znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 267/07-53

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. júna 2008 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť Ing. J. Š., B., zastúpeného advokátom JUDr. A. C., Š., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 168/03 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. J. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I v konaní   vedenom   pod sp. zn. 18 C 168/03   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   I   v   konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 168/03 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. J. Š.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I   j e   p o v i n n ý   uhradiť Ing. J. Š. trovy právneho zastúpenia v sume 7 492 Sk (slovom sedemtisícštyristodeväťdesiatdva slovenských korún) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. A. C. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 9. októbra 2007 doručená sťažnosť Ing. J. Š. (ďalej aj „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. A. C., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 168/03.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 10. júla 2003 okresnému súdu návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým uloží Okresnému úradu Bratislava I (ďalej len „okresný úrad“) povinnosť zdržať sa právnych úkonov, ktoré by viedli k akejkoľvek zmene právneho alebo fyzického stavu nehnuteľnosti podľa výpisu z listu vlastníctva č. 4526 vyhotoveného 16. augusta 2002 do uzatvorenia kúpno-predajnej zmluvy so žalobcom J. Š. a jeho manželkou E., a 11. júla 2003 žalobu o splnenie verejného prísľubu odpredaja pozemku parc. č. 2525/2 k. ú. S. Konanie, ktoré je v súčasnosti vedené okresným súdom pod sp. zn. 18 C 168/03 (predtým ako predbežné opatrenie vedené pod sp. zn. 18 NcPo 6/03), je podľa tvrdení sťažovateľa poznamenané obdobiami nečinnosti okresného   súdu,   ktoré   mali   vplyv   na   doterajší   priebeh   konania   a na   vznik   zbytočných prieťahov v ňom. Takýto postup okresného súdu, jeho doterajšia dĺžka bez meritórneho rozhodnutia majú za následok porušenie jeho práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   podrobne   opísal   okolnosti   vzniku   súdneho   sporu, uviedol prehľad dosiaľ vo veci vykonaných procesných úkonov okresného súdu a navrhol, aby ústavný súd vo veci takto rozhodol:

1. Základné právo Ing. J. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej   lehote   upravené   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I v konaní   vedenom   pod sp. zn. 18 NcPO 6/03 a následne pod sp. zn. 18 C 168/03 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 18C 168/03 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Sťažovateľovi   Ing.   J.   Š.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v sume   200   000   Sk (slovom   dvestotisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť Ing. J. Š. trovy právneho zastúpenia v sume 7.492,- Sk (slovom sedemtisícštyristodeväťdesiatdva slovenských korún na účet jeho právneho zástupcu JUDr. A. C. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľ požiadal ústavný súd o nezverejňovanie jeho mena a priezviska, ako aj mena   a   priezviska   právneho   zástupcu   a ich   nahradenie   iniciálami.   Zároveň   súhlasil s upustením od ústneho pojednávania o sťažnosti pred ústavným súdom.

Ústavný súd sťažnosť prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)   a uznesením sp. zn. I. ÚS 267/07 z 13. decembra 2007 sťažnosť prijal na ďalšie konanie.

Ústavný súd listom z 25. februára 2008 vyzval predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila   k   prijatej   sťažnosti.   Vo   vyjadrení   sp.   zn.   Spr.   3198/08   z 13.   marca   2008 (doručenom   ústavnému   súdu   27.   marca   2008)   predsedníčka   uviedla   podrobný   prehľad úkonov   vykonaných   vo   veci   od   podania   návrhu   okresnému   súdu   a k opodstatnenosti sťažnosti   konštatovala: „...   predmetné   konanie   je   poznačené   prieťahom,   ktorý   bol spôsobený neprimerane vysokým počtom pridelených vecí v oddelení zákonnej sudkyne ako i pretrvávajúcim   poddimenzovaným   stavom   sudcov   a administratívnych   pracovníkov   na Okresnom   súde   Bratislava   I.   Sťažnosť   sťažovateľov   na   prieťahy   v konaní   je   dôvodná. Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpila k sledovaniu veci a požiadala som zákonnú sudkyňu o konanie vo veci, tak aby k ďalším prieťahom v konaní nedochádzalo. V prípade, ak ÚS SR dospeje, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti   pri   rozhodovaní   o priznaní   finančného   zadosťučinenia   vzal   do   úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   a jej   prerokovanie,   vzhľadom   na   povahu predmetu   posúdenia,   ktorá   je   určená   povahou   tohto   základného   práva,   ústavný   súd nepovažoval ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných   na   meritórne   rozhodnutie   vo   veci,   t.   j.   rozhodnutie   o tom,   či   namietaným postupom súdu bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 410/03, I. ÚS 65/04, II. ÚS 109/07 a ďalšie).

II.

Po   oboznámení   sa   s obsahom   sťažnosti,   k nej   pripojených   príloh,   vyjadrenia predsedníčky okresného súdu a skutočností vyplývajúcich zo spisu okresného súdu zistil ústavný   súd   tento   priebeh   a   stav   konania   vedeného   okresným   súdom   pod sp. zn. 18 C 168/03:

Konanie vedené okresným súdom začalo pôvodne návrhom sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by okresný súd uložil okresnému úradu   povinnosť zdržať sa právnych úkonov, ktoré by viedli k akejkoľvek zmene právneho alebo fyzického stavu nehnuteľnosti podľa výpisu z listu vlastníctva č. 4526 vyhotoveného 16. augusta 2002 do uzatvorenia kúpno-predajnej zmluvy so žalobcom J. Š. a jeho manželkou E., ktoré okresný súd   uznesením   č.   k.   18   NcPO   6/2003-46   z 3.   septembra   2003   zamietol.   K návrhu sťažovateľa o povinnosti okresného úradu uzatvoriť s ním kúpnu zmluvu vyzval okresný súd sťažovateľa uznesením č. k. 18 NcPO 6/2003-48 z 3. septembra 2003 na doplnenie návrhu o rozhodujúce skutočnosti. Sťažovateľ sa proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia 3. októbra 2003 odvolal. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 18 C 138/03. Po výzve okresného súdu na zaplatenie súdneho poplatku a jeho zaplatení sťažovateľom bol spis 15. októbra 2003 predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného   opatrenia. Krajský súd uznesením č. k. 3 Co 252/03-69 z 31. októbra 2003 zrušil uznesenie okresného súdu č. k. 18 NcPO 6/2003-46 z 3. septembra 2003 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení spisu okresnému súdu sťažovateľ podal 2. februára 2004 návrh na zmenu účastníkov konania. Uznesením č. k. 18 C 168/2003-73 z 23. marca 2004 okresný súd pripustil pristúpenie ďalšieho účastníka na strane navrhovateľa. Sťažovateľ v priebehu   apríla 2004 splnomocnil na svoje zastupovanie v konaní advokáta JUDr. J. Š., spolu s ním nahliadol do spisu, doručil okresnému súdu viaceré listinné dôkazy a predložil návrh   zmenenej   kúpnej   zmluvy.   Na   výzvu   okresného   súdu   zo   16.   apríla   2004   na osvedčenie   potreby   vydania   predbežného   opatrenia   reagoval   sťažovateľ   podaním   z 29. apríla 2004. Okresný súd uznesením č. k. 18 C 168/2003-90 z 11. mája 2004 (v spojení s opravným   uznesením   č.   k.   18   C   168/2003-98   z 29.   júna   2004)   návrh   na   vydanie predbežného opatrenia zamietol. Sťažovateľ podal proti tomuto uzneseniu odvolanie 4. júna 2004. Dňa 1. júla 2004 ho okresný súd vyzval na odstránenie nedostatkov odvolania a jeho doplnenie   o zákonom   predpísané   náležitosti   a 10.   augusta   2004   na   zaplatenie   súdneho poplatku za odvolanie. Okresný súd uznesením č. k. 18 C 168/2003-112 z 11. januára 2005 odvolacie konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil. Sťažovateľ 22. februára 2005 opätovne upravil petit návrhu rozsudku, ktorého sa na okresnom súde domáhal a 27. júna 2005   podal   návrh   na   spojenie   konaní   vedených   okresným súdom pod sp. zn. 18 C 168/2003 a krajským súdom pod sp. zn. 1 S 357/04. Okresný súd uznesením č. k. 18 C 168/2003-118 zo 14. novembra 2005 návrh sťažovateľa na spojenie vecí zamietol a uznesením č. k. 18 C 168/2003-128 z 30. januára 2006 pripustil zmenu účastníka na strane odporcu   a   rozšírenie   návrhu   a zároveň   vyzval   sťažovateľa   na   doplnenie   návrhu o rozhodujúce skutočnosti. Sťažovateľ návrh doplnil 13. februára 2006 a 27. marca 2006. Následne 19. apríla 2006 nahliadol do spisu, 27. apríla 2006 a 24. mája 2006 požiadal o nariadenie pojednávania vo veci.   Okresný súd uznesením č. k.   18 C 168/2003-153 z 13.   júla   2006   vyzval   sťažovateľa   na   opravu   chybného petitu,   ktorú   sťažovateľ   zaslal okresnému súdu 28. júla 2006. Okresný súd nariadil termín prvého pojednávania vo veci na 5.   september   2006.   Uvedené   pojednávanie   bolo   odročené   na   19.   október   2006   pre ospravedlnenie odporcu. Sťažovateľ podaním z 26. septembra 2006 navrhol, aby do konania na strane odporcu vstúpilo ako vedľajší účastník Ministerstvo financií Slovenskej republiky a   4.   októbra   2006   zaslal   okresnému   súdu   upravený   text   kúpnej   zmluvy.   Ďalšie pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 19. októbra 2006, na ktorom okresný súd pripustil zmenu petitu a vstup vedľajšieho účastníka do konania a následne z dôvodu, že sťažovateľ nezaplatil   súdny   poplatok,   okresný   súd   pojednávanie   odročil   na   neurčito.   Sťažovateľ požiadal 20. októbra 2006 o oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré predstavovali sumu 180 000 Sk. Dňa 7. marca 2007 sťažovateľ zobral návrh na náhradu nemajetkovej ujmy späť   a okresnému   súdu   zároveň   oznámil,   aby   jeho   žiadosť   o oslobodenie   od   súdnych poplatkov z uvedeného dôvodu považoval za bezpredmetnú. Okresný súd uznesením sp. zn. 18   C   168/2003   zo   14.   augusta   2007   pripustil   vstup   vedľajšieho   účastníka   do   konania a navrhovateľom nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Sťažovateľ sa 10. septembra 2007   odvolal   proti   časti   uznesenia   týkajúcej   sa   nepriznania   oslobodenia   od   súdnych poplatkov (vzhľadom na nerešpektovanie žiadosti o čiastočné späťvzatie návrhu súdom). Dňa 9. októbra 2007 podal sťažovateľ sťažnosť na ústavný súd. V ďalšom období okresný súd   uznesením   č.   k.   18   C   168/2003-220   z 10.   decembra   2007   vyzval   sťažovateľa   na doplnenie petitu návrhu, uznesením č. k. 18 C 168/2003-222 z tohto istého dňa zastavil konanie v časti týkajúcej sa nemajetkovej ujmy a uznesením č. k. 18 C 168/2003-231 zo 7. januára 2008 zrušil uznesenie okresného súdu č. k. 18 C 168/ 2003-208 zo 14. augusta 2007   v časti   nepriznania   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov.   Sťažovateľ   na   výzvu okresného súdu doplnil návrh podaním z 21. januára 2008. Ďalšie pojednávanie vo veci bolo uskutočnené 26. februára 2008 a odročené na 15. apríl 2008. Sťažovateľ doručil 10.   marca   2008   okresnému   súdu   stanovisko   k vyjadreniu   vedľajšieho   účastníka. Pojednávanie uskutočnené 15. apríla 2008 bolo odročené na 17. jún 2008 s tým, že okresný súd písomne rozhodne o zmene odporcu. Okresný súd uznesením konanie v časti týkajúcej sa   platnosti   nájomnej   zmluvy,   v   časti   o neúčinnosti   delimitačného   protokolu   a   v časti o porušení základných práv navrhovateľov zastavil.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší   také rozhodnutie, opatrenie alebo iný   zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   súdom   zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia   všeobecného   súdu. Samotným prerokovaním veci na súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K stavu   právnej istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iným   zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu podľa   týchto   troch   základných   kritérií:   právna   a faktická   zložitosť   veci   (1),   správanie účastníka konania (2) a postup súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa. Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Predmetom namietaného konania vedené pod sp. zn. 18 C 168/03, ktoré pôvodne začalo na základe návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pod sp. zn. 18 NcPO 6/2003 je žaloba sťažovateľa, ktorú   podal   so   svojou   manželkou, o splnenie verejného prísľubu odpredaja pozemku parc. č. 2525/2 k. ú. B. Okresný súd sa vo svojom vyjadrení k sťažnosti k právnej   a skutkovej   zložitosti   veci   nevyjadril.   Občianskoprávne   konanie   o veciach súvisiacich so správou   majetku štátu a prechodu majetku štátu na iné osoby v dôsledku delimitácií a prechodu majetku na nové subjekty sa podľa názoru ústavného súdu vyznačuje istou skutkovou zložitosťou.

2.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov v konaní sp. zn. 18 C 168/03, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka súdneho konania.   Sťažovateľ   sám   i prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   využíval   všetky procesné   prostriedky,   ktoré   mal   ako   účastník   konania   k dispozícii   (návrh   na   vydanie predbežného opatrenia, opravné prostriedky proti procesným uzneseniam okresného súdu, opakované doplnenia,   resp.   zásadné zmeny žalobného návrhu,   návrh   na vstup   ďalšieho účastníka   do   konania,   žiadosť   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   a jej   späťvzatie). Ústavný súd už opakovane vyslovil (II. ÚS 41/97, I. ÚS 51/01, III. ÚS 58/02 a ďalšie), že predĺženie konania, ktoré je dôsledkom uplatňovania procesných práv účastníkom konania nemá povahu zbytočných prieťahov, účastník konania však musí strpieť predĺženie konania, ktoré   je   sprievodným   znakom   ich   využitia.   Spôsob,   akým   sťažovateľ   v uvedenej   veci uplatňoval svoje práva, však nepochybne mal vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

Na správanie sťažovateľa ako účastníka konania pred okresným súdom preto ústavný súd prihliadol pri určení primeraného finančného zadosťučinenia.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu, ktorý vo veci konal. Ústavný súd sa zaoberal postupom okresného súdu tak z hľadiska období poznačených prieťahmi, ako aj konaním okresného súdu vo veci ako celku. Z celkovej dĺžky konania, ktorá ku dňu rozhodnutia o ústavnej   sťažnosti   predstavuje   takmer   päť   rokov,   je   nečinnosťou   okresného   súdu poznamenané predovšetkým obdobie od augusta 2004 do augusta 2007, pričom v čase od 19.   októbra   2006   do   14.   augusta   2007   okresný   súd   bez   existencie   zákonnej   prekážky nevykonal vo veci žiadny úkon. Okresný súd vo veci uskutočnil štyri pojednávania (5. septembra 2006, 19. októbra 2006, 26. februára 2008 a 15. apríla 2008), pričom medzi 2. a 3. pojednávaním uplynula doba 16 mesiacov. Ústavný súd už vo svojich rozhodnutiach (I. ÚS 17/03, II. ÚS 152/06 a ďalšie) judikoval, že ojedinelý prieťah v konaní všeobecného súdu   nepovažuje   za   porušenie   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov. V uvedenom prípade však ústavný súd berúc do úvahy konanie vo veci ako celok, ktoré nie je ani po takmer piatich rokoch od podania žaloby právoplatne rozhodnuté a vyznačuje sa nesústredenosťou okresného súdu a   aj obdobím poznamenaným prieťahmi a obdobím (aj keď   krátkodobým)   úplnej   nečinnosti   okresného   súdu,   konštatoval,   že   došlo   k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

Keďže ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   aj   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia v sume 200 000 Sk z dôvodu,   „že právna neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádza, mu spôsobuje vzhľadom na jeho vek... traumu z nemožnosti slobodne rozhodnúť o svojom postproduktívnom živote, čo má zásadný dopad na psychické ale aj fyzické zdravie.... Podľa názoru sťažovateľa jeho ujma spočíva v tom, že súd nielenže včas nerozhodol o jeho žalobe, čím mu upiera možnosť zabezpečenia bývania v obci ale aj v tom, že vo svojom uznesení z 11. 5. 2004... súd prejudikuje zamietnutie návrhu“. Ústavný súd žiadosti sťažovateľa   o priznanie   finančného   zadosťučinenia   vyhovel   iba   čiastočne   a priznal   ho v sume 30 000 Sk s ohľadom na doterajšiu dĺžku konania a skutočnosť, že k nej prispel aj sám sťažovateľ svojím správaním.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli   v dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom.   Okresnému   súdu   uložil povinnosť uhradiť sťažovateľovi na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. A. C. trovy konania v sume 7 492 Sk, a to za dva úkony právnej služby v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods.   2,   §   14   ods.   1   písm.   a)   a c),   §   16   ods.   3   a   §   18   ods.   3   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júna 2008