znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 268/07-10

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 13.   decembra 2007   predbežne prerokoval sťažnosť Ing. S. H., S., zastúpeného JUDr. P. H., S., ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline vo veci vedenej pod sp. zn. 10 S 95/2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. S. H. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra 2007 doručená sťažnosť Ing.   S. H.   (ďalej len „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 10 S 95/2004.

Sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti okrem iného uvádza:

„...konanie   proti   zásahu   verejnej   moci   do   jeho   práv   začalo   9.   3.   2004   a bolo skončené až 20. 3. 2007 uznesením o zastavení... čo je v rozpore s čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru... a v príčinnej súvislosti so značnou majetkovou i nemajetkovou ujmou.“

Navrhol prijať nález, ktorým ústavný súd vysloví

„-   (...)   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov (...),

- (...) primerané finančného zadosťučinenia vo výške 1.400.000 Sk (...),

- (...) uhradiť trovy právneho zastúpenia... vo výške 3.712 Sk (...).“

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa toho ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti, alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd Slovenskej republiky odmietnuť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   podstatou,   účelom   a cieľom   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Tento účel spravidla nie je možné dosiahnuť po právoplatnom skončení napadnutého konania. Ústavný   súd   preto   poskytuje   ochranu   tomuto   základnému   právu   len   vtedy,   ak   bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Z podania sťažovateľa, z pripojených listín a zo zistenia ústavného súdu vyplynulo, že   napadnuté   konanie pred   krajským   súdom   bolo   právoplatne skončené   13.   júna 2007, a preto,   keď   sa   sťažovateľ   obrátil   na   ústavný   súd   zo   svojou   sťažnosťou   až   podaním doručeným 10. decembra 2007, urobil tak po zákonnom ustanovenej lehote 2 mesiacov.

Z tohto   dôvodu   bolo   potrebné   sťažnosť   odmietnuť   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde ako návrh podaný oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2007