znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 269/09-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 122/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B.   o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája 2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu   Žilina   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8 C 122/2005.

V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že „... podal žalobu 8C/122/05 dňa 20. 4. 2005. Súd vykonával   iba   jalové   úkony   a   obštrukčné   úkony,   predstieral   výkon   súdnictva.   Prieťahy predstavujú   4-roky   na   prvostupňovom   súde.  ...   Predseda   súdu   prieťahy   neodstraňuje, nekoná podľa zákona č. 757/2004 Z. z....“.

Sťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby vydal tento nález:„II. A. Okresný súd v Žiline v konaní BC/122/05 porušuje základné ľudské práva D. B. garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 – medzinárodného dohovoru. II.   B.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   prikazuje   Okresnému   súdu   v   Žiline   konať   bez ďalších prieťahov a bez porušovania základných práv. II. C. Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť satisfakciu D. B. vo výške 50.000 Eur (pre opakované porušovania základných práv viď. III. ÚS 76/01, III. ÚS 77/01, IV. ÚS 174/05, III. ÚS 187/05, rozsudok ESLP č. 46844/99) v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu. II. D. Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť trovy konania sťažovateľovi aj advokátovi v lehote 15 dní.“

2.   Sťažovateľ   žiadal   aj   o   ustanovenie   advokáta   na   zastupovanie   pred   ústavným súdom   z   dôvodov,   že   „Žalobca   nemá   prostriedky   na   advokáta,   hoci   mi   sudcovia Ústavného súdu tvrdia, že ide iba o sumu 10.000.- Sk, ktorú dostanem späť v prípade úspechu. ALE STALO 5 x, že som tú sumu späť nedostal a prišiel som o ňu, hoci som bol úspešný. 10.000.- korún je pre sťažovateľa obrovská suma.“.

II.

3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

4. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Uznesením   ústavného   súdu   č.   k.   I.   ÚS269/09-10   z   29.   septembra   2009   bolo rozhodnuté o nevyhovení žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v tomto konaní.   V   odôvodnení   uznesenia   bol   sťažovateľ   vyzvaný,   aby do   20   dní   od   doručenia uznesenia predložil splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom   s   tým,   že   ak   tak   neurobí,   jeho   sťažnosť   môže   byť   odmietnutá   pre   nesplnenie zákonom   predpísaných   náležitostí   podľa   §   25 ods.   2   zákona o   ústavnom   súde.   V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že ak poučí sťažovateľa o jeho procesných právach a povinnostiach v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy s cieľom poskytnúť mu plnú možnosť na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí ho aj o tom, ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti v nej obsiahnuté rešpektovať (III. ÚS 120/05, III. ÚS 265/05, I. ÚS 337/08).

Uznesenie   bolo   sťažovateľovi   doručené   30.   októbra   2009,   pričom   na   výzvu ústavného súdu nereagoval a splnomocnenie pre advokáta nepredložil.

Vzhľadom na to, že jednou z náležitostí sťažnosti je aj povinné právne zastúpenie sťažovateľa,   ústavný   súd   potom,   ako   nevyhovel   jeho   žiadosti   o   ustanovenie   právneho zástupcu,   vyzval   sťažovateľa   na   predloženie   splnomocnenia   pre   advokáta.   Sťažovateľ napriek výzve žiadneho advokáta na konanie pred ústavným súdom nesplnomocnil. Ústavný súd   preto   konštatuje, že sťažnosť nespĺňa jednu z náležitostí predpísaných zákonom o ústavnom súde.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2010