znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 271/2011-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011 predbežne prerokoval sťažnosť P. L., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 257/2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. L. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júna 2011 doručená   sťažnosť   P.   L.,   t.   č.   vo   výkone   trestu   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 257/2004 (ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal okresnému súdu v decembri 2003 návrh na začatie konania, ktorý okresný súd zaevidoval pod sp. zn. 9 C 257/2004.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   ďalej   uviedol,   že   poučenie   o   procesných   právach a povinnostiach mu bolo doručené až v marci 2011. Súčasne poukázal na skutočnosť, že napadnuté konanie prebieha na okresnom súde už 8 rokov bez toho, aby vo veci bolo nariadené pojednávanie.

Sťažovateľ z dôvodu nečinnosti okresného súdu podal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi   okresnému   súdu,   ktorý   ju   listom   sp.   zn.   Spr   2121/2011   z   2.   mája   2011 vyhodnotil ako dôvodnú.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví:

„1. Základné   právo   P.   L.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a na konanie v primeranej lehote zaručované v čl. 6 ods. 1 Dohovoru v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, porušené bolo.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   I   sa   v   k.   č.   9   C/257/2004   prikazuje   konať   bez zbytočných prieťahov.

3. P. L. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 € z titulu náhrady nemajetkovej škody, ktoré je OS Bratislava I povinný zaplatiť do 14 dní od tohto nálezu.“

Sťažovateľ súčasne požiadal o ustanovenie advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom z dôvodu nepriaznivých majetkových pomerov.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil,   že   jej   predmetnom   je namietané porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 9 C 257/2004.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd pripomína, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia   jeho   v   sťažnosti   označených   práv,   považuje   za   prostriedok   nápravy   postupu všeobecného súdu, ktorý môže prispieť k urýchleniu konania, resp. odstráneniu nečinnosti súdu, sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 20/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorej predmetom je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil právne prostriedky   podľa   zákona   o   súdoch,   alebo ak sa   preukáže,   že   túto   podmienku   nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že opakovane podával predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy v konaní, pričom jeho posledná sťažnosť bola vybavená v máji 2011. Zo   zisťovania   ústavného   súdu   vyplynulo,   že   v   napadnutom   konaní   bola   sťažovateľom podaná jediná sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu v marci 2011 (doručená okresnému súdu 11. apríla 2011). V odpovedi sp. zn. Spr. 2121/2011 z 2. mája 2011 predsedníčka okresného súdu skonštatovala, že v napadnutom konaní vznikli zbytočné prieťahy, a preto vyhodnotila uvedenú sťažnosť sťažovateľa ako dôvodnú, pričom uviedla, že   „vyzvala   zákonného   sudcu   a   vyššieho   súdneho   úradníka,   aby   neodkladne   prijali opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu“.

Ústavný   súd   zastáva   názor,   že   podanie   sťažnosti   predsedníčke   okresného   súdu 11. apríla   2011   (vybavenej   2.   mája   2011)   v   tak   krátkom   čase   pred   podaním   sťažnosti ústavnému súdu (15. júna 2011) sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predsedníčka okresného súdu dostala primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS 194/05). V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bola podaná predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv účinne poskytuje a na použitie ktorého je oprávnený podľa osobitných predpisov, bolo bezúspešné a neprinieslo ním sledovaný cieľ, ani k záveru, že napriek jeho využitiu predsedníčka   okresného   súdu   primerane   nereagovala   a   nevyužila   príležitosť,   aby   sama urobila nápravu a odstránila protiprávny stav zapríčinený nečinnosťou okresného súdu.

Vzhľadom na to, že podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie je sťažnosť prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je potrebné odmietnuť so zreteľom na nesplnenie tejto podmienky konania (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) ako neprípustnú.

Ústavný   súd   v   závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľ   v   tejto   veci   v   prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v   nej   dochádza   k   zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

Pretože   sťažnosť   bola   odmietnutá   na   predbežnom   prerokovaní,   nebol   už   dôvod zaoberať   sa   žiadosťou   sťažovateľa   o   ustanovenie   právneho   zástupcu   v   konaní   pred ústavným súdom ani ostatnými nárokmi uvedenými v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011