znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 266/2016-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietaného porušeniazákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresnéhosúdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 130/2009, Krajského súdu v Trenčínea Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola18. januára 2016 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorounamietal porušenie svojho základného práva garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) v záhlaví označenom konaní Okresného súdu Prievidzaz 12. decembra 2011, rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 24. apríla 2014a rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo 4. júna 2015, ktorý protioznačeným rozsudkom nepodal mimoriadne dovolanie.

2. Jedným zo základných zákonných predpokladov na prijatie sťažnosti na ďalšiekonanie je jej podanie v 2-mesačnej lehote, počítanej od právoplatnosti rozhodnutia,oznámenia, opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu podľa § 53 ods. 3 zákonao ústavnom súde, pričom rozhodnutie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalejlen „generálna prokuratúra“) o podnete sťažovateľa sa za takýto zásah nepovažuje(I. ÚS 67/02). Rovnako túto sťažnosť nemožno považovať za doplnenie sťažnostievidovanej na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 12386/2015 – ktorú ústavný súd odložilpodľa § 23a zákona o ústavnom súde – ktorá mala byť podaná včas proti napadnutýmrozhodnutiam.

3. Vzhľadom na zjavnú oneskorenosť podanej sťažnosti voči poslednémuprávoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu (7. júla 2014), ako aj listu generálnejprokuratúry zo 4. júna 2015, ktorá je neodstrániteľnou prekážkou konania pred ústavnýmsúdom, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) odmietol týmto procesným úkonom.

4. Ústavný súd aj v tomto prípade s poľutovaním konštatuje, že ani advokátnezamedzil podaniu vopred absolútne neprejednateľnej sťažnosti, čím zahlcuje ústavný súdneprejednateľnými sťažnosťami na úkor vecí, ktoré si zasluhujú pozornosť či dokonca zásahústavného súdu; ide o neprofesionálny výkon advokátskej činnosti, ktorý by si zaslúžilpozornosť Slovenskej advokátskej komory.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2016