚNOK, s. r. o. (ďalej len„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 328/2012 (ďalej aj„namietané konanie“).
2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla, že 28. decembra 2012 doručilaokresnému súdu žalobu „o vydanie hnuteľných vecí“. Okresný súd v namietanom konanínekonal, preto sťažovateľka podala 6. júna 2013 prvú sťažnosť na zbytočné prieťahy v konanípredsedníčke okresného súdu, ktorá ju uznala ako dôvodnú. Po podaní sťažnosti okresný súduznesením z 28. júna 2013 vyzval sťažovateľku na odstránenie nedostatkov žalobnéhonávrhu a predloženie výpisu z obchodného registra. Toto uznesenie sťažovateľkapovažovala za zmätočné a podala proti nemu odvolanie.
3. Okresný súd následne vykonal iba jedno pojednávanie 15. októbra 2014 a následnebol opäť nečinný. Sťažovateľka sa preto druhýkrát obrátila so sťažnosťou na bezprieťahovýpostup okresného súdu 2. apríla 2015, ale okresný súd jej sťažnosť nepovažovalza odôvodnenú. Sťažovateľka považuje postup okresného súdu, ktorý zisťuje, či máprávomoc v tejto veci konať prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskejrepubliky (ďalej len „ministerstvo“), tiež za zjavne neefektívny, nesmerujúci k odstráneniujej právnej neistoty, keďže konanie trvá už dva a pol roka.
4. Sťažovateľka na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, žev konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 328/2012 okresný súd porušil jej základné právona prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právona prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a prikázalokresnému súdu konať v predmetnom konaní bez zbytočných prieťahov. Zároveň sa domáhapriznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € a úhrady trov konaniav sume 355,72 €.
II.
5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdkaždý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonompredpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.
7. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, idevtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo dôjsť k porušeniu tohozákladného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatokvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základnýmprávom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavneneopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaníktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva aleboslobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04,III. ÚS 168/05).
8. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľkysmerujúcom proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 328/2012.Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočnýchprieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
9. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudsképráva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranejlehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,I. ÚS 280/08).
10. Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý prieťah v súdnomkonaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočnéprieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladaťa aplikovať predovšetkým materiálne. V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakterpostupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolomožné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovilporušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04),prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavneneopodstatnený (napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05). Ojedinelá nečinnosť súdu,hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušeniesťažovateľom označeného základného práva (I. ÚS 42/01, III. ÚS 59/05). Na kratšie obdobianečinnosti ústavný súd spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveňvýznamným spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania (I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS57/01).
11. Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnostisťažovateľky, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zjavná neopodstatnenosť sťažnostimôže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konanípred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalovôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. III. ÚS 59/05, IV. ÚS 434/08), prípadneak argumenty v sťažnosti sťažovateľky nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzituporušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie(II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04, I. ÚS 630/2013).
12. Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh, ako aj na okresnom súde zistil, ženamietané konanie začalo na okresnom súde 28. decembra 2012 podaním žaloby o vydaniehnuteľných vecí. Počas dosiaľ prebiehajúceho konania trvajúceho dva roky a päť mesiacovokresný súd nekonal od podania žaloby, t. j. 28. decembra 2012, až do 28. júna 2013(v tomto období urobil iba jednoduchú výzvu na zaplatenie súdneho poplatku 9. januára2013) a potom aj od pojednávania 15. októbra 2014 až do 28. apríla 2015, keď sa obrátilso žiadosťou na ministerstvo. Hoci sťažovateľka v sťažnosti neuvádza tieto obdobianečinnosti a poukazuje najmä na celkovú dĺžku konania a údajne neefektívnu činnosťokresného súdu, ktorá mala spočívať v jeho úkonoch (výzvach na odstránenie nedostatkovžaloby, resp. zisťovanie právomoci okresného súdu na konanie v jej veci prostredníctvomministerstva 28. apríl 2015), ústavný súd na rozdiel od sťažovateľky nepovažuje uvedenénámietky sťažovateľky – pre tento čas – z ústavného hľadiska ako dôvodné a podstatné. Dvekrátke obdobia nečinnosti v trvaní 6 mesiacov a údajná neefektívna činnosť, ktorú vidísťažovateľka v nesprávnej výzve, ako aj celková doba tohto konania pred okresným súdomv súčasnosti totiž ešte nedosahuje takú ústavne relevantnú intenzitu, aby ústavný súd poprijatí sťažnosti na ďalšie konanie mohol v súčasnosti vysloviť porušenie jej označenýchpráv, ak navyše okresný súd v inom období vykonával ostatné procesné úkony priebežne(žiadal o doplnenie návrhu a predloženie listinných dôkazov, zisťoval od odporcu, ktorý másídlo v inom štáte, zoznam hnuteľných vecí a technologických zariadení, zasielal vzájomnévyjadrenia účastníkom sporu a podobne). Ústavný súd tiež považuje za dostačujúceopatrenie do budúcna to, že predsedníčka okresného súdu v odpovedi na sťažnosťsťažovateľky uviedla, že „vo veci... nariadila dohľad s povinnosťou podávať mesačné správy o stave konania“.
13. Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
14. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku vecirozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, abypo splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípadezotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu bude v nej opakovane dochádzaťk zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. júna 2015