znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 264/08-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď. – S. o. f. H., H., a akad. mal. a soch. M. T., B., zastúpených advokátom JUDr. J. H., B., vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cb 123/2001 (predtým vedenom pod sp. zn. 7 Cb 228/97) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   JUDr.   Ing.   D.   Ď.   –   S.   o.   f.   H.,   H.,   a   akad.   mal.   a soch.   M.   T. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára 2008 doručená sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď. – S. o. f. H., H., a akad. mal. a soch. M. T., B. (ďalej   len   „sťažovatelia“),   zastúpených   advokátom   JUDr.   J.   H.,   B.,   v ktorej   namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“),   ako   aj   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cb 123/2001 (predtým vedenom pod sp. zn. 7 Cb 228/97).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia 2. októbra 1997 podali okresnému súdu návrh na začatie konania, ktorým sa domáhali určenia, že nehnuteľnosti vedené na LV... v katastrálnom   území   V.   R.   zapísané   v súpise   konkurznej   podstaty   Krajského   súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 38 K 111/96 z 1. februára 1996 (ďalej len „nehnuteľnosti“) sú v ich bezpodielovom spoluvlastníctve.

Okresný súd následne predmetnú vec odstúpil na konanie krajskému súdu. Najvyšší súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   uznesením   sp.   zn.   Ndob   514/01 z 28. septembra 2001 rozhodol, že na konanie v tejto veci je príslušný okresný súd. Po vrátení spisu bola okresným súdom predmetnému konaniu pridelená sp. zn. 3 Cb 123/2001.

Podľa   sťažovateľov   v dôsledku   nesprávneho   postupu   okresného   súdu   bolo   prvé pojednávanie v tejto veci nariadené až na 21. január 2003, t. j. po viac ako piatich rokoch od začatia konania.

Okresný   súd   na   základe   písomného   podania   žalovaného   v 1.   rade   konanie v predmetnej veci prerušil až do právoplatného skončenia veci vedenej krajským súdom pod sp.   zn.   81   Cb   81/97.   Uvedený   postup   podľa   sťažovateľov   nerešpektoval   stanovisko najvyššieho súdu sp. zn. Obpj 1/99 z 19. marca 1999, a preto bol nesprávny a spôsobil v predmetnom   konaní   zbytočné   prieťahy.   Proti   uzneseniu   o prerušení   konania   podali 11. februára   2003   sťažovatelia   odvolanie.   Dňa   27.   februára   2003   bolo   sťažovateľom doručené odvolanie žalovaného v 1. rade, na ktoré reagovali svojím podaním z 5. marca 2003.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 3 Cob 13/03 vrátil vec späť okresnému súdu ako predčasne predložený.

Sťažovateľom   bolo 21.   novembra   2003 doručené uznesenie krajského   súdu   č.   k. 3 Cob 46/03-264 z 23. októbra 2003, ktorým zrušil uznesenie okresného súdu o prerušení konania   a zároveň   zamietol   odvolanie   žalovaného   v 1.   rade.   Okresný   súd   následne   od 21. novembra   2003   (doručenie   uznesenia   krajského   súdu   z 23.   októbra   2003)   až   do 8. septembra 2005 (sťažovateľom bolo doručené predvolania na pojednávanie) opätovne nekonal   takmer   dva   roky.   V ten   istý   deň   bolo   sťažovateľom   doručené   aj „uznesenie v ktorom   nás   súd   poučuje   o možnosti   podať   námietku   zaujatosti   ako   aj   vyjadrenie,   či súhlasíme   s rozhodnutím   bez   nariadenia   pojednávania“,   na   ktoré   reagovali   podaním z 11. septembra 2005.

Dňa 14. septembra 2005 bolo sťažovateľom doručené predvolanie na pojednávanie na 15. november 2005 a 14. októbra 2005 im bolo doručené upovedomenie o odročení tohto pojednávania   na   14.   február   2006.   Okresný   súd   podaním   doručeným   9. januára   2006 upovedomil sťažovateľov o odročení nariadeného pojednávania na 22. február 2006.

Podaním z 13. februára 2006 sťažovatelia požiadali okresný súd, aby v predmetnej veci konal, a zároveň podali návrh na zmenu žalobného petitu. Sťažovatelia 21. februára 2006 ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu kolízie pojednávaní na krajskom súde a požiadali, aby okresný súd konal aj v ich neprítomnosti. Podaním z 25. marca 2006 sťažovatelia   reagovali   na   vyjadrenie   žalovaného   v 1.   rade,   ako   aj   na   zápisnicu z pojednávania   z 22.   februára   2006,   ktoré   im   boli   doručené   27.   februára   2006.   Na pojednávaní konanom 10.   mája 2006   bolo sťažovateľom   doručené   vyjadrenie   právneho zástupcu žalovaného v 1. rade zo 7. mája 2005, v dôsledku čoho následne upravili žalobný návrh.

Podaním zo 17. júla 2006 sa sťažovatelia vyjadrili k podaniu žalovaného v 1. rade, ktoré im bolo doručené 12. júna 2006, v ktorom „opakovane dostatočne vyvrátili tvrdenie žalovaného ako aj jeho nesprávny právny názor“.

Okresný súd na pojednávaní konanom 16. augusta 2006 rozhodol rozsudkom č. k. 3 Cb   123/2001-750   (ďalej   len   „rozsudok   zo   16.   augusta   2006“),   ktorým   žalobu sťažovateľov zamietol a zaviazal ich zaplatiť náhradu trov konania v sume 44 202,90 Sk v prospech žalovaného v 1. rade. Trovy predmetného konania vznikli podľa sťažovateľov v dôsledku prieťahov v konaní spôsobených postupom okresného súdu. Uvedený rozsudok okresného súdu bol sťažovateľom doručený až 14. februára 2007, čím boli „spôsobené ďalšie prieťahy v súdnom konaní takmer 5 mesiacov!“. Proti uvedenému rozsudku podali sťažovatelia 28. februára 2007 odvolanie, ktoré následne podaním z 1. marca 2007 doplnili.

Sťažovateľom bola 19. marca 2007 doručená výzva krajského súdu, aby určili cenu nehnuteľností,   na   ktorú   reagovali   podaním   z 20.   marca   2007.   Krajský   súd   podaním doručeným 5. apríla 2007 vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý bol následne zaplatený 12. apríla 2007.

Od   uhradenia   súdneho   poplatku   krajský   súd   v predmetnej   veci   až   do   podania sťažnosti ústavnému súdu nekonal.

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví, že ich základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 3 ústavy a základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cb 123/2001 porušené, prizná každému z nich primerané finančné zadosťučinenie v sume 250 000 Sk, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 12 147 Sk.

II.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cb 123/2001.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   okresného   súdu v občianskoprávnom   konaní)   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a základného práva   na prejednanie záležitosti   v primeranej   lehote podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   môže vyplývať   aj z   toho,   že   porušenie   uvedených   práv   sa   namieta   v   takom   konaní   pred všeobecným súdom, v ktorom už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Ústavný súd vychádza aj zo svojej doterajšej judikatúry, podľa ktorej ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   ústavy   len   vtedy,   ak   bola   sťažnosť   ústavnému   súdu   uplatnená   v čase,   keď k namietanému porušeniu označeného práva ešte dochádza alebo porušenie v tom čase ešte trvá (I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 204/03, IV. ÚS 102/05).

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli, že okresný súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom   zo   16.   augusta   2006,   ktorý   im   bol   doručený   14.   februára   2007.   Sťažnosť sťažovateľov   bola   doručená   ústavnému   súdu   18.   februára   2008   (podaná   na   poštovú prepravu zrejme 16. februára 2008). Podľa zistenia ústavného súdu rozsudok okresného súdu   zo 16. augusta 2006 v spojení s rozsudkom   krajského súdu sp.   zn. 4 Cob 22/2007 z 24. apríla 2008 nadobudol právoplatnosť 24. júna 2008.

Z uvedeného   vyplýva,   že   sťažovatelia   (zastúpení   kvalifikovaným   zástupcom) namietali prieťahy v konaní okresného súdu, ktorý v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už v predmetnej veci nekonal, a teda ani nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť   priebeh   tohto   konania,   prípadne   v ňom   spôsobiť   prieťahy,   a tým   porušiť sťažovateľmi označené základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, príp. právo podľa čl. 6 ods.   1   dohovoru.   V čase   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   už   vo   veci   sťažovateľov prebiehalo odvolacie konanie vedené krajským súdom.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   sťažnosť   podaná   proti okresnému súdu je v časti týkajúcej sa porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zjavne neopodstatnená, preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní z tohto dôvodu odmietol (podobne napr. IV. ÚS 219/03, II. ÚS 1/05, II. ÚS 24/06).

Sťažovatelia v sťažnosti neuviedli ďalšiu osobitnú argumentáciu vzťahujúcu sa na porušenie ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 3 ústavy. Keďže v danom prípade ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi postupom okresného súdu, ktorý bol podľa   sťažovateľov   poznačený   zbytočnými   prieťahmi,   a namietaným   porušením   ich základných   práv   podľa   čl.   20   ods.   1   a 3   ústavy,   sťažnosť   sťažovateľov   bola   pri   jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v tejto časti odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Pretože   sťažnosť   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   o ďalších   nárokoch   na ochranu ústavnosti   uplatnených   v   návrhu   na   rozhodnutie   vo   veci   samej   (v   petite   sťažnosti) nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 18. septembra 2008