znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 27/07-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. marca 2008 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť Ing. Š. Ž., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. V., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 17/1999 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. Š. Ž. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 17/1999 p o r u š e n é b o l o.

2.   Ing.   Š.   Ž. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   50   000   Sk   (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Banská Bystrica   p o v i n n ý   mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   Ing.   Š.   Ž. p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   8 936 Sk (slovom   osemtisícdeväťstotridsaťšesť   slovenských   korún),   ktorú   je Okresný   súd Banská Bystrica   p o v i n n ý   vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. J. V., B., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. I. ÚS 27/07-15 z   21. marca 2007 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)   prijal   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   Ing.   Š.   Ž.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 17/1999.

1.2   Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol,   že spolu   s ďalšími   fyzickými   osobami podal   okresnému   súdu   27.   januára   1999   žalobu   o zrušenie   spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Dosiaľ nebolo o tejto žalobe rozhodnuté, pričom konanie na okresnom súde   je   poznačené   prieťahmi.   Sťažovateľ   je   toho   názoru,   že   okresný „súd   zbytočnými, významnými prieťahmi oddiaľuje - a znemožňuje sťažovateľovi odstránenie stavu právnej neistoty v konaní, v ktorom očakáva právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu. (...) Podľa názoru sťažovateľa v konaní dochádza k významným zbytočným prieťahom:

-dlhodobou nedôvodnou nečinnosťou súdu, ktorú nemožno ničím ospravedlniť

- zjavne   neefektívnym,   pomalým   a   nesprávnym   procesným   postupom   súdu   pri napĺňaní   účelu   občianskeho   súdneho   poriadku   ako   aj   medzinárodných   zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Sťažovateľ svojím správaním nespôsobil žiadne spomalenie postupu súdu a vzniknuté prieťahy v konaní sú v plnom rozsahu zavinené výlučne len postupom Okresného súdu v Banskej Bystrici.

Porušovanie   svojho   základného   práva   sťažovateľ   vníma   mimoriadne   citlivo   aj vzhľadom na svoj vysoký vek (má už 75 rokov). Predchádzajúcim spôsobom svojho života si vytvoril   maximálne   predpoklady   na   pokojné   a kľudné   prežitie   svojej   staroby,   ktoré   mu celkom   zmarili   zbytočné   prieťahy   v súdnom   konaní,   ktorého   je   účastníkom.   Tieto skutočnosti zanechali výrazné stopy na jeho zdravotnom stave, a to ako po stránke fyzickej, ale   najmä   po   stránke   psychickej.   Dôsledkom   dlhodobých   stresov   a stáleho   nervového napätia, spôsobeného stavom jeho dlhodobej právnej neistoty, ochorel na angínu pectoris. Stav právnej neistoty má mimoriadne negatívny vplyv aj na jeho rodinný život.

Namietané porušenie základného práva nemožno napraviť obnovením stavu pred jeho porušením. Výrok ústavného súdu deklarujúci porušenie základného práva nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za dostatočnú a účinnú nápravu. S prihliadnutím na ujmu sťažovateľa s tým spojenú, na dlhodobé porušovanie jeho ústavného práva, ako aj na jeho pokročilý vek, si dovoľujeme navrhnúť, aby ústavný súd z týchto dôvodov priznal sťažovateľovi   aj   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   284.700,-   Sk.   Táto   suma zodpovedá   finančnému   zadosťučineniu   vo   výške   len   100,-   Sk   za   jeden   deň   zbytočných prieťahov súdu v konaní. (...)“

1.3   Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   nálezom takto rozhodol:

„Postupom   Okresného   súdu   v Banskej   Bystrici   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 19 C 17/1999   bolo   porušené   základné   právo   Ing.   Š.   Ž.   (...)   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov ustanovené v čl. 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 17/1999 konať bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd ukladá Okresnému súdu v Banskej Bystrici, aby do dvoch mesiacov od právoplatnosti   rozhodnutia   ústavného   súdu   zaplatil   Ing.   Š.   Ž.   (...)   primerané   finančné zadosťučinenie za porušenie jeho základného práva vo výške 284.700,- Sk.

Ústavný súd ukladá Okresnému súdu v Banskej Bystrici, aby do 15 dní od doručenia nálezu   spoločne   a nerozdielne   zaplatili   náhradu   trov   konania   Ing.   Š.   Ž.   na   účet   jeho právneho zástupcu, J. V., B.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci listom z 30. marca 2007 vyjadril okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedom,   pričom   uviedol   prehľad   úkonov   a pripojil   aj vyjadrenie zákonného sudcu:

„Dňa 27. 01. 1999 podali žalobcovia žalobu, ktorá sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. 19 C 17/99 a pridelená bola na vybavenie a rozhodnutie JUDr. P.

Dňa 08. 02. 1999 súd doručoval opis návrhu na vyjadrenie žalobcom a zároveň vyzval navrhovateľov o predloženie znaleckého posudku domovej nehnuteľnosti.

Dňa 26. 02. 1999 zaslali vyjadrenie žalovaní 1), 2), žalovaná 3) si neprevzala súdnu zásielku.

Dňa 11. 03. 1999 žalobca 1) doručil súdu znalecký posudok. Dňa 06. 07. 1999 súd zaslal žalobcom tlačivo na vyplnenie osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, ktoré majú vrátiť súdu.

Dňa 05. 08. 1999 súd urgoval žalobcov. Dňa 17. 08. 1999 žalobca 2), 3), 4) nežiadajú oslobodiť od súdneho poplatku. Dňa 16. 09. 1999 žalobca 1) zaslal vyplnené tlačivá všetkých žalobcov na oslob. od platenia súdneho poplatku.

Dňa 19. 10. 1999 súd uznesením priznal žalobcom 1 - 4 oslobodenie od povinnosti platenia súdnych poplatkov za konanie vo výške 50 %.

Dňa 22. 11. 1999 žalobcovia uhradili súdny poplatok. Dňa 17. 06. 2002 súd vytýčil termín pojednávania na deň 28. 08. 2002, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že budú pripojené spisy tunajšieho súdu 17 C 135/98 (J. V. c/a manž. S., o nahradenie vôle prejavu odporcu) a 11 C 398/98 (manž. Ž. c/a manž. S., o nárok z   predkupného   práva),   žalobcovia   doložia   do   spisu   fotokópie   kúpnych   zmlúv,   resp. dedičských rozhodnutí, ktorými nadobudli do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť. Dňa 28. 08. 2002 zákonný sudca spísal úradný záznam s tým, že po konzultácií s JUDr. K., ktorá (pridelený jej bol spis 11 C 398/98) začala vo veci konať a pokračuje v konaní vykonávaním jednotlivých procesných úkonov.

Dňa   02.   09.   2002   súd   prerušil   konanie   až   do   právoplatného   skončenia   veci, vedených na tunajšom súde č. k. 17 C 135/98, 11 C 398/98.

Dňa 25. 09. 2002 a 9. 10. 2002 podali proti uzneseniu žalobcovia odvolanie. Dňa 28. 11. 2002 bol spis doručený Krajskému súdu v B. Bystrici. Dňa 20. 02. 2003 krajský súd zrušil uznesenie a vec vrátil na ďalšie konanie. Dňa 20. 03. 2003 krajský súd vrátil spis tunajšiemu súdu. Dňa 26. 03. 2003 bol spis daný na dlhodobú lehotu. Dňa 19. 10. 2004 súd vytýčil termín pojednávania na deň 01. 12. 2004, účastníci v uvedený deň zobrali svoj návrh späť,   žiadali konanie vo veci zastaviť a vrátiť   súdny poplatok.

Dňa 02. 12. 2004 súd konanie zastavil, uznesenie 07. 12. 2004 doručoval účastníkom konania.

Dňa 23. 12. 2004 podali žalovaní 1), 3), žalobkyňa 2) odvolanie. Dňa 07. 01. 2005 bol spis zaslaný Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Dňa 10. 02. 205 krajský súd uznesenie okresného súdu zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

Dňa 23. 02. 2005 bol spis vrátený tunajšiemu súdu. Dňa 14. 03. 2005 súd doručoval rozhodnutie krajského súdu - spis uložený na lehotu do 31/3, prelehotovaný na 12/4

Dňa   04.   10.   2005   súd   uznesením   konanie   vedené   pred   tun.   súd.   pod   sp.   zn. 19 C 17/99 prerušuje a to až do právoplatného skončenia veci vedenej pred tunajším súdom pod sp. zn. 11 C 398/98. Rozhodnutie sa doručovalo účastníkom konania, spis bol uložený na lehotu do 24/10.

Dňa 05. 11. 2005 bol spis uložený na lehotu do právoplatného skončenia konania 11 C 398/1998, potom predlož aj zo spisom 11 C 398/1998 a 17 C 135/1998

Dňa 03. 10. 2006 súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 13. 11. 2006 Dňa 15. 12. 2006 z dôvodu námietky zaujatosti bol spis zaslaný KS v B. B. Dňa 15. 02. 2007 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 16. 02. 2007 súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 21. 03. 2007. (...) Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   od   ústneho   pojednávania   nemožno   očakávať ďalšie objasnenie veci, a preto súhlasím s tým, aby podľa § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z.,   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   upustil   od   ústneho   pojednávania   o   prijatom návrhu.“

2.1 Zákonný sudca sa k predmetnej veci vyjadril takto:„Predmetom   konania   vo   veci   samej   je   zrušenie   a   vyporiadanie   podielového spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnosti vedenej na Správe katastra B. na LV č. 1691 pre kat. úz. v B., ako parcela č. 1464/1 o výmere 378 m2. V priebehu konania bolo zistené, že na Okresnom súde Banská Bystrica sa vedú medzi účastníkmi aj dve samostatné konania vedené pod sp. zn. 11 C 398/1998 a 17 C 135/1998, kde žalovaní Ing. Ž. a J. V. spochybnili existujúce   spoluvlastnícke   podiely   k   danej   nehnuteľnosti,   a   keďže   podiely   medzi spoluvlastníkmi   boli   sporné,   nemohol   súd   pristúpiť   k   vecnému   prejednaniu   žalobného návrhu. V tejto súvislosti Okresný súd Banská Bystrica v konaní 19 C 17/1999 konanie opakovane prerušil, a to až do právoplatného skončenia týchto súvisiacich konaní. Konanie 11 C 398/1998 skončilo právoplatným rozhodnutím z 18. 09. 2006 a konanie 17 C 135/1998 z 07. 09. 2005. Ako náhle bolo v konaní 19 C 17/1999 zistené, že tieto súvisiace konania boli právoplatne skončené, bolo vo veci dňa 03. 10. 2006 vytýčené pojednávanie a odvtedy sa vo veci riadne koná.

Možno teda konštatovať, že prieťahy v konaní 19 C 17/1999 súviseli so správaním účastníkov   konania   -   odporcov,   ktorí   namietali   existujúce   spoluvlastnícke   podiely k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania. Keďže vyriešenie spoluvlastníckych podielov, ktoré boli medzi účastníkmi sporné, bolo podstatnou (prejudiciálnou) otázkou pre rozhodnutie vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, súd musel čakať až   do   ich   právoplatného   skončenia.   Z   týchto   dôvodov   nebolo   vo   veci   zatiaľ   meritórne rozhodnuté. (...)“

3.   Pokiaľ   ide   o chronológiu   úkonov   okresného   súdu   v napadnutom   konaní,   ktoré popísal predseda okresného súdu v bode 2 tohto nálezu, rovnaké skutočnosti zistil ústavný súd aj z obsahu súvisiaceho spisu (ako i zo samotnej sťažnosti), pričom treba dodať, že 27. marca 2007 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 11. apríl 2007 a 8. augusta 2007 bolo   vo   veci   nariadené   znalecké   dokazovanie   a 5.   decembra   2007   bolo   v dôsledku späťvzatia žaloby konanie zastavené.

4.   Právny   zástupca   sťažovateľa   v podaní   z 26.   apríla   2007   uviedol   nasledovné relevantné skutočnosti:

„Vyjadrenie   Okresného   súdu   v   Banskej   Bystrici   sťažovateľ   považuje   za   neúplné. Okresný súd v ňom zamlčuje niektoré podstatné skutočnosti, ktoré majú rozhodujúci vplyv na posúdenie veci Ústavným súdom Slovenskej republiky.

Okresný súd konštatuje, že žalovaná v 3. rade si neprevzala súdnu zásielku (žalobu doručenú   súdu   dňa   27.   01.   1999),   ktorú   sa   jej   súd   vôbec   nepokúsil   znova   doručiť   a nedoručil jej ju ani na základe jej vlastnej písomnej žiadosti zo dňa 11. 04. 2001, ale až po sťažnosti podanej predsedovi súdu, spolu s predvolaním na prvé pojednávanie, ktoré sa konalo až dňa 28. 08. 2002.

Dňa 16. 02. 2000, 05. 03. 2002 a 06. 05. 2002 traja účastníci namietaného konania podali sťažnosti na prieťahy a predsedníčka Okresného súdu v Banskej Bystrici svojím listom zo dňa 28. 06. 2002 sťažovateľovi oznámila, že jeho sťažnosť je dôvodná.

Žalovaní sa k žalobe vyjadrili už dňa 26. 02. 1999, ale súd ich dňa 18. 06. 2002 znova vyzval, aby sa vyjadrili k žalobe.

Účastníci sa snažili svojím správaním všemožne prispieť k urýchleniu konania aj tým, že dňa 26. 08. 2002 a 28. 08. 2002 podali svoje písomné vyjadrenia. Sťažovateľ svojím správaním nespôsobil žiadne spomalenie postupu súdu a vzniknuté prieťahy v konaní sú v plnom   rozsahu   zavinené   výlučne   len   postupom   Okresného   súdu   v   Banskej   Bystrici. Nemožno súhlasiť s názorom okresného súdu v jeho vyjadrení zo dňa 30. 03. 2007, že by prieťahy v namietanom konaní mali súvisieť so správaním odporcov, čo je o. i. v rozpore aj s horeuvedeným vyjadrením predsedu tohto istého súdu zo dňa 28. 06. 2002, že sťažnosť na prieťahy v konaní bola dôvodná. Vždy je však úlohou súdu, aby sa v súlade s právnym poriadkom   vysporiadal   so   správaním   protistrany   tak,   aby   nedochádzalo   k zbytočným prieťahom v konaní.

Podľa   názoru   sťažovateľa   každé   rozhodnutie   súdu,   ktoré   bolo   odvolacím   súdom zrušené, treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní. Nesprávny postup súdu spôsobuje škodu zbytočne vynaloženými nákladmi na konanie, a to ako účastníkmi konania, tak aj štátom   na   výkon   súdnictva.   Výkon   súdnictva   by   mal   byť   efektívny   a   postup   súdu produktívny.

(...) Oznamujeme, že súhlasíme s upustením od ústneho pojednávania, lebo podľa nášho názoru od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

(...) Domnievame sa, že prípad sťažovateľa možno považovať za odôvodnený a preto si dovoľujeme navrhnúť, aby (...) Ústavný súd uložil Okresnému súdu v Banskej Bystrici, aby do   15 dní   od   doručenia   nálezu   zaplatil   náhradu trov konania Ing.   Š.   Ž.   vo výške 32.658,- Sk a zaplatil ich na účet jeho zástupcu, J. V., B.“

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov,   ako   aj práva   na prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03,   IV.   ÚS   15/03),   pričom   tento   účel   možno   zásadne   dosiahnuť   právoplatným rozhodnutím.

Pri   posudzovaní   otázky,   či   v napadnutom   súdnom   konaní   došlo   k zbytočným prieťahom a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III.   ÚS   111/02,   IV. ÚS   74/02),   ústavný   súd   zohľadnil   tri   základné   kritériá,   ktorými   sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 19 C 17/1999 podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1. Predmetom konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 19 C 17/1999 je zrušenie   a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   k   nehnuteľnostiam,   ktoré   tvorí bežnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov   a vec   z právneho   a skutkového hľadiska nevykazuje znaky náročnosti. Ústavný súd vychádzajúc z doterajšej dĺžky konania, jeho priebehu a dosiaľ dosiahnutých výsledkov konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali priebeh konania jeho zložitosťou.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú skutočnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu. Sťažovateľ bol v konaní aktívny a súčinnostný. Pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka súdneho konania dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľ neprispel k doterajšej dobe konania.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu. Ústavný   súd   sa   zaoberal   postupom   okresného   súdu   v posudzovanej   veci,   a to   nielen z hľadiska   sťažovateľom   namietaných   (označených)   období,   ale   aj   z hľadiska   celkového priebehu konania.

Z rozboru veci vyplýva, že súdne konanie začalo v roku 1999. Ústavný súd zistil, že v tomto súdnom konaní došlo k opakovanej nečinnosti okresného súdu. Nečinnosť bola zistená od 19. októbra 1999, keď okresný súd priznal žalobcom v 1. až 4. rade oslobodenie od platenia súdneho poplatku, do 28. augusta 2002, keď sa konalo pojednávanie (nečinnosť 22 mesiacov), ďalej od 20. marca 2003, keď sa spis z krajského súdu vrátil okresnému súdu, do   2.   decembra   2004,   keď   okresný   súd   rozhodol   o zastavení   konania   (nečinnosť 20 mesiacov). Okresný súd v týchto obdobiach nevykonal žiaden úkon ani neprerušil súdne konanie.

Ústavný   súd   preto   pri   hodnotení postupu okresného   súdu,   najmä s prihliadnutím na doterajšiu celkovú dobu konania a skutočnosť, že hoci konanie začalo ešte v roku 1999, bol nečinný spolu 3 roky a 6 mesiacov, a po zvážení všetkých okolností dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 17/1999 bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

III.

1. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].

Vzhľadom na to, že 5. decembra 2007 bolo v dôsledku späťvzatia žaloby napadnuté konanie zastavené, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

2. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.   Podľa   odseku   5   citovaného   zákonného   ustanovenia   ak   ústavný   súd   rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie v sume 284 700 Sk poukazujúc najmä na celkovú doterajšiu dĺžku konania okresného súdu.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala na výsledok konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré nie je právoplatne   skončené   ani   po   siedmich   rokoch.   U sťažovateľa   oprávnene   takýto   postup okresného súdu znamená stav právnej neistoty. Vychádzajúc z tohto pohľadu na pozíciu sťažovateľa, princípov spravodlivosti a spôsobu zavŕšenia ochrany základných práv každej oprávnenej   osoby,   ako   aj   z konkrétnych   okolností   tohto   prípadu   ústavný   súd   dospel k záveru,   že finančné   zadosťučinenie   v sume   50   000   Sk,   ktoré   je   okresný   súd   povinný zaplatiť   v súlade   s výrokom   tohto   nálezu,   je   primeraným   zadosťučinením   spojeným s porušením označených práv sťažovateľa.

3.   Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Sťažovateľ si podaním z 26. apríla 2007 uplatnil trovy konania v sume 32 658 Sk, ktoré bližšie špecifikoval.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 18. októbra 2006, podanie sťažnosti z 19. októbra 2006 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 26. apríla 2007). Za dva úkony vykonané v roku 2006 patrí odmena v sume dvakrát po 2 730 Sk a dvakrát režijný paušál po 164 Sk a za jeden úkon vykonaný v roku 2007 patrí odmena jedenkrát 2 970 Sk a jedenkrát režijný paušál v sume 178 Sk, preto trovy právneho zastúpenia pre sťažovateľa   predstavujú   sumu   spolu   8   936 Sk   v zmysle   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ si prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v rozpore   s platnými   súvisiacimi   predpismi   v sume 32 658 Sk, ústavný súd mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia iba v sume 8 936 Sk, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

4. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2008