znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 27/06-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. marca 2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti B. a. s., N., právne zastúpenej advokátom JUDr. D. K.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb 101/03 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb 101/03 p o r u š i l základné právo spoločnosti B., a. s., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Spoločnosti B., a. s., p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000   Sk   (slovom   tridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava I p o v i n n ý jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   Spoločnosti   B.,   a.   s., p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume 6 888 Sk (slovom šesťtisícosemstoosemdesiatosem slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta JUDr. D. K., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 9. februára 2006   č.   k.   I.   ÚS   27/06-9   prijal podľa   § 25 ods.   3 zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   spoločnosti   B.,   a.   s.,   N.   (ďalej   len „sťažovateľka“), právne zastúpenej advokátom JUDr. D. K., B., ktorou namietala porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb 101/03 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1. 1. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že žalobou podanou na okresnom súde 14. apríla 2003 sa obchodná spoločnosť G., so sídlom v Rakúskej republike (ďalej len „žalobca“), domáhala   zrušenia   rozhodcovského   nálezu   vydaného   v arbitrážnom   konaní   pred Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Vec je vedená na okresnom súde pod sp. zn. 29 Cb 101/03. Sťažovateľka tvrdí, že nemá žiadnu vedomosť o tom,   že   by   súd   urobil   úkony   smerujúce   k rozhodnutiu   v danej   veci.   Sťažovateľka namietala vecnú nepríslušnosť okresného súdu. S uvedenou námietkou sa však okresný súd nevysporiadal.   Vo   veci   samej   sťažovateľka   namietala,   že   žaloba   o preskúmanie rozhodcovského   nálezu bola podaná   po márnom uplynutí zákonnej prekluzívnej   lehoty, preto   nemôže   ísť   o právne   a skutkovo   zložitú   vec   vyžadujúcu   obzvlášť   dlhú   dobu   na prípravu pojednávania. Podľa názoru sťažovateľky od podania žaloby súd neurobil jediný úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej. K náprave neviedla ani urgencia konajúcej sudkyne. Sťažnosťou na prieťahy v konaní z 8. septembra 2005 sa sťažovateľka domáhala nápravy.   Predseda   súdu   túto   sťažnosť   uznal   za   dôvodnú   a oznámil,   že   vyzval zákonnú sudkyňu   na   odstránenie   vzniknutého   stavu.   Sťažovateľka   sa   v dôsledku   toho   nachádza v právnej neistote a preto si uplatňuje aj priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

1. 2. Na základe vyššie uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd v tejto veci vydal tento nález:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb 101/2003 porušené bolo.

Okresnému   súdu   Bratislava   I   sa   prikazuje   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 29 Cb 101/2003 konať, aby vec bola čo najrýchlejšie skončená.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 30.000,- Sk, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od doručenia tohoto nálezu.

Okresný súd Bratislava I je povinný sťažovateľovi na účet jeho právneho zástupcu uhradiť trovy konania vo výške 6.888,- Sk do 2 mesiacov od doručenia tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedom   Mgr.   M.   L.,   listom   z 3. marca   2006 sp. zn. Spr 2164/05 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 15. marca 2006.

2. 1. Predseda okresného súdu okrem prehľadu procesných úkonov v napadnutom konaní uviedla, že:

„(...) Priebeh konania bol zo strany vedenia Okresného súdu Bratislava I na základe sťažnosti odporcu od 10. 10. 2005 sledovaný. Sťažnosť sťažovateľa bola hodnotená ako dôvodná, nakoľko boli zistené skutočnosti svedčiace o vzniku objektívne daného prieťahu v konaní, ktorý ale nebol zavinený zákonnou sudkyňou.

Z obsahu spisového materiálu tunajšieho súdu sp. zn. 29 Cb 101/03 a sťažnostného spisu Spr. 2164/05 je zrejmé, že k prieťahom v predmetnom konaní dochádzalo. Skutočnosť, že v oddelení konajúcej sudkyne v súlade s Občianskym súdnym poriadkom sa vybavuje vysoký   počet   pridelených   vecí   popri   priebežnom   mesačnom   nápade   nových   vecí (cca 696 vecí). Vo veci bol konštatovaný objektívny prieťah v konaní.

S poukazom   na   uvedené   si   dovoľujem   navrhnúť   váženému   Ústavnému   súdu Slovenskej   republiky,   aby   bola   vzatá   na   vedomie   skutočnosť,   že   súd   konal   v súlade s platnými právnymi predpismi s ohľadom na množstvo vecí vybavovaných v oddelení. Zdĺhavosť   predmetného   konania,   zväčšujúce   sa   časové   úseky   medzi   jednotlivými úkonmi spôsobila taktiež neúmerná zaťaženosť sudkyne vzniknutá z dôvodu pretrvávajúceho nedostatočného personálneho obsadenia Okresného súdu Bratislava I sudcami.

V prípade,   že   ÚS   SR   dospeje   k záveru,   že   bolo   porušené   základné   právo   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, navrhujem, aby ÚS SR nepriznal sťažovateľovi finančné   zadosťučinenie   z dôvodu,   že   sa   so   sťažnosťou   na   riešenie   vzniknutej   situácie neobrátil na vedenie súdu už v roku 2005 a nežiadal vec skôr riešiť ako aj z dôvodu, že vo veci bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie konania dňa 24. 2. 2006.

V súlade s ust. § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisom, žiadam, aby upustil od ústneho pojednávania.“

2.   1.   Právny   zástupca   sťažovateľky   v reakcii   na   uvedené   vyjadrenie   predsedu okresného súdu uviedol, že:

«K stanovisku Okresného súdu Bratislava I môžeme len dodať, že nedá sa vôbec povedať, že jeho postup bol rýchlou a účinnou ochranou práv (§ 6 O. s. p.), že postupoval tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (§ 100 ods. 1 O. s. p.), a že postupoval, aj keď sú účastníci nečinní (§ 101 ods. 2 O. s. p.). My ako účastník občianskeho súdneho konania nie sme povinní súd „naháňať“, aby konal, je to povinnosťou súdu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a uvedených ustanovení O. s. p. Neobstojí preto námietka súdu odôvodňujúca nepriznanie primeraného finančného zadosťučinenia, že sme sa   neobrátili   na   vedenie   súdu   už   v roku   2005.   Bolo   skôr   našou   ohľaduplnosťou   voči konajúcej sudkyni, že sme vedenie súdu na prípad neupozorňovali dva roky od začatia konania, pretože vieme, že súd je neúmerne zaťažený a naša vec nie je jediná, ktorú má konajúca sudkyňa v oddelení. Avšak tri aj trištvrte roka nečinnosti súdu sa už v civilizovanej demokratickej spoločnosti nijako tolerovať a ospravedlniť nedá (čo predseda súdu aj uznal tým, že sťažnosť na prieťahy v konaní vyhodnotil ako dôvodnú), obzvlášť následky týchto prieťahov   sa   už   sanovať   nedajú.   V ostatnom   poukazujeme   na   znenie   našej   ústavnej sťažnosti.

Žiadame rozhodnúť bez verejného ústneho pojednávania, trovy právneho zastúpenia si uplatňujeme v rozsahu,   ako sme ich vyčíslili a uplatnili v podanej ústavnej sťažnosti, a číslo účtu nášho právneho zástupcu je uvedené v záhlaví tohto listu.»

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný relevantný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 29 Cb 101/03:

Dňa 14. apríla 2003 podal žalobca na Okresnom súde Bratislava I proti sťažovateľke žalobu   o   zrušenie   rozhodcovského   nálezu   Rozhodcovského   súdu   Slovenskej   obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave z 18. marca 2003 sp. zn. Rsp M-4/2002, ktorá bola vedená pod sp. zn. 29 Cb 101/03.

Dňa 26. mája 2003 žalobca doručil súdu prílohy k žalobe.Dňa   2.   júla   2003   bol   vyhotovený   úradný   záznam   o tom,   že   p.   Č.   od   právneho zástupcu žalobcu doložila do spisu plnomocenstvo od JUDr. F. a prevzala krátkou cestou potvrdenie o prijatí návrhu na začatie konania.

Dňa 12. novembra 2003 doručila sťažovateľka súdu svoje vyjadrenie k žalobe.Dňa   23.   februára   2004   žalobca   zaplatil   súdny   poplatok   a   doručil   súdu   žiadosť o vyhotovenie úradného záznamu o tom, že konanie sa neskončilo.

Dňa 3. marca 2004 bol vyhotovený úradný záznam o nahliadnutí do spisu zástupcom sťažovateľky.

Dňa 10. marca 2004 sťažovateľka doručila súdu svoje vyjadrenie k žiadosti žalobcu o vydanie potvrdenia o stave konania.

Dňa 17. júna 2004 sťažovateľka doručila súdu podanie, ktorým urgovala konanie vo veci samej.

Dňa 9. decembra 2004 sťažovateľka doručila súdu svoje vyjadrenie k stavu konania.Dňa   21.   septembra   2005   súd   vyzval   žalobcu,   aby   sa   v lehote   15   dní   vyjadril k vyjadreniu sťažovateľky, ktoré bolo doručené súdu 9. decembra 2004, a predložil súdu doklad o prevzatí rozhodcovského nálezu, kúpnu zmluvu a úradne overený preklad jeho sa týkajúceho   výpisu   z obchodného   registra,   a   zároveň   bol   na   základe   žiadosti   žalobcu z 23. februára 2004 vyhotovený úradný záznam o tom, že konanie nebolo skončené.Dňa 5. októbra 2005 žalobca doručil súdu späťvzatie žaloby.Dňa 17. októbra 2005 súd vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní oznámil súdu dôvod späťvzatia žaloby z dôvodu rozhodnutia súdu o trovách konania.

Dňa 9. novembra 2005 žalobca doručil súdu odpoveď na jeho prípis zo 17. októbra 2005.Dňa 24. februára 2006 súd vydal uznesenie č. k. 29 Cb 101/2003-188, ktorým bolo konanie zastavené.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie   účastníka   konania   a postup   súdu   (napr.   I. ÚS   41/02).   V súlade   s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb 101/03 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, dĺžka napadnutého konania podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky (jej zástupcu) v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená   na   jej   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje,   že   okresný   súd   bol   v danej   veci   bez akýchkoľvek   zákonných   alebo iných dôvodov nečinný, konkrétne od 12. novembra 2003 do 21. septembra 2005 (dvadsaťdva mesiacov). Na okresnom súde teda v danej veci neboli vykonané počas doby jedného roka a desiatich mesiacov v podstate žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného   v citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr.   I. ÚS 41/02).   Uvedené   obdobie absolútnej nečinnosti okresného súdu z hľadiska čl. 48 ods. 2 ústavy je netolerovateľné. K prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci   alebo   správania   účastníkov,   ale v dôsledku postupu súdu. Obranu okresného súdu, podľa ktorého „zdĺhavosť predmetného konania, zväčšujúce sa časové úseky medzi jednotlivými úkonmi spôsobila taktiež neúmerná zaťaženosť   sudkyne   vzniknutá   z dôvodu   pretrvávajúceho   nedostatočného   personálneho obsadenia   Okresného   súdu   Bratislava   I sudcami,“ nebolo   možné   akceptovať.   V tejto súvislosti   ústavný   súd   už uviedol   (pozri   napr.   I. ÚS 19/00,   I.   ÚS   50/01,   I.   ÚS   108/02, I. ÚS 38/03), že nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia.   Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí   bez   zbytočných   prieťahov,   a tým   vykonanie   spravodlivosti   v primeranej   lehote. Skutočnosť,   že   okresný   súd   mal   personálne   problémy,   ktoré   nedokázal   alebo   nemohol riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).  

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4. Pretože 24. februára 2006 súd vydal uznesenie č. k. 29 Cb 101/2003-188, ktorým bolo   napadnuté   konanie   zastavené,   neprichádzalo   do   úvahy   v okolnostiach   danej   veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   požadovala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 30 000 Sk, pretože sa dlhšiu dobu ocitla v právnej neistote.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje ústavný súd za primerané v požadovanej výške 30 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania vo výške 6 888 Sk z dôvodu trov jej právneho zastúpenia.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia a podanie sťažnosti 23. januára 2006 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu 15. marca 2006). Za tri úkony vykonané v roku 2006 patrí odmena v sume trikrát po 2 730 Sk a režijný paušál trikrát po 164 Sk v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.   z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb,   t.   j.   trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove sumu 8 682 Sk.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľka   si   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia v sume 6 888 Sk, ústavný súd - keďže to nie je v rozpore s platnými súvisiacimi predpismi - jej priznal náhradu trov právneho zastúpenia v uplatnenej výške, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. marca 2006