znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 271/2012-7

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   6.   júna   2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   Z.   L.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vybavením   jej   podnetu   na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I sp. zn. 1 Pn 1048/2011 z 25. januára 2012 prokurátorkou Krajskej prokuratúry v Bratislave č. k. 1 Kn 226/2012-3 z 8. marca 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. Z. L. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. mája 2012 doručená sťažnosť JUDr. Z. L., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a práva podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   vybavením   jej   podnetu   na   preskúmanie   zákonnosti rozhodnutia   prokurátorky   Okresnej   prokuratúry   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresná prokuratúra“)   sp.   zn.   1   Pn   1048/2011   z   25.   januára   2012   prokurátorkou   Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k. 1 Kn 226/2012-3 z 8. marca 2012 (ďalej len „vybavenie podnetu“).

Sťažovateľka podala na svojho manžela trestné oznámenie. V sťažnosti uvádza: „Konanie pre podozrenie z krivej výpovede, krivého svedectva, krivého obvinenia, marenia spravodlivosti,   atd.   bolo   vedené   pred   Okresným   riaditeľstvom   Policajného   zboru v Bratislave…   CVS:   ORP-1160/1-OVK-B1-2011-DJ,   a   voči   tomuto   zamietajúcemu uzneseniu   zo   dňa   29.   9.   2011   bola   podaná   sťažnosť,   následne   Okresná   prokuratúra Bratislava 1… uznesením pod č. k. 1Pn 1048/11-20 zo dňa 25. 1. 2012 zamietla i sťažnosť… voči   nemu   som   podala…   sťažnosť   na   Krajskú   prokuratúru   v   Bratislave…   Krajská prokuratúra Bratislava… pod č. 1 Kn 226/12-3 zo dňa 8. 3. 2012 mi zaslala dňa 30. 3. 2012 písomné vybavenie mojej sťažnosti, v ktorej konštatovala, že žiadne pochybenia nenašla a súhlasí so závermi tak okresnej prokurátorky ako i vyšetrovateľa.“

Sťažovateľka   je   toho   názoru,   že „Krajská   prokuratúra   Bratislava   vydala nepreskúmateľné vybavenie... sťažnosti, kedy zjavne účelovo obligatórneho konštatovania, že nezistila pochybenia a okrem citovania jednotlivých rozhodnutí a citovania spisu na ktorý som poukázala a okrem osvojenia si ničím nepodložených jednotlivých a súvisiacich rozhodnutí   v   danej   veci,   neuviedla   žiadny   relevantný   dôvod   ani   dôkaz   okrem   bežne zaužívanej a najčastejšej formulácie, že nič nové nezistila a nezistila porušenie procesného kódexu.   Žiadny   dôkaz   nevyhodnotila   ani   ona,   a   preto   mám   zato,   že   ani   nebol   žiadny podozrivou osobou na svoju obranu predložený a už vôbec vyhodnotený, napriek môjmu tvrdeniu a vecnému argumentu – preukázanému osočovaniu a krivej výpovedi podozrivého manžela spísanej do zápisnice vyšetrovateľa pri jeho výsluchu na podozrenie z neplnenia vyživovacej povinnosti pred OR PZ Bratislava 1. Mám zato, že došlo k odňatiu možnosti konať pred orgánom činným v trestnom konaní, pretože k odňatiu možnosti konať pred orgánom   činným   v   trestnom   konaní   môže   dôjsť   nielen   nečinnosťou,   ale   aj   samotným rozhodnutím.   Trestný   poriadok   upravuje   postup   orgánov   činných   v   trestnom   konaní a účastníkov tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov na čestné plnenie povinností a na úctu k   právam   iných   osôb   Trestné   konanie   je   jednou   zo   záruk   zákonnosti   a   slúži   na   jej uplatňovanie a rozvíjanie. Každý má právo sa domáhať ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené, či už na súde alebo prokuratúre, polícii.“.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „Základné právo JUDr. Z. L. na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s jej právom na spravodlivé súdne a iné konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a vybavením Krajskou prokuratúrou Bratislava pod č. k. 1 Kn 226/12-3 zo dňa 8. 3. 2012 porušené bolo.

Vybavenie Krajskou prokuratúrou Bratislava 1 pod č. k. 1 Kn 226/12-3 zo dňa 8. 3. 2012 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskej prokuratúre Bratislava na ďalšie konanie. Rozhodnutie o výške finančného zadosťučinenia ponechávam na úvahu ústavného súdu SR.

Zistení porušovatelia sú povinní náhrady trov konania sťažovateľke príp. zástupcu v lehote do desiatich dní od rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení   neskorších predpisov   (ďalej len   „zákon   o   prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh   alebo   iné   podanie   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   (ďalej   len „podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia   zákonov   a   ostatných   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

III.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vybavením jej podnetu na preskúmanie zákonnosti   rozhodnutia   prokurátorky   okresnej   prokuratúry   sp.   zn.   1   Pn   1048/2011 z 25. januára 2012 prokurátorkou krajskej prokuratúry č. k. 1 Kn 226/2012-3 z 8. marca 2012.

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   právomoc   ústavného   súdu   rozhodovať o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich základných práv alebo slobôd je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity právomoci   ústavného   súdu   vyplýva,   že   ak   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní sťažnosti   zistí,   že   sťažovateľ   sa   môže   domôcť   ochrany svojho   základného práva   alebo slobody   využitím   jemu   dostupných   a   aj   účinných   právnych   prostriedkov   pred   iným orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na prerokovanie (mutatis mutandis napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06). Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoc zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 78/99). Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný prostriedok,   ktorý   má   fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba   k   dispozícii   vo   vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje odstrániť   ten   stav,   v   ktorom   vidí   porušenie   svojho   základného   práva   alebo   slobody (I. ÚS 36/96).

V danom prípade bola sťažovateľka oprávnená požiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia   svojho   podnetu   prokurátorkou   krajskej   prokuratúry   opakovaným   podnetom podľa § 34 ods. 1 a nasl. zákona o prokuratúre, ktorý vybaví nadriadený prokurátor. Z toho vyplýva, že sťažovateľka má k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu svojho základného a iného práva, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi sťažovateľky. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2012