znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 263/2014-32

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   10.   septembra   2014 v senáte   zloženom   z   predsedu   Petra   Brňáka   a   zo   sudcov   Milana   Ľalíka   a   Marianny Mochnáčovej   v konaní   o sťažnosti   D.   T.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Richardom Kovalčíkom,   Rázusova   1,   Košice,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 2/2002 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo D. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského   súdu   v Bratislave v konaní   vedenom   pod sp. zn.   28 Cb   2/2002 p o r u š e n é b o l o.

2. Krajskému súdu v Bratislave p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 2/2002 konal bez zbytočných prieťahov.

3. D. T. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e   Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. D. T. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov), ktorú j e   Krajský súd v Bratislave   p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Richarda Kovalčíka, Rázusova 1, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 263/2014-14 z 21. mája 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   D.   T.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 2/2002.

2. Sťažovateľ je od 10. decembra 2001 účastníkom konania pred krajským súdom o zaplatenie   1 659   659,90   €   s   prísl.   (žalobcom).   V priebehu   konania   podal   na   postup krajského   súdu   sťažnosti   na prieťahy aj na ústavnom   súde,   pričom   v   oboch   prípadoch (v roku 2004 a 2009) nebol úspešný.

3.   V   roku   2011   uzatvorila   vláda   Slovenskej   republiky   so   sťažovateľom   zmier, v dôsledku čoho došlo 20. septembra 2011 k vyčiarknutiu sťažnosti, ktorú sťažovateľ podal na Európsky súd pre ľudské práva v roku 2009, čím uznala, že v konaní došlo k zásahu do základných práv sťažovateľa.

4.   Aj   napriek   už   uvedenej   skutočnosti   prieťahy   v predmetnom   konaní   podľa sťažovateľa naďalej trvajú a vec nie je do dnešného dňa právoplatne ukončená, hoci od nej uplynulo už vyše 2,5 roka.

5. Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydal tento nález:

„I. Základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy... a podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru...   neefektívnym   postupom   Krajského   súdu   Bratislava   v   konaní   sp.   zn. 28 Cb/2/2002 porušené bolo.

II.   Ústavný   súd   prikazuje   Krajskému   súdu...,   aby   v konaní   sp.   zn.   28   Cb/2/2002 bezodkladne konal.

III. Sťažovateľovi priznáva... finančné zadosťučinenie v sume 7.000,- €, ktoré mu je Krajský súd... povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. IV. Krajský súd... je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci podaním z 24. júna 2014 písomne vyjadril okresný súd (sp. zn. Spr. 3313/14). Vo vyjadrení sa okrem iného uvádza:

«... žalobca... - sťažovateľ, si uplatnil právo na zaplatenie 50 miliónov Sk voči VÚB a. s. Bratislava žalobou podanou dňa 09. 01. 2002. Žalobca uviedol adresu bydliska... Svojím zastupovaním poveril JUDr. R. Staška, advokáta.

Žalobca bol vyzvaný dňa 07. 02. 2002 na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu. Výzva sa vrátila tunajšiemu súdu s tým, že adresát je neznámy. Ďalšia výzva na zaplatenie súdneho poplatku zo dňa 11. 09. 2002 sa vrátila s rovnakým oznámením - adresát neznámy. Krajský súd... zisťoval pobyt žalobcu a dňa 28. 11. 2002 mu bolo prostredníctvom Registra obyvateľov SR oznámené, že adresa bydliska, ako je uvedené v predchádzajúcom texte, je trvalým pobytom žalobcu.

Uznesením č. k. 28 Cb 2/2002-149 zo dňa 23. 10. 2003 tunajší súd zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku...

Podaním zo dňa 16. 03. 2005 žalobca podal žiadosť o oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku a ustanovenie právneho zástupcu „ex offo“.

Dňa 06. 09. 2005 došlo do súdneho spisu sp. zn. 28 Cb 2/2002 oznámenie o vstupe vedľajších účastníkov do konania.

Najvyšší súd SR uznesením č. k. 5 Obo 285/2004-293 zo dňa 19. 12. 2005 zrušil uznesenie   Krajského   súdu...   č.   k.   28   Cb   2/2002-149   zo   dňa   23.   10.   2003   o   zastavení konania...

Tunajší   súd   uznesením   č.   k.   28   Cb   2/2002-369   zo   dňa   28.   02.   2007   nepriznal žalobcovi oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku. Najvyšší súd SR uznesením č. k. 6 Obo   79/2007-386   zo   dňa   27.   09.   2007   potvrdil   uznesenie   Krajského   súdu...   č.   k. 28 Cb 2/2002-369 zo dňa 28. 02. 2007. Súd následne opätovne doručoval žalobcovi výzvu zo   dňa   15.   10.   2007   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za   žalobu.   Výzva   bola   žalobcovi doručená dňa 14. 11. 2007.

... v priebehu konania došlo k niekoľkým zmenám v zložení členov senátu 28 Cb, podľa rozvrhu práce...

Tunajší súd uznesením č.   k. 28 Cb 2/2002-395 zo dňa 25.   04.   2008 rozhodol o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, v zmysle výzvy zo dňa 15. 10. 2007. Najvyšší súd SR uznesením č. k. 6 Obo 102/2008-398 zo dňa 30. 06. 2008 zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 28 Cb 2/2002-395 zo dňa 25. 04. 2008 s tým, že úlohou súdu   prvého   stupňa   bude   postupovať   podľa   uznesenia   Najvyššieho   súdu   SR   č.   k. 5 Obo 285/2004-293 zo dňa 19. 12. 2005 - preukázať doručenkou, že výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola žalobcovi riadne doručená.

Dňa 19. 09. 2008 vytýčil tunajší súd termín pojednávania na deň 29. 01. 2009. Následne uznesením č. k. 28 Cb 2/2002-407 zo dňa 20. 11. 2008 rozhodol o nepriznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov.

Termín pojednávania vytýčený na deň 29. 01. 2009 bol z dôvodu odvolania žalobcu voči uzneseniu č.   k.   28 Cb 2/2002-407 zo dňa   20.   11.   2008 zrušený.   Najvyšší súd SR uznesením č. k. 6 Obo 8/2009 zo dňa 29. 01. 2009 napadnuté uznesenie č. k. 28 Cb 2/2002- 407 zo dňa 20. 11. 2008 zrušil...

... v mesiaci február 2009 nebol vytýčený termín pojednávania... (pre plánovanú operáciu predsedníčky senátu v marci 2009, pozn.).

Termín pojednávania bol vytýčený až po ukončení práceneschopnosti predsedníčky senátu 28 Cb Krajského súdu v Bratislave, konkrétne dňa 26. 06. 2009, a to až na november 2009, čo spôsobilo množstvo vecí v súdnom oddelení.

Žalobca podaním zo dňa 02. 11. 2009 rozšíril žalobu o ďalších 12 samostatných petitov, čo bolo dôvodom na odročenie pojednávania vytýčeného na deň 12. 11. 2009. Za rozšírenie žaloby bol žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku výzvou zo dňa 18.11.2009.

Tunajší súd rozsudkom č. k. 28 Cb 2/2002-835 zo dňa 01. 04. 2010 žalobu zamietol. Uznesením č. k. 28 Cb 2/2002-864 zo dňa 02. 08. 2010 zamietol súd žiadosť žalobcu zo dňa 07. 07. 2010 o oslobodenie od súdneho poplatku a pridelenie právneho zástupcu „ex offo“. Najvyšší súd SR uznesením č. k. 3 Obo 134/2010-890 asp. zn. 3 Obo 148/2010 zo dňa 29. 11. 2011 rozsudok č. k. 28 Cb 2/2002-835 zo dňa 01. 04. 2010 zrušil a uznesenie č. k. 28 Cb 2/2002-864 zo dňa 02. 08. 2010 potvrdil.

Žalobca podal dovolanie zo dňa 07. 07. 2010, čo bolo dôvodom zrušenia termínu pojednávania vytýčeného na deň 29. 02. 2012.

Najvyšší súd SR uznesením č. k. 2 ObdoV 7/2012-922 zo dňa 31. 05. 2012 odmietol dovolanie   žalobcu,   ktorý   svoju   neúčasť   na   pojednávaní   dňa   26.   09.   2012   ospravedlnil z dôvodu   práceneschopnosti.   Obdobne   svoju   neúčasť   žalobca   ospravedlnil   aj z pojednávania vytýčeného tunajším súdom na deň 24. 10. 2012. Súd listom zo dňa 23. 10. 2012 požiadal žalobcu, aby súdu oznámil, kedy dôjde k ukončeniu jeho práceneschopnosti, aby bolo možné nariadiť súdne pojednávanie. Na základe jeho reakcie /č. 1. 960/ tunajší súd vytýčil termín pojednávania na deň 27. 02. 2013.

Na tomto pojednávaní pripustil Krajský súd... zmenu žaloby podľa podania zo dňa 02. 11. 2009 a zároveň pripustil do konania na strane žalovaného vedľajších účastníkov MF SR, FNM SR a Slovenská konsolidačná a. s., Bratislava.

Voči   uzneseniu   o   pripustení   do   konania   vedľajších   účastníkov   podal   žalobca odvolanie bez uvedenia dôvodu...

Najvyšší súd SR uznesením č. k. 3 Obo 25/2013-1009 zo dňa 27. 11. 2013 zrušil uznesenie tunajšieho súdu č. k. 28 Cb 2/2002-982 zo dňa 27. 02. 2013. Tunajší súd v zmysle uznesenia   Najvyššieho   súdu   SR   3   Obo   25/2013-1009   zo   dňa   27.   11.   2013   rozhodol uznesením č. k. 28 Cb 2/2002-1033 zo dňa 04. 03. 2014 o pripustení do konania vedľajších účastníkov, ako je uvedené vyššie. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie. Vec bola predložená dňa 15. 04. 2014 odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní žalobcu. Vychádzajúc z chronológie veci... Krajský súd... konal vo veci sp. zn. 28 Cb 2/2002 plynulo, nespôsobil prieťahy v konaní...

... žalobca podal žalobu dňa 09. 01. 2002, pričom výzva súdu zo dňa 07. 02. 2002 sa súdu vrátila s tým, že adresát je neznámy. Sťažovateľ spôsobil prieťahy v konaní tým, že si on   osobne,   ani   jeho   právny   zástupca   uvedený   v   žalobe,   nepreberal   zásielky.   Dokonca poštovým   doručovateľom   bol   označený   ako   neznámy   na   adrese   ním   samotným   určenej a podľa informácii z Registra obyvateľov SR aj na jeho trvalom bydlisku. Advokát žalobcu až   dňa   13.   11.   2002   oznámil   zmenu   adresy   žalobcu   vrátane   sídla   jeho   kancelárie. Neoznámením zmeny adresy poštovému doručovateľovi sťažovateľ spôsobil sám prieťahy v konaní sp. zn. 28 Cb 2/2002 približne 10 mesiacov.

Krajský   súd...   uznesením   č.   k.   28   Cb   2/2002-149   zo   dňa   23.   10.   2003   zastavil konanie.   Najvyšší   súd   SR   o   odvolaní   proti   tomuto   uzneseniu   rozhodol   uznesením   č.   k. 5 Obo 285/2004-293 dňa 19. 12. 2005. Čas rozhodovania o odvolaní (približne 2 roky) nemohol tunajší súd nijakým spôsobom ovplyvniť.

Krajský súd... uznesením č. k. 28 Cb 2/2002-369 zo dňa 28. 02. 2007 nepriznal žalobcovi oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku, o čom po 7 mesiacoch rozhodol NS SR uznesením č. k. 6 Obo 79/2007-386 zo dňa 27. 09. 2007.

V roku 2008 Krajský súd... uznesením č. k. 28 Cb 2/2002-395 zo dňa 25. 04. 2008 zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku a ďalším uznesením č. k. 28 Cb 2/2002- 407 zo dňa 20. 11. 2008 rozhodol o nepriznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. Proti týmto uzneseniam sa sťažovateľ odvolal; veci boli po 4 mesiacoch na Najvyššom súde SR rozhodnuté, a to uznesením č. k. 6 Obo 102/200 -398 zo dňa 30. 06. 2008 a uznesením č. k. 6 Obo 8/2009 zo dňa 29. 01. 2009.

Od februára 2009 bola vec na Krajskom súde... bez toho, aby bol vytýčený termín pojednávania z dôvodu už uvedenej plánovanej operácie predsedníčky senátu v mesiaci marec   2009.   Po   skončení   práceneschopnosti   koncom   júna   2009   bol   vytýčený   termín pojednávania   na   prvý   možný   voľný   dátum   t.   j.   12.   11.   2009,   tzn.,   že   z   dôvodu práceneschopnosti   predsedníčky   senátu   došlo   k   vytýčenie   termínu   pojednávania po 4 mesiacoch.

Proti rozsudku Krajského súdu... č. k. 28 Cb 2/2002-835 zo dňa 01. 04. 2010 podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením č. k. 3 Obo 134/2010- 890 a sp. zn. 3 Obo 148/2010 29. 11. 2011, t. j. po viac ako 1,5 roku.

Sťažovateľ   podal   dovolanie   voči   uzneseniu   Krajského   súdu   v   Bratislave   č.   k. 28 Cb 2/2002-864 zo dňa 02. 08. 2010 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 3 Obo   134/2010-890   a   sp.   zn.   3   Obo   148/201   zo   dňa   29.   11.   2011,   o   čom   rozhodol uznesením č. k. 2 ObdoV 7/2012-922 dňa 31. 05. 2012 dovolací súd tak, že dovolanie žalobcu odmietol. Dovolacie konanie prebiehalo 6 mesiacov.

Sťažovateľ z dôvodu svojej práceneschopnosti ospravedlnil neúčasť na pojednávaní dňa 26. 09. 2012 a ako už bolo uvedené v predchádzajúcej chronológii procesných úkonov, na základe jeho zdravotného stavu bol vytýčený termín pojednávania až na deň 27. 02. 2013. Tzn., že zdravotný dôvod sťažovateľa spôsobil „nekonanie súdu“ počas 6 mesiacov. Sťažovateľ sa odvolal proti uzneseniu tunajšieho súdu č. k. 28 Cb 2/2002-982 zo dňa 27. 02. 2013, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením č. k. 3 Obo 25/2013-1009 zo dňa 27. 11. 2013, t. j. po 9 mesiacoch. Vec je t. č. na Najvyššom súde SR z dôvodu odvolania žalobcu, sťažovateľa, a to proti uzneseniu tunajšieho súdu č. k. 28 Cb 2/2002-1033 zo dňa 04.03.2014.

...   s   prihliadnutím   na   čas   práceneschopnosti (predsedníčky   senátu,   pozn.) a sťažovateľa   cca   1   rok,   vec   bola   z   dôvodu   odvolania   sa   žalobcu   proti   rozhodnutiam Krajského súdu... na Najvyššom súde SR viac ako 6 rokov, čo je doba, ktorú Krajský súd... nemohol ovplyvniť...

... vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom č. k. 28 Cb 2/2002-835 zo dňa 01. 04. 2010. Krajský   súd...   je   rozhodnutím   odvolacieho   súdu   viazaný   a   neprináleží   mu   hodnotiť odôvodnenia odvolacieho súdu...

V   žiadnom   prípade   v   zmysle   vyššie   uvedených   skutočností,   vo   veci   vedenej na Krajskom súde... pod sp. zn. 28 Cb 2/2002, nemožno hovoriť o neefektívnom postupe tohto označeného súdu, a ani o porušení práv sťažovateľa.»

Procesné   úkony   uvedené   vo   vyjadrení   okresného   súdu   sa   zhodujú   so   zisteniami ústavného súdu zo súdneho spisu, ktorý mu bol predložený na nahliadnutie 30. júna 2014, a preto ich ústavný súd považuje za preukázané.

Právny zástupca sťažovateľa k tomuto vyjadreniu okresného súdu v stanovenej lehote nezaujal stanovisko.

6.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

7. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd   nerozhoduje   iný   súd.   Podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy ak ústavný   súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným rozhodnutím,   opatrením   alebo iným zásahom   boli   porušené   práva   alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

9. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti   v   primeranej   lehote,   preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

10.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K   odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 až 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

11. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

11.1 Predmetom posudzovaného konania pred krajským súdom je žaloba o náhradu škody z titulu poškodenia obchodného mena. Keďže krajský súd v doterajšom priebehu konania nevykonal žiadne relevantné dokazovanie, nemožno v tomto prípade hovoriť zatiaľ ani   o prípadnej   skutkovej   alebo   právnej   zložitosti   veci,   ktorá   by   mohla   byť   príčinou predĺženia predmetného konania.

11.2 Pri   hodnotení   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa   v preskúmavanej veci, ústavný súd tiež zistil okolnosti, na základe ktorých sťažovateľ čiastočne participoval na predĺžení doterajšej dĺžky konania pred krajským súdom, ako to uviedol vo svojom vyjadrení   krajský   súd,   ale   na   druhej   strane   možno   konštatovať,   že   tieto   skutočnosti (neoznámenie adresy sťažovateľa, resp. nepreberanie zásielok ešte v roku 2002 a takisto jeho neúčasť na pojednávaniach pre práceneschopnosť 26. septembra 2012, 24. októbra 2012, keď sa sťažovateľ riadne ospravedlnil), nemalo podľa názoru ústavného súdu zásadný vplyv na celkovú dĺžku tohto konania. Sťažovateľ bol aktívny a počas celého konania bol zastúpený   advokátmi,   čiže sporu   pripisoval   veľký   význam   a   tiež   podal   aj   sťažnosti na prieťahy predsedovi krajského súdu.

11.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu v predmetnej veci, a to či došlo k zbytočným prieťahom v konaní, ale na druhej strane konanie posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov. Pokiaľ ide o postup krajského súdu, ústavný súd sa priklonil k názoru sťažovateľa, že konanie počas 12 rokov nebolo efektívne. Ako príklady možno uviesť, že prvé pojednávanie sa malo konať až 29. januára 2009 (po siedmich rokoch), ale i to sa neuskutočnilo,   pretože   termín   bol   zrušený.   Obdobne   ani   na   ďalších   pojednávaniach nariadených 12. novembra 2009, ktoré odročil na dobu neurčitú s tým, „že vo veci nariadi pojednávania po úhrade súdneho poplatku“ (č. l. 651), resp. 1. apríla 2010, krajský súd (sudca) nepostupoval podľa § 117 ods. 1 OSP, aby sa na nich zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Takisto najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Obo 134/2010 a sp. zn. 3 Obo 148/2010 z 29.   novembra   2011   zrušil   rozsudok   krajského   súdu   z 1.   apríla   2010,   pretože   jeho odôvodnenie „je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov“ a tiež aj rozhodnutia krajského súdu (o zastavení konania, o pristúpení vedľajšieho účastníka). Nesústredenosť krajského súdu sa prejavila tiež v tom, že o návrhu sťažovateľa na zmenu žalobného petitu a pristúpení vedľajších účastníkov z 2. novembra 2009 rozhodol až 27. februára 2013, teda viac ako po 3 rokoch.

Hoci je pravdou, že uvedená dĺžka konania bola ovplyvnená aj v dôsledku podaných opravných   prostriedkov   zo   strany   sťažovateľa   (vec   sa   nachádzala   takmer   6   rokov   aj na odvolacom či dovolacom súde), tieto príklady neefektívnej činnosti a nesústredenej práce krajského súdu viedli ústavný súd k tomu, že neakceptoval vyjadrenie krajského súdu, že sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

Ústavný   súd   vo   svojej   predchádzajúcej   judikatúre   poukázal   na   to,   že   nielen nečinnosť,   ale   aj   nesprávna   a neefektívna   činnosť   štátneho   orgánu   (všeobecného   súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,   a   to   vtedy,   ak   činnosť   štátneho   orgánu   nesmerovala   k   odstráneniu   právnej neistoty   týkajúcej   sa   tých   práv,   kvôli   ktorým   sa   sťažovateľ   obrátil   na   štátny   orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobie napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).

12. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

13. Ústavný súd zároveň prikázal krajskému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa čl.   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o ústavnom   súde   konať   vo   veci   vedenej   pod   sp. zn. 28 Cb 2/2002 bez zbytočných prieťahov, lebo konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

14. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).   Sťažovateľ   žiadal   priznať   finančné   zadosťučinenie   v   sume   7   000   €   z dôvodov uvedených v sťažnosti. Vzhľadom na okolnosti danej veci (najmä na jej predmet a význam pre   účastníka   konania)   ústavný   súd   dospel   k   názoru,   že len   konštatovanie   porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru) nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3 (zobral však do úvahy aj to, že sťažovateľ bol už za prieťahy v tomto konaní odškodnený vládou Slovenskej republiky v roku 2011 v sume 5 300 €).

15. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným   súdom   priznanú   sumu.   Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   v tejto   časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

16. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému   účastníkovi   konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľovi, ktorý bol vo veci namietaných porušení svojich práv úspešný, vznikli trovy konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom. Advokát vykonal dva úkony právnych služieb v roku 2014, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti. Odmena za jeden úkon   právnych   služieb   v   zmysle   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2014 prináleží odmena z výpočtového základu, ktorý je 804 €, t. j. 134 €, a režijný paušál 8,04 €, teda spolu 142,04 €. Odmena advokátovi za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom (za 2 úkony právnych služieb a 2 x paušálna náhrada) predstavuje sumu spolu 284,08 €. Keďže advokát je platcom DPH,   trovy   konania   sťažovateľovi   boli   priznané   v tej   sume,   ktorú   uplatnil   v podaní doručenom ústavnému súdu 30. mája 2014, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

17. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).

18. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

Košice 10. septembra 2014