znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 265/2010-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   7.   júla   2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. P., D., a N. P., D., ktorou namietajú   porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru,   Úradu justičnej   a   kriminálnej polície, odboru justičnej polície Košice v konaní vedenom pod ČVS: ORP-825/5-OJP-KE-2008, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. P. a N. P. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len,,ústavný súd“) bola 2. februára 2010   doručená   sťažnosť M.   P.   a N.   P.   (ďalej   len   „sťažovatelia“), ktorou   namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd (ďalej   len  ,,dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej polície Košice (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP-825/5-OJP-KE-2008.

2.   Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva,   že sťažovatelia 3.   marca 2008 podali na Generálnej   prokuratúre   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“) trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Trestné oznámenie sťažovateľov   bolo   generálnou   prokuratúrou   odstúpené   Okresnej   prokuratúre   Košice   II (ďalej len „okresná prokuratúra“), ktorá ho následne odovzdala na vybavenie okresnému riaditeľstvu.

3. Vyšetrovateľ okresného riaditeľstva uznesením ČVS: ORP-825/5-OJP-KE-2008 z 22.   mája   2008   uvedené   trestné   oznámenie   odmietol.   Proti   tomuto   uzneseniu   podali sťažovatelia na okresnej prokuratúre sťažnosť. Dozorujúci prokurátor okresnej prokuratúry uznesením sp. zn. 1 Pn 195/2008 z 11. júla 2008 sťažnosti vyhovel, uznesenie vyšetrovateľa okresného riaditeľstva zrušil a nariadil mu, aby vo veci znova konal a rozhodol.

4. Podľa   názoru   sťažovateľov   vyšetrovateľ   okresného   riaditeľstva   napriek už uvedenému   uzneseniu   okresnej   prokuratúry,   ktorým   sa   mu   prikázalo   vo   veci   konať, v označenej trestnej veci nekoná, čím dochádza k porušovaniu sťažovateľmi označených práv.

5. Sťažovatelia v podstatnom zdôvodňujú svoju sťažnosť takto: „Aj keď predmetné Uznesenie prokurátora zo dňa 11. 7. 2008 pod č. k. 1 Pn 195/2008 de jure je právoplatné, ale   de   facto   pre   vyšetrovateľa   je   neúčinné,   pretože   do   dnešného   dňa   po   uplynutí 18 mesiacov   zo   dňa   zrušenia   Uznesenia   vyšetrovateľa,   vyšetrovateľ   sťažovateľov nepredvolal, nevypočul,   neoznámil so stavom veci žiadnym spôsobom,   vo veci nekonal, nekoná,   ani   nie   je   predpoklad,   že   konať   bude.   Nečinnosťou   a pracovnou   letargiou vyšetrovateľ spôsobuje ničím neopodstatnene prieťahy v konaní, ale aj zbavuje sťažovateľov pravá na právnu a inú právnu, ktoré v mene štátu mal a musel poskytnúť, pričom samotne vyšetrovanie z týchto dôvodov stráca efektívnosť...

Sťažovatelia   sa   snažili   o nápravu   a dňa   25.   8.   2009   podali   do   Generálnej prokuratúry   v súhlase   s §   32   Zákona   o Prokuratúre   sťažnosť   na   prieťahy   v policajnom konaní.   Nakoľko   sťažovateľa   sa   nedočkali   žiadnej   nápravy,   dňa   11.   12.   2009 podali v súhlase   s   §   32   Zákona   o Prokuratúre   do   Generálnej   prokuratúry   podnet k čvs. ORP-825/5-OJP-KE-2008   na preskúmanie   postupu   vyšetrovateľa,   ktorý   vo   veci nekoná, spôsobuje prieťahy v policajnom konaní, a prehybuje stav právnej neistoty.

Oznámením zo dňa 29. 12. 2009 Generálna prokuratúra informovala sťažovateľov pod č.j. IV/3 GPt 33/08-15 o postúpení ich sťažnosti a dožiadaní do Krajskej prokuratúry v Košiciach,   pričom   Krajská   prokuratúra   do   dnešného   dňa   na   podania   sťažovateľov neodreagovala....

  Sťažovatelia podľa § 53 zákona o Ústavnom súde vyčerpali opravné prostriedky, ktoré   poskytuje   zákon,   tým,   že   sa   opakovane   obracali   v súlade s §32 zákona o Prokuratúre do   Generálnej   prokuratúry   so   sťažnosťami   na   prieťahy v konaní polícii pod čvs: ORP-825/5-OJP-KE-2008, ktoré prehlbujú stav pretrvávajúcej právnej neistoty, čo spôsobuje rôzne druhy majetkových a nemajetkových ujm.

Sťažovatelia považujú, že jedine Ústavný súd môže odstrániť stav právnej neistoty, v ktorej sa v danom prípade nachádzajú a ochrániť ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov s ktorým v danom prípade súvisí aj právo na právnu a inú ochranu.“  

6.   Na   základe   uvedeného   sťažovatelia   žiadajú   vydať   nález,   ktorým by ústavný súd vyslovil, že postupom okresného riaditeľstva v konaní vedenom pod ČVS: ORP -825/5-OJP-KE-2008   došlo   k   porušeniu   ich   základného   práva „na   prejednanie... záležitosti v primeranej lehote a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru“ a základného práva „na právnu a inú ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy“, s tým, aby prikázal okresnému riaditeľstvu v označenom konaní konať a priznal im primerané finančné zadosťučinenie každému v sume po 5 000 €.

II.

7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

9.   Podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy   ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.

10.   Podľa   čl.   140   ústavy   podrobnosti   o   organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

11. Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o   konaní   pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.   Pri   predbežnom   prerokovaní   návrhu   ústavný   súd   skúma,   či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

12.   Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.   Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

13.   Podstatou   predloženej   sťažnosti   je namietané   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, základného práva na inú právnu ochranu a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, ku ktorému malo dôjsť postupom okresného riaditeľstva v konaní vedenom pod ČVS: ORP-825/5-OJP-KE-2008. Ústavný súd   predovšetkým   konštatuje,   že   v   skutkovo   i právne   podobnej   veci   rovnakých sťažovateľov už zaujal právny názor iný senát ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľov odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť (II. ÚS 75/2010).   Keďže prvý senát ústavného súdu   nedospel   k odchylnému   právnemu   názoru,   vychádzal   z citovaného   rozhodnutia druhého senátu ústavného súdu (a contrario § 6 zákona o ústavnom súde).

14. Účelom, podstatou a zmyslom základného práva na prejednanie veci v primeranej lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci. Ťažiskovým pojmom a komponentom   tohto   základného   práva   je   to,   že   jeho   ochrana   sa   uplatňuje   vo   veci účastníka,   v   jeho   záležitosti.   Súčasne   je   ústavný   súd   toho   názoru,   že   uplatnenie   tohto základného práva je spojené len s takou vecou (záležitosťou) účastníka konania pred súdom alebo iným orgánom právnej ochrany, ktorej prejednanie a rozhodnutie je zahrnuté do účelu procesného   poriadku,   ktorý   upravuje   postup   orgánu   verejnej   moci   pri   prejednaní   veci účastníka.

15.   Ústavný   súd   vo   viacerých   svojich   rozhodnutiach   konštatoval,   že   domáhanie sa ochrany základného práva na prejednanie veci v primeranej lehote   podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je podmienené tým, aby bol uplatnený nárok na náhradu škody v trestnom konaní, ktoré je možné za určitých podmienok považovať za konanie vo veci poškodeného (jeho záležitosti). Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „Trestný   poriadok“)   poškodený,   ktorý   má   podľa   zákona   proti obvinenému   nárok   na   náhradu   škody,   ktorá   mu   bola   trestným   činom   spôsobená, je oprávnený   tiež   navrhnúť,   aby   súd   v   odsudzujúcom   rozsudku   uložil   obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. Z doterajšej judikatúry všeobecných súdov, ako aj zo znenia §   43   ods.   2   Trestného   poriadku   je   jednou   zo   základných   podmienok na vyslovenie povinnosti nahradiť škodu, aby poškodený svoj nárok uplatnil voči určitej osobe – obžalovanému (obvinenému). Z uvedeného vyplýva, že vo veci poškodeného sa konanie začína uplatnením si nároku na náhradu škody voči určitej osobe, ktorej určitosť je vyjadrená najskôr vznesením obvinenia (m. m. I. ÚS 18/06, III. ÚS 109/06, II. ÚS 75/2010).

16. Vzhľadom na citovanú judikatúru, z ktorej treba vyvodiť, že sťažovatelia ako poškodení v trestnom konaní vedenom vo veci bez vznesenia obvinenia sa nemôžu domáhať vyslovenia porušenia základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

17.   Vo   vzťahu   k   namietanému   porušeniu   základného   práva   sťažovateľov   na   inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavný súd konštatuje, že jeho porušenie sťažovatelia odvodzujú od nečinnosti vyšetrovateľa v označenom trestnom konaní.

18.   Pretože   ústavný   súd   nevyslovil   porušenie   základného   práva   sťažovateľov na prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote,   nemohol   vysloviť   ani   s   tým   spájané a od neho odvodzované porušenie ich základného práva na inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy. Aj v tejto časti je preto sťažnosť zjavne neopodstatnená, a preto ju ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

20. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre jej zjavnú neopodstatnenosť, ústavný súd nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľov, a to návrhu na prikázanie vo veci konať a na určenie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré sú viazané na skutočnosť, že sťažnosti bude vyhovené.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2010