znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 267/09-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť A. U., S., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava   III   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   33 C 47/99   a   postupom   Okresného   súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 723/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. U. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca 2009 doručená   sťažnosť   A.   U.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 33 C 47/99 a postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 723/08.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 7. mája 1998 podal na Okresnom súde Bratislava   III   žalobu,   ktorou   sa   domáhal   zaplatenia   peňažnej   sumy   980 000 Sk aj s príslušenstvom,   o   ktorej   nebolo   dosiaľ   právoplatne   rozhodnuté.   Po   sťažnosti na nečinnosť   Okresného   súdu   Bratislava   III   ústavný   súd   nálezom   sp. zn. II. ÚS 121/07 zo 4. septembra 2007 vyslovil, že k porušeniu označeného základného práva sťažovateľa došlo, a prikázal Okresnému súdu Bratislava III, aby vo veci sp. zn. 33 C 47/99 konal bez zbytočných   prieťahov.   Aj   napriek   tomu,   že   táto   povinnosť   Okresnému   súdu Bratislava III už bola uložená, do momentu podania tejto sťažnosti ústavnému súdu nebola vec   právoplatne   meritórne   skončená.   Po   postúpení   veci   Okresnému   súdu   Pezinok, kde je vedená   pod   sp.   zn.   4   C   723/08,   sa   sťažovateľ   urgenciou   z   28.   novembra   2008 domáhal   nariadenia   pojednávania.   Okresný   súd   Pezinok   do   dnešného   dňa   vo   veci nerozhodol.   Sťažovateľ   preto   pri   predpokladanej   úspešnosti   v   tomto   konaní   nemohol uplatniť   svoj   oprávnený   finančný   nárok   v   exekučnom   konaní   vedenom   proti   nemu na základe právoplatného rozhodnutia súdu vo veci sp. zn. 19 Cb 64/97, v ktorom bol daný do dražby jeho byt (v hodnote najmenej 2,5 mil. Sk), ktorý momentálne obýva.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukázal na neprimeranú dĺžku nečinnosti Okresného súdu   Bratislava   III   a   Okresného   súdu   Pezinok,   tvrdený   nulový   podiel   sťažovateľa na prieťahoch, neexistenciu skutkovej zložitosti veci a na vznik majetkovej ujmy vo výške ceny jeho bytu. Taktiež poukázal na skutočnosť, že napriek jeho opakovaným urgenciám z 28.   decembra 2007 a 28. novembra 2008 zostali oba okresné súdy   ako porušovatelia označeného základného práva v podstate nečinné, čím došlo k porušeniu sťažovateľovho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 ústavy.

Sťažovateľ   sa   na   základe   uvedeného   domáhal,   aby   ústavný   súd   po   predbežnom prerokovaní sťažnosti v náleze vyslovil porušenie označeného základného práva postupom Okresného   súdu   Bratislava   III   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   33   C   47/99   a   následne postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 723/08. Domáhal sa aj   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume   83 000 €   a   zaplatenia náhrady trov konania.

II.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd pri rozhodovaní o časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy Okresným súdom   Bratislava III   v konaní vedenom   pod sp.   zn. 33 C 47/99,   vychádzal z toho,   že   ústavný   súd   už   nálezom   sp.   zn.   II.   ÚS   121/07   zo   4.   septembra   2007 vyslovil porušenie označeného základného práva sťažovateľa a prikázal Okresnému súdu Bratislava   III,   aby   vo   veci   sp.   zn.   33   C   47/99   konal   bez   zbytočných   prieťahov.   Tým, že Okresný súd Bratislava III už vo veci po tom, ako ju postúpil Okresnému súdu Pezinok, nekoná, sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako neprípustná jednak pre prekážku veci rozhodnutej a jednak pre zjavnú neopodstatnenosť (§ 24 a § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Vo   vzťahu   k   tej   časti   sťažnosti,   ktorou   sťažovateľ   namietal   porušenie   svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 723/08, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou žiada preukázanie využitia právneho prostriedku, na   uplatnenie   ktorého   mal   sťažovateľ   právo   podľa   §   3   ods.   7   a   §   62   a   nasl.   zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého   právneho   prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v   súdnom   konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje: „Účelom   vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v   danej   veci   boli   spôsobené   prieťahy v konaní...“   V   zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného   zákonného   ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“.

Napokon   podľa   tretieho   odseku   predmetného   zákonného   ustanovenia   „Ak   orgán poverený   vybavovaním   sťažnosti   zistí,   že   sťažnosť   je   dôvodná,   prijme   a   zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí   za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv   a   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany   základných   práv   a   slobôd pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v   tom   rámci predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Keďže ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh nezistil, že by sťažovateľ podal predsedovi   Okresného   súdu   Pezinok   sťažnosť   na   prieťahy   v   predmetnom   konaní pred 16. marcom 2009, t. j. pred momentom podania sťažnosti ústavnému súdu, odmietol túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

Ústavný súd v závere pripomína, že voči Okresnému súdu Pezinok toto rozhodnutie nezakladá   v   budúcnosti   prekážku   veci   rozhodnutej   v   zmysle   §   24   písm.   a)   zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí   sťažovateľ   v   tejto   veci   v   prípade   zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom Okresného súdu Pezinok v nej dochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2009