znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 269/2015-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

zastúpenej advokátom JUDr. IgoromNitrianskym, J. Braneckého 14, Trenčín, vo veci namietaného porušenia jej základných právpodľa čl. 46, čl. 48 a čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5, čl. 6, čl. 7 a čl. 8Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   rozsudkami   Okresného   súduNitra sp. zn. 6 T 57/2008, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1 To 27/2012 a Najvyššieho súduSlovenskej republiky sp. zn. 6 Tdo 76/2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísanýchnáležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietalaporušenie svojich základných práv podľa čl. 46, čl. 48 a čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky(ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5, čl. 6, čl. 7 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkami Okresného súdu Nitra (ďalej len„okresný súd“) sp. zn. 6 T 57/2008, Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.1 To 27/2012 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.6 Tdo 76/2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola napadnutým rozhodnutímokresného   súdu   odsúdená   pre   trestný   čin   vraždy   v   spolupáchateľstve   podľa   Trestnéhozákona na trest odňatia slobody v trvaní trinásť rokov a šesť mesiacov. Krajský súd následnesvojím rozhodnutím odvolanie sťažovateľky zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podalasťažovateľka dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), g), h) a i) Trestnéhoporiadku, ktoré najvyšší súd ako nedôvodné odmietol.

3. Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti tvrdí, že bolo porušené jej právo na obhajobuv konaní   pred   krajským   súdom,   v ktorom   bol   bez   jej   účasti   vyhlásený   nespravodlivýrozsudok 12. marca 2014, obdobne právo na rešpektovanie súkromného a rodinného životapostupom polície, ktorá ju odviedla do výkonu trestu odňatia slobody bez jej súhlasu a tiežsúhlasu zvoleného obhajcu, a napokon namietanými   rozhodnutiami boli porušené aj jejzákladné práva podľa čl. 46 ods. 3 a čl. 50 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods.3 písm. b) c) a d) a čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru, keďže namietané rozhodnutia boli založené nadôkazoch,   ktoré   neboli   vykonané   zákonným   spôsobom   alebo   neboli   vykonané   vôbec,a namietané rozhodnutia boli založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku.

4. Sťažovateľka považuje obsah rozsudku krajského súdu za nesprávny z viacerýchdôvodov a v petite sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd „vyslovil nálezom porušenie zákona a aby zrušil napadnuté rozhodnutia a to tak, že ja ako navrhovateľka budem oslobodená z dôvodu,   že   boli   porušené   moje   ľudské   práva   a   slobody   a   z   tohto   dôvodu   žiadam o oslobodenie a prepustenie z trestu odňatia slobody na slobodu.

Sťažovateľka   žiadam   Ústavný   súd...   po   preskúmaní   zákonnosti   a   odôvodnenosti výrokov   napadnutých   rozsudkov   a   správnosti   postupu   konania,   ktoré   rozhodnutiam predchádzalo,   aby   vyslovil   nálezom   porušenie   zákona   a   aby   uvedeným   výrokom   zrušil napadnuté   rozhodnutie   Okresného   súdu   a   Krajského   súdu   v   Nitre   a   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky v Bratislave.

Navrhujem, aby Ústavný súd mi priznal primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50, odst. 3 zákona o ústavnom súde v rozsahu 12 000,- € a právo na náhradu trov konania.“.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii   ústavného   súdu,   o spôsobe   konania   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcovustanoví zákon.

6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na predbežnom   prerokovaní   odmietnuťuznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na prerokovanie ktorých   nemá právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)zástupca.

8. Podľa   § 50   ods. 1   a   2   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   okrem   všeobecnýchnáležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie: a) ktoré základné práva aleboslobody   sa podľa   tvrdenia   sťažovateľa   porušili,   b)   právoplatného   rozhodnutia,   opatreniaalebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu sťažnosťsmeruje. Podľa § 50 ods. 3 citovaného ustanovenia ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a akých dôvodov sa hodomáha.

9. Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci zdôrazňuje, že viazanosť ústavnéhosúdu   návrhom   na   začatie   konania   i ostatnými   požadovanými   zákonnými   náležitosťamiosobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práva slobôd   sú   zastúpené   advokátom.   Z uvedeného   vyplýva,   že   ústavný   súd   má   v   ústavea v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané nasplnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci niesú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3zákona o ústavnom súde).

10. Ústavný súd v zmysle už uvedeného predovšetkým konštatuje, že sťažnosť, ktorúkoncipoval a podpísal právny zástupca (advokát) sťažovateľky, je zmätočná a odôvodneniesťažnosti   nie   je   zosúladené   s   petitom   sťažnosti,   ktorý   je   nielen   neurčitý,   nejasnýa nezrozumiteľný,   ale   aj   nevykonateľný. Ústavný   súd   je   podľa   §   20   ods.   3   zákonao ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania a môže rozhodnúť len o tom, čoho sasťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil zaporušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2   ústavy). Návrh sťažovateľky neobsahuje   žiadnekonkrétne   vykonateľné   opatrenie   smerujúce   k náprave   porušenia   ústavnosti   v súlades čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde (petit napr. neobsahuje vo vzťahu k obsahuodôvodnenia sťažnosti označenie porušovateľov označených práv, špecifikáciu napadnutýchrozhodnutí   a   základných   práv   a slobôd   sťažovateľky   podľa   ústavy   a dohovoru),   pričomsťažnosť bola vypracovaná a podpísaná prostredníctvom advokáta JUDr. Igora Nitrianskeho.Uvedené skutočnosti sú podstatnými náležitosťami na ďalšie konanie pred ústavným súdom,preto sťažovateľkou navrhovaný petit sťažnosti (pozri bod 4) nie je dostatočným podkladomna rozhodnutie   ústavného   súdu.   Označenie   základných   práv   a slobôd   a jednotlivýchrozhodnutí   všeobecných   súdov,   ktoré   sťažovateľka   uviedla   v jednotlivých   častiachodôvodnenia svojej sťažnosti, ústavný súd považuje iba za súčasť jej argumentácie, a keďženeboli premietnuté do petitu sťažnosti, nemôžu byť ani predmetom rozhodovania ústavnéhosúdu   pri   predbežnom   prerokovaní   návrhu   (podobne   III. ÚS 119/03). Zistené   nedostatkysťažovateľka neodstránila ani do času rozhodovania o jej sťažnosti, hoci je právne zastúpenáadvokátom.   Už   v minulosti   bola   vec   sťažovateľky   odmietnutá   z rovnakých   dôvodov(nesplnenie zákonných náležitostí) vo veci vedenej pod sp. zn. III. ÚS 212/04.

11. Na záver ústavný súd zdôrazňuje aj skutočnosť, že podľa § 50 ods. 3 zákonao ústavnom   súde   sťažovateľka   domáhajúca   sa   priznania   finančného   zadosťučinia   musíokrem   rozsahu,   ktorý   požaduje,   uviesť   aj   relevantné   dôvody súvisiace   s požadovanounemajetkovou   ujmou.   Sťažovateľka   ani   to   však   v sťažnosti   nijako   nekonkretizovalaa neodôvodnila, čo je ďalším podstatným nedostatkom tejto sťažnosti.

12. V súvislosti s uvedenými nedostatkami (bod 4, 9 a 10) ústavný súd pripomína, žetieto   nie   je   povinný   odstraňovať   z   úradnej   povinnosti.   Na   takýto   postup   slúži   inštitútpovinného   právneho   zastúpenia   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   pričom   z doterajšejrozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzujenedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (napr.IV. ÚS 77/08,   I. ÚS 368/2010,   III.   ÚS   357/2010,   II. ÚS 309/2010,   I.   ÚS   162/2010,IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).

13. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnenízákona   č.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   zneníneskorších   predpisov   advokát   je   povinný   dôsledne   využívať   všetky   právne   prostriedky,a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatiesťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitneto platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie predústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iurascripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr.advokáta).

14. Vzhľadom na uvedené ústavný súd uzavrel, že sťažnosť vykazuje také nedostatkynáležitostí   predpísaných   zákonom   (nejasnosť   a nezrozumiteľnosť   petitu   sťažnosti,   ako   ajabsencia odôvodnenia požadovaného finančného zadosťučinenia), ktoré boli podkladom najej odmietnutie ako celku z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí už pri jejpredbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2015