znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 268/2010-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. septembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti F. s. r. o., K. vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný právny prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu   Košice I sp. zn. Sro 10232/V, 26 Exre 436/2009 z 18. januára 2010 a uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 2 Cob 44/2010-94 z 10. marca 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti F., s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna 2010 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti F., s. r. o., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivý súdny proces podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) a práva na účinný právny prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. Sro 10232/V, 26 Exre 436/2009 z 18. januára 2010 (ďalej len „uznesenie z 18. januára 2010“) a uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 2 Cob 44/2010-94 z 10. marca 2010 (ďalej len „uznesenie z 10. marca 2010“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: „Uznesením Okresného súdu Košice I, zo dňa 10. 7. 2009, č. k. 31 K/13/2009 bol vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti F. s. r. o.,..., K...

Uznesením zo dňa 18. 1. 2010 rozhodol Okresný súd Košice I, že v obchodnom registri povoľuje u spoločnosti F. s. r. o.,... K., vykonanie zápisu o vstupe spoločnosti do konkurzu...

Sťažovateľka   sa   podaním   zo   dňa   24.   2.   2010   proti   uzneseniu   o   povolení   zápisu konkurznej zmeny odvolala...

Uznesením zo dňa 10. 3. 2010, č. k. 2Cob/44/2010-94, Krajský súd Košice ako súd odvolací, napadnuté prvostupňové uznesenie potvrdil...

uznesenie súdu, ktorým tento povoľuje zapísanie vyhlásenia konkurzného konania do obchodného   registra,   je   rozhodnutím,   ktorým   sa   má   dosiahnuť   zhoda   medzi   zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom. Aj keď takéto konanie môže registrový súd začať aj bez návrhu, je pri tom povinný postupovať tak, ako keby registráciu vykonával na návrh. Teda, nemôže o zapísaní údajov rozhodnúť svojvoľne, ale len na podklade dôkazov/listín preukazujúcich, že k danej skutočnosti naozaj došlo.

Ak registrový súd rozhodne o zápise vyhlásenia konkurzu na právnickú osobu, je povinný, v súlade s ust. § 6 ods. 1 písm. e) Zákona č. 530/2003 Z. z. preveriť, či sa ním navrhovaný obsah zápisu zhoduje s údajmi v listine, na podklade ktorej sa zmenu zápisu rozhodol vykonať, v danom prípade s uznesením o vyhlásení konkurzu. Z § 8 ods. 3 Zákona č. 530/2003 Z. z. vyplýva, že údaje nesúladné s obsahom listiny tvoriacej podklad zápisu nemožno zapísať.

Z...   uznesenia   o   vyhlásení   konkurzu...   vyplýva,   že   konkurz   bol   vyhlásený   na spoločnosť, ktorej zákonom stanovené obligatórne identifikačné údaje sú nasledovné:

- obchodné meno: F.

- sídlo: Kvetná 3, Košice - Šaca

- právna forma: spol s r. o. Z uznesenia Okresného súd Košice 1 zo dňa 18. 1. 2010... vyplýva, že súd povolí zapísanie konkurzu do obchodného registra u spoločnosti:

- obchodné meno: F. s. r. o.

- sídlo:..., K.

- právna forma: spol. s r. o. a teda, je tu nesúlad v obligatórnom údaji sídla spoločnosti.

Buď   bol   konkurz   vyhlásený   na   inú   spoločnosť   a   nie   na   Sťažovateľku,   alebo   je uznesenie   o   vyhlásení   konkurzu   vadné.   Ak   je   uznesenie   o   vyhlásení   konkurzu   vadné, nemožno od vadného právneho úkonu odvíjať ďalšie právne úkony.

Na   základe   akého   právneho   titulu   registrový   súd   predpokladá,   že   uznesenie o vyhlásení konkurzu sa týka spoločností F. s. r. o. s nesprávnym uvedením sídla? Aké právne   ustanovenie   vylučuje,   že   sa   nejedná   o   vadu   v   názve   spoločnosti,   so   správne uvedeným sídlom?

Registrový   súd   je   povinný   rešpektovať   zákon   a   vykonávať   len   zápisy   s   údajmi zhodnými s údajmi uvedenými v listinách, na ktorých sa zápis zakladá.

Sťažovateľka   nemá   námietky,   aby   bol   konkurz   zapísaný   v   obchodnom   registri u spoločnosti F. s. r. o.,..., K. Sťažovateľka namieta, aby údaj o vyhlásení konkurzu na spoločnosť sídliacu na Kvetnej 3 bol zapísaný do obchodného registra pri nej, ak v čase vyhlásenia konkurzu sídlila na inej adrese (...)...

Proti   každému   rozhodnutiu   súdu   musí   mať   účastník   konania   k   dispozícii   účinný a efektívny prostriedok, pomocou ktorého je možné dospieť k náprave tvrdené porušeného práva. Sťažovateľka   tento   opravný   prostriedok   využila   podaním   odvolania   voči registrovému   súdu...,   v   ktorom   poukázala   na   nezákonnosť   napadnutého   uznesenia prvostupňového súdu.

Krajský súd Košice, ako súd odvolací, napadnuté prvostupňové uznesenie potvrdil a odôvodnil dvomi dôvodmi:

- v napadnutom uznesení je sídlo obchodnej spoločnosti zapísané správne v súlade so zápisom v obchodnom registri;

- uznesenie o vyhlásení konkurzu, na ktoré sa odvolateľ v odvolaní odvoláva, nie je predmetom tohto odvolacieho konania.

Sťažovateľka namieta: Odvolací   súd   nerešpektoval   príslušné   ustanovenia   zákona   č.   530/2003   Z.   z. o obchodnom   registri   (§   2   ods.   1   písm.   m/   v   spojení   s   §   3   ods.   1   písm.   k/)   a   svojim vysloveným právnym názorom založil precedens, na podklade ktorého akékoľvek, hoci aj arbitrárne rozhodnutie registrového súdu, musí byť zákonné.

Podľa názoru odvolacieho súdu, ak sa registrový súd rozhodne zapísať v obchodnom registri akýkoľvek údaj k akejkoľvek spoločnosti (konkurz, likvidácia,...), môže tak urobiť aj bez   existencie   listiny   preukazujúcej,   že   zapisovaná   skutočnosť   naozaj   nastala,   stačí,   ak označenie   spoločnosti   v   uznesení   o   povolení   zápisu   bude   zhodné   s   jej   označením v obchodnom registri. Aj keď zákon stanovuje, že zapisovaná právna skutočnosť musí byť preukázaná listinou ktorá sa zakladá do zbierky listín, podľa odvolacieho súdu je takáto listina v konaní o zmene zápisu irelevantná.

Uznesenie   odvolacieho   súdu   zo   dňa   10.   3.   2010,   č.   k.   2Cob/44/2010-94   bolo Sťažovateľke   doručené   dňa 12.   4.   2010.   Sťažovateľka   podáva túto   sťažnosť v   zákonnej dvojmesačné lehote.“

Pokiaľ ide o návrh sťažovateľky na rozhodnutie ústavného súdu o jej sťažnosti (petit sťažnosti), sťažovateľka ho vymedzila takto:

„-   vyslovil   porušenie   jej,   ňou   namietaných   základných   práv,   ľudských   práv a základných   slobôd,   konaním   Krajského   súdu   Košice.   Sťažovateľka   sa   domnieva,   že rozhodnutie prvostupňového súdu nie je ústavným súdom preskúmavateľné, môže sa však mýliť. Preto, z dôvodu právnej istoty navrhuje vyslovenie porušenia jej práv aj konaním Okresného súdu Košice I;

- zrušil rozhodnutie Krajského súdu Košice zo dňa 10. 3. 2010, č. k. 2Cob/44/2010- 94 a zrušil rozhodnutie Okresného súdu Košice I zo dňa 18. 1. 2010, č. k. Sro 10232/V, 26Exre/436/2009;

- priznal Sťažovateľke náhradu nemajetkovej ujmy 1 000,- €

- priznal Sťažovateľke náhradu trov konania a právneho zastúpenia.“

Sťažovateľka   požiadala   ústavný   súd   o   ustanovenie   právneho   zástupcu   z   radov advokátov a zároveň požiadala o oslobodenie od súdneho poplatku v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, ktorý znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom. Namietané   porušenie   niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   teda   automaticky nezakladá   aj   právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o   nich.   Pokiaľ   ústavný   súd   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany tohto   základného   práva   alebo   slobody,   porušenie   ktorých   namieta,   sa   sťažovateľ   môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie.

V   súlade   s   princípom   subsidiarity   právomoc   ústavného   súdu   poskytnúť   ochranu základným   právam   a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   daná   právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

V   súlade   s   už   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   okresný   súd   uznesením   č.   k. 31 K 13/2009-155 z 10. júla 2009 (ďalej len „uznesenie o vyhlásení konkurzu“) vyhlásil konkurz na majetok úpadcu označeného ako „F. s. r. o., so sídlom K...“.

Podľa   údajov   Obchodného   registra   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „obchodný register“)   sťažovateľka   je   zapísaná   v obchodnom   registri   vedenom   okresným   súdom v oddiele Sro, vo vložke č. 10232/V s obchodným menom „F. s. r. o.“ s identifikačným číslom – „IČO:...“, pričom do 20. júna 2009 bolo v obchodnom registri zapísané jej sídlo – „K...“ a od 20. júna 2009 je zapísané nové sídlo – „K...“.

Uznesením   okresného   súdu   z   18.   januára   2010   bolo   povolené   vykonanie   zápisu o vstupe sťažovateľky do konkurzu a zápis správcu konkurznej podstaty, a to na základe uznesenia o vyhlásení konkurzu.

Na základe sťažovateľkou podaného odvolania krajský súd uznesením z 10. marca 2010 potvrdil uznesenie okresného súdu z 18. januára 2010.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na účinný právny prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru uznesením okresného súdu z 18. januára 2010 a uznesením krajského súdu z 10. marca 2010.

Podľa sťažovateľky v uznesení o vyhlásení konkurzu nie je označená v súlade s jej údajmi   vedenými   v   obchodnom   registri   (v   časti   jej   sídla),   a   preto   uvedené   uznesenie nemohlo   byť   podkladom   pre   ustálenie   jej   identity   ako   subjektu,   na   ktorý   bol   týmto uznesením vyhlásený konkurz, a tým nemohlo byť podkladom pre povolenie zápisu vstupu sťažovateľky   do   konkurzu   uznesením   okresného   súdu   z   18.   januára   2010   v   spojení s potvrdzujúcim uznesením krajského súdu z 10. marca 2010.

K namietanému porušeniu základného práva a iných práv uznesením okresného súdu z 18. januára 2010

Sťažovateľka   v   petite   sťažnosti   namietala   porušenie   svojich   práv   uznesením okresného súdu z 18. januára 2010 napriek tomu, že okresný súd v sťažnosti neoznačila ako porušovateľa svojich práv, čím je daný dôvod na odmietnutie sťažnosti v tejto časti pre jej neprípustnosť.

Vo vzťahu k tejto časti sťažnosti je daný dôvod na jej odmietnutie aj pre nedostatok právomoci ústavného súdu z dôvodu, že preskúmanie zákonnosti a ústavnosti označeného uznesenia   okresného   súdu   z   18.   januára   2010   bolo   na   základe   prípustného   opravného prostriedku (odvolania) preskúmateľné a aj preskúmané nadriadeným krajským súdom.

K namietanému porušeniu základného práva a iných práv uznesením krajského súdu z 10. marca 2010

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol,   alebo   nebol   náležite   zistený   skutkový   stav   a   aké   skutkové   a právne   závery   zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo   k   porušeniu   základného   práva   alebo   slobody,   pričom   skutkové   a   právne   závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a   tak   z   ústavného   hľadiska   neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00) a tiež by mali za   následok   porušenie   niektorého   z   princípov   spravodlivého   procesu,   ktoré   neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Ústavný   súd   poukazuje   na   svoju   judikatúru,   v   rámci   ktorej   už   vyslovil,   že kompetencie   ústavného   súdu   nenahrádzajú   postupy   a   rozhodnutia   všeobecných   súdov a nepoužívajú sa na skúmanie namietanej vecnej nesprávnosti, pretože ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom. Kritériom na rozhodovanie ústavného súdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté do ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených základných práv a slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že   v   okolnostiach   daného   prípadu   ide   o   zásah,   ktorý   zjavne   viedol   k   porušeniu,   resp. odopretiu základných práv alebo slobôd (IV. ÚS 238/07).

Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu z 10. marca 2010 nezistil žiadnu skutočnosť naznačujúcu svojvoľný postup krajského súdu, ktorý by nemal oporu   v   príslušnej   zákonnej   úprave   povolenia   zápisu   vstupu   obchodnej   spoločnosti   do konkurzu v obchodnom registri.

Ústavný súd dodáva, že identitu sťažovateľky ako subjektu, na ktorý bol vyhlásený konkurz, nie je spôsobilý spochybniť rozdielny údaj o mieste sídla sťažovateľky uvedený v uznesení o vyhlásení konkurzu a vedený v obchodnom registri za stavu, keď ďalšie údaje uvedené v uznesení o vyhlásení konkurzu (obchodné meno, identifikačné číslo) totožnosť sťažovateľky potvrdzujú.

Ústavný súd konštatuje, že uznesením krajského súdu z 10. marca 2010 nemohlo v okolnostiach   tohto   prípadu   dôjsť   k   porušeniu   označeného   základného   a   iných   práv sťažovateľky, a tým je daný dôvod na odmietnutie sťažnosti v tejto časti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Ústavný súd preto z už uvedených dôvodov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2010