SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 269/2015-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
zastúpenej advokátom JUDr. IgoromNitrianskym, J. Braneckého 14, Trenčín, vo veci namietaného porušenia jej základných právpodľa čl. 46, čl. 48 a čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5, čl. 6, čl. 7 a čl. 8Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkami Okresného súduNitra sp. zn. 6 T 57/2008, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1 To 27/2012 a Najvyššieho súduSlovenskej republiky sp. zn. 6 Tdo 76/2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietalaporušenie svojich základných práv podľa čl. 46, čl. 48 a čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky(ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5, čl. 6, čl. 7 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkami Okresného súdu Nitra (ďalej len„okresný súd“) sp. zn. 6 T 57/2008, Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.1 To 27/2012 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.6 Tdo 76/2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola napadnutým rozhodnutímokresného súdu odsúdená pre trestný čin vraždy v spolupáchateľstve podľa Trestnéhozákona na trest odňatia slobody v trvaní trinásť rokov a šesť mesiacov. Krajský súd následnesvojím rozhodnutím odvolanie sťažovateľky zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podalasťažovateľka dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), g), h) a i) Trestnéhoporiadku, ktoré najvyšší súd ako nedôvodné odmietol.
3. Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti tvrdí, že bolo porušené jej právo na obhajobuv konaní pred krajským súdom, v ktorom bol bez jej účasti vyhlásený nespravodlivýrozsudok 12. marca 2014, obdobne právo na rešpektovanie súkromného a rodinného životapostupom polície, ktorá ju odviedla do výkonu trestu odňatia slobody bez jej súhlasu a tiežsúhlasu zvoleného obhajcu, a napokon namietanými rozhodnutiami boli porušené aj jejzákladné práva podľa čl. 46 ods. 3 a čl. 50 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods.3 písm. b) c) a d) a čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru, keďže namietané rozhodnutia boli založené nadôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom alebo neboli vykonané vôbec,a namietané rozhodnutia boli založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku.
4. Sťažovateľka považuje obsah rozsudku krajského súdu za nesprávny z viacerýchdôvodov a v petite sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd „vyslovil nálezom porušenie zákona a aby zrušil napadnuté rozhodnutia a to tak, že ja ako navrhovateľka budem oslobodená z dôvodu, že boli porušené moje ľudské práva a slobody a z tohto dôvodu žiadam o oslobodenie a prepustenie z trestu odňatia slobody na slobodu.
Sťažovateľka žiadam Ústavný súd... po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti výrokov napadnutých rozsudkov a správnosti postupu konania, ktoré rozhodnutiam predchádzalo, aby vyslovil nálezom porušenie zákona a aby uvedeným výrokom zrušil napadnuté rozhodnutie Okresného súdu a Krajského súdu v Nitre a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave.
Navrhujem, aby Ústavný súd mi priznal primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50, odst. 3 zákona o ústavnom súde v rozsahu 12 000,- € a právo na náhradu trov konania.“.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcovustanoví zákon.
6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)zástupca.
8. Podľa § 50 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecnýchnáležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie: a) ktoré základné práva aleboslobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatreniaalebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu sťažnosťsmeruje. Podľa § 50 ods. 3 citovaného ustanovenia ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a akých dôvodov sa hodomáha.
9. Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci zdôrazňuje, že viazanosť ústavnéhosúdu návrhom na začatie konania i ostatnými požadovanými zákonnými náležitosťamiosobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práva slobôd sú zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústavea v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané nasplnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci niesú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3zákona o ústavnom súde).
10. Ústavný súd v zmysle už uvedeného predovšetkým konštatuje, že sťažnosť, ktorúkoncipoval a podpísal právny zástupca (advokát) sťažovateľky, je zmätočná a odôvodneniesťažnosti nie je zosúladené s petitom sťažnosti, ktorý je nielen neurčitý, nejasnýa nezrozumiteľný, ale aj nevykonateľný. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákonao ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania a môže rozhodnúť len o tom, čoho sasťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil zaporušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy). Návrh sťažovateľky neobsahuje žiadnekonkrétne vykonateľné opatrenie smerujúce k náprave porušenia ústavnosti v súlades čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde (petit napr. neobsahuje vo vzťahu k obsahuodôvodnenia sťažnosti označenie porušovateľov označených práv, špecifikáciu napadnutýchrozhodnutí a základných práv a slobôd sťažovateľky podľa ústavy a dohovoru), pričomsťažnosť bola vypracovaná a podpísaná prostredníctvom advokáta JUDr. Igora Nitrianskeho.Uvedené skutočnosti sú podstatnými náležitosťami na ďalšie konanie pred ústavným súdom,preto sťažovateľkou navrhovaný petit sťažnosti (pozri bod 4) nie je dostatočným podkladomna rozhodnutie ústavného súdu. Označenie základných práv a slobôd a jednotlivýchrozhodnutí všeobecných súdov, ktoré sťažovateľka uviedla v jednotlivých častiachodôvodnenia svojej sťažnosti, ústavný súd považuje iba za súčasť jej argumentácie, a keďženeboli premietnuté do petitu sťažnosti, nemôžu byť ani predmetom rozhodovania ústavnéhosúdu pri predbežnom prerokovaní návrhu (podobne III. ÚS 119/03). Zistené nedostatkysťažovateľka neodstránila ani do času rozhodovania o jej sťažnosti, hoci je právne zastúpenáadvokátom. Už v minulosti bola vec sťažovateľky odmietnutá z rovnakých dôvodov(nesplnenie zákonných náležitostí) vo veci vedenej pod sp. zn. III. ÚS 212/04.
11. Na záver ústavný súd zdôrazňuje aj skutočnosť, že podľa § 50 ods. 3 zákonao ústavnom súde sťažovateľka domáhajúca sa priznania finančného zadosťučinia musíokrem rozsahu, ktorý požaduje, uviesť aj relevantné dôvody súvisiace s požadovanounemajetkovou ujmou. Sťažovateľka ani to však v sťažnosti nijako nekonkretizovalaa neodôvodnila, čo je ďalším podstatným nedostatkom tejto sťažnosti.
12. V súvislosti s uvedenými nedostatkami (bod 4, 9 a 10) ústavný súd pripomína, žetieto nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitútpovinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšejrozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzujenedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr.IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010,IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).
13. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnenízákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v zneníneskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatiesťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitneto platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie predústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iurascripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr.advokáta).
14. Vzhľadom na uvedené ústavný súd uzavrel, že sťažnosť vykazuje také nedostatkynáležitostí predpísaných zákonom (nejasnosť a nezrozumiteľnosť petitu sťažnosti, ako ajabsencia odôvodnenia požadovaného finančného zadosťučinenia), ktoré boli podkladom najej odmietnutie ako celku z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí už pri jejpredbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. júna 2015