znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 27/2010-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť L. L. F., B., zastúpenej advokátom JUDr. M. P., advokátska kancelária P. L., s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú   právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   a   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného   súdu   Bratislava   II   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   37   Er   1420/2004   a   jeho uznesením z 21. februára 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. L. F. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. augusta 2009 doručená sťažnosť L. L. F.,   B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M. P., advokátska kancelária P. L., s. r. o., B., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 1420/2004 a jeho uznesením z 21. februára 2007 (ďalej len „uznesenie z 21. februára 2007“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:«Návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 30. 03. 2004 podanom na Exekútorskom úrade v M., JUDr. V. K., súdny exekútor,… sa Slovenská obchodná inšpekcia, ústredný inšpektorát… ako oprávnený, domáhala voči povinnej - L. L. F... sumy vo výške 150 000 Sk… Poverený súdny exekútor… upovedomil sťažovateľku ako povinnú o začatí exekúcie na   vymoženie   sumy   150   000   Sk,…   sťažovateľka   prevzala...   „Upovedomenie   o   začatí exekúcie“ dňa 27. 09. 2006 a následne v zákonnej 14-dňovej lehote… podala námietky. Nakoľko   uvedené   námietky   neboli   podpísané,   dňa   22.   11.   2006   sa   na   Okresný   súd Bratislava II dostavila sestra sťažovateľky - pani L. L... ako splnomocnenec sťažovateľky, za účelom podpísania námietok proti exekúcii a do exekučného spisu doložila plnomocenstvo udelené dňa 22. 03. 2006 sťažovateľkou ako splnomocniteľom…

Po doručení týchto námietok súdnym exekútorom… Okresnému súdu Bratislava II tento uznesením, sp. zn. 37Er 1420/04-29, EX 252/04, zo dňa 21. 02. 2007... námietky povinnej   (t.   j.   sťažovateľky)   zo   dňa   01.   10.   2006   odmietol.   Okresný   súd   Bratislava   II v odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že… preskúmal plnú moc zo dňa 22. 03. 2006 a zistil, že podľa plnej moci udelenej pani L. L., táto nebola splnomocnená na konanie pred súdom. Z týchto skutočností Okresný súd Bratislava II vyvodil záver, že námietky proti exekúcii boli podané neoprávnenou osobou, t. j. niekým, kto na podanie námietok nebol oprávnený, a z uvedeného dôvodu námietky odmietol.

Okresný   súd   Bratislava   II   následne   doručoval   vyššie   uvedené   uznesenie,   sp.   zn. 37Er 1420/04-29,…   pani   L.   L.,   na   adresu...   B...   Uvedenú   zásielku   sa   doručovateľovi nepodarilo doručiť dňa 23. 05. 2007, preto v tento deň oznámil adresátovi, že zásielka je uložená na pošte. Nakoľko si adresát – L. L., neprevzala uvedenú zásielku v odbernej lehote na   pošte,   vrátila   sa   Okresnému   súdu   Bratislava   II   dňa   18.   06.   2007.   Touto   cestou sťažovateľka   poukazuje   aj   na   skutočnosť,   že   hoci   súd   v doručovanom   rozhodnutí   sám konštatoval, že pani L. L. nie je osobou splnomocnenou na konanie o námietkach pred súdom, predmetné rozhodnutie jej napriek tomu ako neoprávnenej osobe doručoval. Uznesenie o odmietnutí námietok, sp. zn. 37Er 1420/04-29, zo dňa 21. 02. 2007, Okresný súd Bratislava II odoslal dňa 21. 05. 2007… aj sťažovateľke na adresu... B… Na uvedenej   adrese   sa   sťažovateľka   nezdržovala   od   septembra   2003,   o   čom   bol   súd upovedomený aj z podaných námietok proti exekúcii. Vzhľadom na skutočnosť, že súd zaslal zásielku na túto neaktuálnu adresu, zásielka sa súdu vrátila dňa 23. 05. 2007 z dôvodu, že adresát   je   neznámy.   Okresný   súd   Bratislava   II   znova   odoslal   predmetné   uznesenie sťažovateľke aj dňa 10. 07. 2007…, a to na adresu... B… Nakoľko sa doručovateľovi dňa 11. 07. 2007 zásielku nepodarilo doručiť, opakovane bola zásielka doručovaná nasledovný deň, t. j. 12. 07. 2007. Z dôvodu, že aj tento pokus o doručenie zásielky bol neúspešný, zásielka bola uložená na pošte dňa 12. 07. 2007 a keďže nebola v odbernej lehote prevzatá, vrátila sa súdu dňa 01. 08. 2007.

Na základe uvedených skutočností a márne uplynutie lehoty na podanie odvolania podľa   ustanovenia   §   159   ods.   1   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok… uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 07. 2007.

Sťažovateľka ako podnikateľský subjekt mala v čase, keď Okresný súd Bratislava II vydal uznesenie, sp. zn. 37 Er 1420/04-29, t. j. dňa 21. 02. 2007, ako miesto podnikania uvedenú adresu... B., avšak v čase, keď jej Okresný súd Bratislava II doručoval uznesenie, sp.   zn.   37Er   1420/04-29,   t.   j.   dňa 21.   05.   2007 a 10.   07.   2007,   mala   uvedené miesto podnikania na adrese... B.... Uvedený údaj bol súčasťou výpisu zo živnostenského registra, ktorý je verejne dostupným registrom… Vo výpise sťažovateľky zo živnostenského registra je uvedený aj údaj, že pôvodná adresa miesta podnikania sťažovateľky „... B.“ bola platná do 21. 03. 2007. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že v čase doručovania zásielky Okresným súdom Bratislava II uvedená adresa... B., nebola aktuálna (aktuálnou adresou v čase doručovania bola... B.), a teda sťažovateľka, keďže sa na uvedenej adrese od 21. 03. 2007 vôbec nezdržovala, nemohla mať vedomosť o tom, že jej bolo oznámené uloženie zásielky na pošte, a teda nemala ani možnosť oboznámiť sa s jej obsahom...

ak   mali   námietky   sťažovateľky   proti   exekúcii   zo   dňa   01.   10.   2006   nedostatky, spočívajúce   vtom,   že   neboli   podpísané   alebo   chýbalo   plnomocenstvo   na   zastupovanie povinného v konaní, t. j. odstrániteľné nedostatky, súd mal povinného vyzvať uznesením na ich odstránenie s poučením o spôsobe vykonania opravy alebo doplnenia…

postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   spočívajúcom   v   doručovaní   uznesenia o odmietnutí námietok, sp. zn. 37 Er 1420/04-29, zo dňa 21. 02. 2007, sťažovateľke ako povinnej v exekučnom konaní na adresu, ktorá v tom čase nebola miestom jej podnikania, čo   vyplývalo   aj   verejne   prístupného   živnostenského   registra,   bola   odopretá   možnosť prevziať si doručovanú zásielku v zákonnej lehote, oboznámiť sa s jej obsahom a podať proti uzneseniu opravný prostriedok…

právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené postupom Okresného súdu Bratislava II, a to nerešpektovaním povinnosti súdu podľa ust. § 43 Občianskeho súdneho poriadku, kedy sťažovateľka nebola uznesením súdu vyzvaná na odstránenie nedostatkov námietok proti exekúcii zo dňa 01. 10. 2006 a následne doručovaním uznesenia Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 37 Er 1420/04-29, vydaným dňa 21. 02. 2007, zasielaným dňa 21. 05. 2007 a dňa 10. 07. 2007 na adresu, ktorá nebola vtom čase miestom podnikania sťažovateľky...»

Sťažovateľka   danosť   právomoci   ústavného   súdu   a   zachovanie   lehoty   na   podanie sťažnosti ústavnému súdu odôvodnila takto:

«Sťažovateľka na základe vyššie uvedeného žiada súd o ochranu svojich základných práv,   ktorú   nemohla   uplatniť   v   konaní   pred   všeobecnými   súdmi   nie   kvôli   vlastnému pochybeniu, ale pre nezákonný postup Okresného súdu Bratislava II. Z uvedeného vyplýva, že Ústavný súd Slovenskej republiky je oprávnený a povinný vo veci konať…

Ústavný súd Slovenskej republiky už v uznesení, sp. zn. III. ÚS 186/02, zo dňa 28. 11. 2002 vyslovil: „Lehota dvoch mesiacov na podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ktorá sa pri rozhodnutí počíta od jeho právoplatnosti, by mala   vyjadrovať   dobu,   ktorá   je   postačujúca   pre   uplatnenie   účinnej   ústavnej   ochrany sťažovateľom   a   zároveň   rešpektuje   aj   princíp   právnej   istoty.   Aby   uvedené   požiadavky spĺňala, môže začať plynúť len vtedy, pokiaľ bolo právoplatné rozhodnutie sťažovateľovi náležité oznámené. Ak sa tak nestalo, táto lehota nemôže začať plynúť...“

Sťažovateľka bola oboznámená s uznesením Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 37 Er 1420/04-29, zo dňa 21. 02. 2007 až JUDr. Vladimírom Kotrlom, súdnym exekútorom, ktorý predmetné uznesenie, sp. zn. 37 Er 1420/04-29, sťažovateľke (resp. jej účtovníkovi) doručil prostredníctvom faxu dňa 08. 07. 2009… Lehota na podanie sťažnosti uplynie dňa 08. 09. 2009, teda sťažovateľka tak prostredníctvom svojho právneho zástupcu predkladá sťažnosť v zákonom stanovenej lehote...»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol takto:„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom a uznesením Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 37 Er 1420/2004-29, zo dňa 21. 02.2007, bolo porušené.

3. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 37 Er 1420/2004-29, zo dňa 21. 02. 2007, zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie. V súlade s ust. § 11 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb si sťažovateľka   voči   Okresnému   súdu   Bratislava   II   zároveň   uplatňuje   aj   náhradu   trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu sťažovateľky..., v celkovej sume 292,38 €…, ktorú je povinný Okresný súd Bratislava II zaplatiť do dvoch mesiacov do právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   okresného   súdu a krajského súdu v občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

V   súlade   s   už   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka ako povinná v exekučnom konaní podala proti upovedomeniu o začatí exekúcie   námietky,   ktoré   však   neboli   podpísané.   Po   podaní   námietok   tieto   dodatočne podpísala na okresnom súde sestra sťažovateľky ako jej zástupkyňa na základe plnej moci, ktorú   súčasne   predložila   okresnému   súdu.   Okresný   súd   po   preskúmaní   plnej   moci predloženej sestrou sťažovateľky dospel k záveru, že podľa nej nebola sestra sťažovateľky oprávnená na jej zastupovanie (a teda ani na podpísanie námietok) v tomto exekučnom konaní, a preto uznesením z 21. februára 2007 odmietol námietky sťažovateľky z dôvodu ich podania neoprávnenou osobou.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 1420/2004 a jeho uznesením z 21. februára 2007.

Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   okresný   súd   doručoval   sťažovateľke   uznesenie z 21. februára 2007 na adresu, ktorá síce v čase vydania tohto uznesenia bola jej miestom podnikania, avšak v čase doručovania tohto uznesenia už nebola miestom jej podnikania, čo vyplýva aj z verejne dostupných údajov živnostenského registra. Sťažovateľka uviedla, že v čase doručovania uznesenia okresného súdu z 21. februára 2007 sa nezdržiavala na adrese, na ktorú bola zásielka doručovaná, a preto „nemohla mať vedomosť o tom, že jej bolo oznámené   uloženie   zásielky   na   pošte“, čím   jej   bola „odopretá   možnosť   prevziať   si doručovanú zásielku v zákonnej lehote, oboznámiť sa s jej obsahom a podať proti uzneseniu opravný prostriedok”, a tým došlo k porušeniu jej označeného základného práva postupom a uznesením okresného súdu z 21. februára 2007.

K   porušeniu   označeného   základného   práva   sťažovateľky   postupom   a   uznesením okresného súdu z 21. februára 2007 došlo podľa sťažovateľky aj tým, že ju okresný súd nevyzval na odstránenie vady, pre ktorú jej námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie odmietol, hoci podľa sťažovateľky bola táto vada odstrániteľná.

Danosť   právomoci   ústavného   súdu   sťažovateľka   odôvodnila   tým,   že   v   dôsledku opísanej   vady   pri   doručovaní   uznesenie   okresného   súdu   z   21.   februára   2007   nemohla prevziať a podať proti nemu odvolanie, a tým „ochranu svojich základných práv nemohla uplatniť   v   konaní   pred   všeobecnými   súdmi   nie   kvôli   vlastnému   pochybeniu,   ale   pre nezákonný postup Okresného súdu Bratislava II“.

Podľa   sťažovateľky   lehota   na   podanie   sťažnosti   ústavnému   súdu   je   zachovaná, keďže sa prvýkrát oboznámila s uznesením okresného súdu z 21. februára 2007 (zaslaním tohto uznesenia sťažovateľke súdnym   exekútorom   v   prebiehajúcom   exekučnom   konaní) v čase nepresahujúcom dva mesiace od podania sťažnosti ústavnému súdu.

V súlade s na vec sa vzťahujúcimi ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku (ďalej   len   „OSP“)   proti   uzneseniu   okresného   súdu   z 21.   februára   2007   o   odmietnutí námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie je prípustné odvolanie a takéto uznesenie nadobúda právoplatnosť splnením dvoch základných zákonných podmienok, a to doručením uznesenia a márnym uplynutím odvolacej lehoty.

Podľa § 47 ods. 1 OSP do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd. Podľa odseku 2 ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje,   doručovateľ   ho   vhodným   spôsobom   upovedomí,   že   mu   zásielku   príde   doručiť znovu   v   deň   a   hodinu   uvedenú   v   oznámení.   Ak   zostane   i   nový   pokus   o   doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že v danom prípade okresný súd podmienku doručenia uznesenia z 21. februára 2007 považoval za preukázanú, tzv. fikciou doručenia podľa § 47 ods. 1 OSP.

Sťažovateľka   namieta   také   vady   pri   doručovaní   uznesenia   okresného   súdu z 21. februára   2007,   ktoré   svojím   charakterom   smerujú   k   spochybňovaniu   naplnenia zákonných podmienok pre vznik zákonnej domnienky fikcie doručenia podľa § 47 ods. 1 OSP, t. j. jednej zákonnej podmienky pre nadobudnutie právoplatnosti uznesenia.

Za stavu, keď podľa sťažovateľky nebolo riadne doručené uznesenie okresného súdu z 21. februára 2007, a teda nemohlo ani nadobudnúť právoplatnosť (čo vyplýva z obsahu jej argumentácie),   je   právomoc   ústavného   súdu   na   preskúmanie   predmetného   uznesenia vylúčená. V takomto prípade sťažovateľka mala a má možnosť domáhať sa ochrany svojich práv   využitím   prístupných   prostriedkov   nápravy   pred   všeobecným   súdom   a namietať absenciu riadneho doručenia dotknutého uznesenia, nadobudnutie jeho právoplatnosti, a tým splnenia podmienok pre vedenie exekučného konania.

Námietky   podľa   §   50   Exekučného   poriadku   sú   jedným   z   prostriedkov   obrany povinného   v   exekučnom   konaní.   Nie   je   to   však   jediný   prostriedok   obrany   povinného. Povinný má možnosť v prebiehajúcom exekučnom konaní podať návrh na odklad exekúcie podľa   §   56   ods.   2   Exekučného   poriadku   (z   dôvodu,   že   možno   očakávať   zastavenie exekúcie) alebo samostatne podať návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku bez ohľadu na to, či boli, alebo neboli podané námietky podľa § 50 Exekučného poriadku, prípadne sa takým námietkam nevyhovelo. Vyššia účinnosť návrhu na zastavenie exekúcie vo vzťahu k ochrane povinného vyplýva z toho, že proti rozhodnutiu o tomto návrhu   je   prípustné   v   prevažnej   väčšine   prípadov   odvolanie,   o   ktorom   sa   rozhoduje v riadnom inštančnom postupe na súde vyššieho stupňa. Zo sťažnosti nevyplýva, že by bola sťažovateľka označené právne prostriedky nápravy proti exekúcii využila.

Ústavný súd preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok svojej právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2010