znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 266/2010-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   7.   júla   2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. Z., K., zastúpeného advokátom JUDr. L. B., P., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   spravodlivý   proces   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutiami Okresného súdu Vranov   nad   Topľou   sp.   zn.   5   C 291/01   a   Krajského   súdu   v   Prešove sp. zn. 7 Co 223/05 a takto  

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Z.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný súd“) bola 16.   februára   2010   doručená   sťažnosť   J.   Z.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie   svojho   základného   práva   garantovaného   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   a rozhodnutím   Okresného   súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5 C 291/01   a   Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7 Co 223/05.

2.   Sťažovateľ navrhol   vydať nález, ktorým sa   vysloví   porušenie uvedených práv a zároveň   sa   napadnuté   rozhodnutia   zrušia   a vec   sa   vráti   súdu   prvého   stupňa   na   nové konanie a rozhodnutie.  

3. Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že označené konania boli právoplatne skončené   5.   apríla   2007.   Sťažovateľ   podal   proti   rozsudku   krajského   súdu   dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením z 25. novembra 2008, ktorým dovolanie odmietol. Uznesenie najvyššieho súdu mu bolo doručené 30. januára 2009.

II.

4. Podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie   ktorých   nemá   právomoc,   návrhy   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako aj návrhy   podané   oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

5. Podľa ustanovenia § 53 ods.   3 zákona o ústavnom súde   jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia   o inom   zásahu.   Zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto kogentnej lehoty odpustiť (I. ÚS 292/09).

6. Sťažovateľ   doručil   sťažnosť   ústavnému   súdu 16. februára 2010, čo je zjavne po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty od právoplatnosti namietaných rozhodnutí, ako aj od   doručenia   uznesenia   najvyššieho   súdu.   Preto   bola   sťažnosť   odmietnutá   ako oneskorene podaná (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

7.   Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   ústavný   súd   sa   podanou   sťažnosťou   meritórne nezaoberal, ale ju odmietol pre oneskorenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavom súde, bolo   už   bez   významu   zaoberať   sa ďalšími   nárokmi   na   ochranu   ústavnosti   uplatnenými v návrhu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2010