znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 27/09-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2009 predbežne prerokoval   sťažnosť   M.   K.,   K.,   vo veci   namietaného porušenia jej   práva na pokojné   užívanie   majetku   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na rovnosť pred zákonom a na rovnakú ochranu zákona bez diskriminácie a základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného úradu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. R 5/8-2003/F a jeho rozhodnutím zo 6. februára 2003, v konaní vedenom pod sp. zn. R 5/9-2003/F a jeho rozhodnutím z 12. marca 2003 a v konaní vedenom pod sp. zn. R 5/10-2003/F a jeho rozhodnutím z 19. septembra 2003, postupom Krajského úradu v Košiciach v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   2003/07922   a   jeho   rozhodnutím   z   18.   augusta   2003,   postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Sp 5/2006 a jeho rozsudkom zo   16.   mája   2008,   ako   aj   postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   v   konaní vedenom pod sp. zn. 6 Sžo 113/2007 a jeho rozsudkom zo 16. apríla 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. januára 2009 doručená   sťažnosť   a   8.   januára   2009   doplnenie   sťažnosti   M.   K.,   K.   (ďalej   len „sťažovateľka“),   ktorou   namietala porušenia svojho práva   na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na rovnosť pred zákonom a na rovnakú ochranu zákona bez diskriminácie a základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného úradu Košice II (ďalej len „okresný úrad”) v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   R   5/8-2003/F   a jeho rozhodnutím   zo 6.   februára 2003, v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   R 5/9-2003/F   a   jeho   rozhodnutím   z   12.   marca   2003   a v konaní vedenom pod sp. zn. R 5/10-2003/F a jeho rozhodnutím z 19. septembra 2003, postupom Krajského úradu v Košiciach   (ďalej len „krajský úrad“) v konaní vedenom   pod sp.   zn. 2003/07922 a jeho rozhodnutím z 18. augusta 2003, postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Sp 5/2006 a jeho rozsudkom zo 16. mája 2008, ako aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Sžo 113/2007 a jeho rozsudkom zo 16. apríla 2008.

Sťažovateľka v doplnení svojej sťažnosti doručenej ústavnému súdu 8. januára 2009 uviedla: „podávam   ústavnú   sťažnosť   a   namietam   porušenie   mojich   základných   práv a slobôd…

Namietam najmä porušenie môjho práva na pokojné užívanie svojho majetku podľa čl.   1   Dodatkového   protokolu   č.   1   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných slobôd…

Súčasne namietam porušenie môjho práva na rovnosť pred zákonom a na rovnakú ochranu zákona bez diskriminácie.

Namietam   porušenie   môjho   práva   vlastniť   majetok,   ktoré   je   garantované   najmä v čl. 20   Ústavy   Slovenskej   republiky.   Súčasne   poukazujem   na   skutočnosť,   že   som   bola zbavená svojho majetku - celého pozemku bez adekvátnej a úplnej primeranej náhrady. Mám za to, že vzhľadom na nárast cien predmetných pozemkov v dôsledku skutočnosti, že pozemok v mojom vlastníctve bol pôvodne určený na individuálnu bytovú výstavbu, došlo uplatnením zákona č. 64/1997 Z. z. a uvedenými rozhodnutiami v tomto prípade k porušeniu mojich základných práv. Mám za to, že aplikáciou zákona č. 64/1997 Z. z., uvedenými rozhodnutiami a konaniami nebola zaistená rovnosť subjektov pred zákonom, na vlastníkov bolo   uvalené   neprimerané   bremeno   a   užívatelia   pozemkov   v   záhradkárskej   osade   boli neprimerane zvýhodnení na úkor vlastníkov pozemku.

Napádam zákon o pôde a zákon č. 64/1997 Z. z. i absenciu splnenia podmienky verejného záujmu v konaní podľa zákona č. 64/1997 Z. z. Uplatňujem si náhradu trov konania.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, teda v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia   o inom   zásahu.   Zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03). Podanie sťažnosti po uplynutí uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde).   Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo   neobmedzený   právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 109/06).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že rozhodnutím okresného úradu sp. zn. R 5/8-2003/F   zo   6.   februára   2003   bol   schválený   projekt   pozemkových   úprav   na vyporiadanie vlastníctva pozemkov v záhradkárskej osade „L. – P. l.“ (ďalej len „projekt“) - rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28. februára 2003, rozhodnutím sp. zn. R 5/9-2003/F z 12. marca 2003 bolo nariadené vykonanie projektu - rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 5.   septembra   2003,   a   rozhodnutím   sp.   zn.   R   5/10   -2003/F   z   19.   septembra   2003   bolo schválené vykonanie projektu - rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11. decembra 2003 (ďalej len „rozhodnutia okresného úradu“).

Proti rozhodnutiu okresného úradu sp. zn. R 5/9-2003/F z 12. marca 2003 podala okrem iných aj sťažovateľka odvolanie. Všetky odvolania podané proti tomuto rozhodnutiu boli zamietnuté rozhodnutím krajského úradu sp. zn. 2003/07922 z 18. augusta 2003 (ďalej len „rozhodnutie krajského úradu“), ktoré nadobudlo právoplatnosť 5. septembra 2003.

Rozhodnutie krajského úradu v spojení s rozhodnutím okresného úradu sp. zn. R 5/9-2003/F z 12. marca 2003 bolo na základe okrem iných aj sťažovateľkou podanej žaloby o preskúmanie   rozhodnutia   správneho   orgánu   preskúmané   krajským   súdom   v   konaní vedenom pod sp. zn. 6 Sp 5/2006. Krajský súd svojím rozsudkom sp. zn. 6 Sp 5/2006 zo 16. mája 2008 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) žalobu zamietol.

Najvyšší súd svojím rozsudkom sp. zn. 6 Sžo 113/2007 zo 16. apríla 2008 (ďalej len „rozsudok   najvyššieho   súdu“)   na   základe   odvolania   žalobcov   (vrátane   sťažovateľky) potvrdil   rozsudok   krajského súdu.   Rozsudok   najvyššieho súdu   nadobudol právoplatnosť 7. augusta 2008.

Sťažovateľka namieta porušenie svojich označených práv rozhodnutiami okresného úradu, rozhodnutím krajského úradu, rozsudkom krajského súdu a rozsudkom najvyššieho súdu.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka podala sťažnosť ústavnému súdu 7. januára 2009 v časti smerujúcej tak proti rozhodnutiam okresného úradu, rozhodnutiu krajského úradu, ako aj rozsudku krajského súdu a najvyššieho súdu zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty   ustanovenej   v   §   53   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde,   a tým   je   daný   dôvod   na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu pre oneskorenosť.

Ústavný súd zároveň uvádza, že vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti rozhodnutiam okresnému úradu, rozhodnutiu krajského úradu a rozsudku krajského súdu, je daný aj dôvod na jej odmietnutie pre nedostatok právomoci ústavného súdu, pretože ich preskúmanie   bolo   na   základe   prípustného   opravného   prostriedku   (odvolania),   resp.   na základe zákonnej možnosti preskúmania rozhodnutí správnych orgánov súdom v právomoci inštančne nadriadeného správneho orgánu, resp. príslušného všeobecného súdu.

Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol sťažnosť sťažovateľky v časti smerujúcej proti rozhodnutiam okresného úradu, rozhodnutiu krajského úradu a rozsudku krajského súdu pre nedostatok svojej právomoci a v časti smerujúcej proti rozsudku najvyššieho súdu ako oneskorene podanú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2009