znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 263/2010-34

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   11.   novembra   2010 v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka vo veci sťažnosti Ing. B. K., I., zastúpenej advokátkou JUDr. H. B., T., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/1047/2001 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. B. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky postupom Okresného súdu   Trenčín   v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/1047/2001 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému súdu Trenčín   p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/1047/2001 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. B. K. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Trenčín   p o v i n n ý   zaplatiť jej   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Trenčín   j e   p o v i n n ý   uhradiť   Ing.   B.   K.   trovy   právneho zastúpenia v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. H. B., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 263/2010-9   zo   7.   júla   2010   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. B. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Trenčín   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 10 C/1047/2001.

2. Zo sťažnosti a z predložených príloh vyplýva, že sťažovateľka podala na okresnom súde   3.   decembra   2001   žalobu   o zrušenie   a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva k nehnuteľnosti   nachádzajúcej   sa   v katastrálnom   území   I.,   ktorej   je   podielovou spoluvlastníčkou.   Ide   o nehnuteľnosť,   ktorá   je „zapísaná   na   Katastrálnom   úrade  ., v LV č. 563 pre k. ú. I. ako parc. č. 1041 v častiach 320 m2 zast. plochy a 319 m2 zast. plochy a stavby dom súp. č. 4 postavený na parc. č 1041/0/1 súp. č. 5 postavený na parc. č. 1041/0/2“. Dôvodom podania žaloby sťažovateľkou na okresnom súde je snaha o úpravu práv a povinností k predmetnej nehnuteľnosti súdom. Tým, že okresný súd v napadnutom konaní nekoná priebežne, resp. ako udáva samotná sťažovateľka, v jeho činnosti sa vyskytli viaceré   obdobia   nečinnosti   v trvaní   1255   dní,   jej   vznikla „materiálna   aj   nemateriálna ujma“. Materiálna   ujma   sťažovateľke   mala   vzniknúť   tým,   že „...   ako   spoluvlastníčka nehnuteľnosti...   nemôžem   svoj   spoluvlastnícky   podiel   využívať   podľa   svojich   predstáv, nemôžem   realizovať   svoj   zámer   investovať   pripravené   finančné   prostriedky   do nehnuteľnosti   a vykonať   potrebné   opravy   v dome,   nemôžem   svoje   investície   využiť a zhodnotiť,   pretože   so   spoluvlastníkmi   sa   neviem   dohodnúť   na   ničom...   nehnuteľnosť chátra, znehodnocuje sa a vzniká mi finančná strata aj tým, že ju nemôžem primeraným spôsobom prenajať...“. Nemateriálna ujma sťažovateľke mala vzniknúť tým, že „... v takom stave,   v akom   sa nehnuteľnosť   po   8   rokov   trvajúcom   spore   nachádza,   nemôžem ja ani príslušníci   mojej   rodiny   využívať   ani   3-izbový   byt...   pretože   byt...   vyžaduje   si   značné investície, bez súhlasu spoluvlastníkov nemôžem do nehnuteľnosti investovať, vykonávať žiadne opravy a... bývanie pre seba a moju dcéru som musela zabezpečiť iným spôsobom“.

3. Sťažovateľka na základe uvedeného ústavnému súdu navrhla, aby nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo Ing. B. K. upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy... v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 1047/2001 na Okresnom súde... porušené bolo.

2. Okresnému súdu... prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 1047/2001 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. B. K. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3,000,- EUR...

4. Ústavný súd... priznáva Ing. B. K. úhradu trov konania sumou 303,31 Eur...“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania. Za   okresný súd jeho predsedníčka   listom   sp.   zn. Spr. 711/10 z 29. júla 2010 a právna zástupkyňa sťažovateľky zaujala stanovisko k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 26. októbra 2010.

4.1 Predsedníčka   okresného   súdu   okrem   uvedenia   chronológie   úkonov   vo   veci vo svojom   vyjadrení   potvrdila   prieťahy   v konaní   súdu,   ktoré   však „spôsobil   súdom ustanovený znalec“.

4.2 Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   v   stanovisku   z   26.   októbra   2010,   ktorým reagovala   na   vyjadrenie   predsedníčky   okresného   súdu,   potvrdila   prieťahy   v konaní okresného   súdu,   pričom   špecifikovala   jednotlivé   obdobia   nečinnosti   súdu,   ku   ktorým v podstatnom uviedla:

„...   od   3.   12.   2001   do   2.   10.   2002...   Okresný   súd   v Trenčíne   nevzniesol   žiadne námietky   proti   nášmu   tvrdeniu   o tom,   že   nekonal   bez   zbytočných   prieťahov   v rozsahu 324 dní.

... od 28. 2. 2004 do 20. 10. 2004... súdny znalec nereagoval v rozsahu minimálne 235   dní   na   výzvy   súdu   a nerešpektoval   stanovenú   lehotu   na   vypracovanie   znaleckého posudku, súd nevyužil žiadne donucovacie prostriedky (napr. poriadkovú pokutu) na to, aby znalca prinútil k vypracovaniu znaleckého posudku.

... od 23. 8. 2007 do 17. 7. 2008... pojednávanie sa neuskutočnilo z dôvodu odchodu zákonnej sudkyne na Krajský súd v Trenčíne... organizačné záležitosti súdu nie sú dôvodom na porušovanie ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

... od 29. 7. 2009 do 16. 8. 2010... iný účastník konania (súdny znalec) hrubo sťažil postup konania tým, že neuposlúchol príkaz súdu na vypracovanie znaleckého posudku... súd nevyužil sankčné a výchovné funkcie, ktoré mu zákon dáva, neuložil znalcovi pokutu napriek opakovanému nedodržaniu stanovenej lehoty, ale práve naopak mu poskytol ďalší čas   na   vypracovanie   posudku...   benevolentný   prístup   súdov   mal   taktiež   za   následok porušenie môjho ústavného práva...“

5. Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou namietaného porušenia práv ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   resp.   v   primeranej   lehote (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

6. Zo sťažnosti a z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 10 C 1047/2001 ústavný súd zistil:

Sťažovateľka   3.   decembra   2001   podala   okresnému   súdu   žalobu   o zrušenie a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva,   ktorá   bola   zaevidovaná   pod   sp.   zn. 10 C/1047/2001. Následne okresný súd vo veci vykonal tieto úkony:

- 3. decembra 2001 bol sťažovateľkou podaný na okresnom súde návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z 3. decembra 2001,

- 12. decembra 2001 bola okresnému súdu doručená oprava podania navrhovateľky (sťažovateľky),

-   17.   júla   2002   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   právnej   zástupkyne sťažovateľky, ktorou žiadala o nariadenie termínu pojednávania v jej právnej veci,

- 20. septembra 2002 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľky, ktorou žiadala o nariadenie termínu pojednávania v jej právnej veci,

-   2.   októbra   2002   okresný   súd   písomne   vyzval   sťažovateľku   na   oznámenie   ceny nehnuteľnosti,

- 22. októbra 2002 sťažovateľka doručila okresnému súdu znalecký posudok,

-   23.   októbra   2002   okresný   súd   vyzval   navrhovateľov   na   zaplatenie   súdneho poplatku,

- 9. decembra 2002 bol žalobný návrh doručený odporcom na vyjadrenie,

- 13. januára 2003 a 20. februára 2003 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcov sťažovateľky k žalobnému návrhu,

- 1. februára   2003   okresný   súd   zaslal   vyjadrenia   odporcov   k   žalobnému   návrhu sťažovateľky na vyjadrenie,

- 15. apríla 2003 bolo okresnému súdu doručené písomné stanovisko sťažovateľky k vyjadreniu odporcov,

- 2. mája 2003 okresný súd nariadil termín pojednávania na 26. august 2003,

- 26. augusta 2003 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, bolo vyhlásené uznesenie o zastavení konania v časti návrhu sťažovateľky a následne bolo pojednávanie odročené na neurčito,

-   18.   septembra   2003   sťažovateľka   doručila   okresnému   súdu   písomné   podklady k veci,

- 1. októbra 2003 okresný súd uložil účastníkom konania povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania,

- 20. novembra 2003 okresný súd pribral do konania znalca,

- 9. januára 2004 okresný súd vyzval znalca na prevzatie súdneho spisu,

- 3. februára 2004 súdom ustanovený znalec prevzal súdny spis,

-   20.   apríla   2004   a 23.   apríla   2004   okresný   súd   písomnou   výzvou   adresovanou znalcovi urgoval predloženie súdneho spisu a vypracovanie znaleckého posudku,

-   19.   júna   2004   okresný   súd   písomnou   výzvou   adresovanou   znalcovi   opätovne urgoval ukončenie znaleckého dokazovania a vrátenie súdneho spisu,

- 24. augusta 2004 okresný súd písomnou výzvou adresovanou znalcovi opätovne urgoval ukončenie znaleckého dokazovania a vrátenie súdneho spisu,

-   1.   októbra   2004   bola   okresnému   súdu   doručená   písomná   žiadosť   právnej zástupkyne sťažovateľky, ktorou žiadala o pokračovanie v konaní,

-   18.   októbra   2004   znalec   vypracoval   znalecký   posudok,   okresnému   súdu   bol znalecký posudok doručený 20. októbra 2004,

- 22. októbra 2004 okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom konania,

- 12. novembra 2004 a 18. novembra 2004 boli okresnému súdu doručené písomné vyjadrenia účastníkov konania k vypracovanému znaleckému posudku,

- 30. novembra 2004 okresný súd nariadil termín pojednávania na 10. február 2005,

- 10.   februára 2005 sa uskutočnilo pojednávanie okresného súdu,   následne bolo odročené na neurčito,

- 14. februára 2005 bolo okresnému súdu doručené vyúčtovanie znalca,

- 30. marca 2005 okresný súd uznesením rozhodol o priznaní znalečného znalcovi,

- 18. apríla 2005 bol okresnému súdu doručený písomný návrh sťažovateľky týkajúci sa reálneho rozdelenia nehnuteľnosti,

-   15.   júna   2005   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   právnej   zástupkyne sťažovateľky o pokračovanie v konaní,

- 15. júla 2005 okresný súd doručoval písomný návrh sťažovateľky odporcom na vyjadrenie,

-   25.   júla   2005   bolo   okresnému   súdu   doručené   písomné   vyjadrenie   odporcov k návrhu sťažovateľky,

- 27. júla 2005 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľky o nariadenie pojednávania,

- 1. augusta 2005 okresný súd rozhodol o doplnení znaleckého posudku pribratým znalcom,

- 13. septembra 2005 okresný súd vyzval znalca na prevzatie súdneho spisu,

- 15. novembra 2005 znalec prevzal súdny spis,

- 25. januára 2006 bolo okresným súdom zaslané upozornenie znalcovi na uplynutie lehoty na vypracovanie dodatku k znaleckému posudku,

-   26.   januára   2006   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   právnej   zástupkyne sťažovateľky o pokračovanie v konaní,

- 29. marca 2006 bolo okresným súdom zaslané opakované upozornenie znalcovi,

-   30.   marca   2006   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   právnej   zástupkyne sťažovateľky o pokračovanie v konaní,

-   26.   mája   2006   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   právnej   zástupkyne sťažovateľky na uloženie poriadkového opatrenia znalcovi,

- 30. mája 2006 okresný súd uložil znalcovi poriadkovú pokutu,

- 15. júna 2006 bolo okresnému súdu doručené odvolanie znalca proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty,

-   19.   júna   2006   bol   spis   predložený   Krajskému   súdu   v Trenčíne   na   rozhodnutie o podanom odvolaní,

-   30.   júna   2006   Krajský   súd   v Trenčíne   potvrdil   rozhodnutie   okresného   súdu o uložení poriadkovej pokuty,

- 21. augusta 2006 bol spis z Krajského súdu v Trenčíne vrátený na okresný súd,

-   23.   augusta   2006   bolo   rozhodnutie   Krajského   súdu   v   Trenčíne   doručované znalcovi,

- 28. septembra 2006 bolo uznesenie okresného súdu o uložení poriadkovej pokuty znalcovi predložené na vymáhanie, súdom bola zisťovaná adresa znalca prostredníctvom registra obyvateľov v Banskej Bystrici,

-   3.   októbra   2006   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   právnej   zástupkyne sťažovateľky na zmenu znalca,

- 4. októbra 2006 okresný súd rozhodol o zmene znalca,

- 6. novembra 2006 okresným súdom ustanovený znalec prevzal súdny spis,

- 31. januára 2007 okresný súd výzvou urgoval znalca, aby vypracoval znalecký posudok,

-   31.   januára   2007   bol   znalcom   vypracovaný   dodatok   k znaleckému   posudku a okresnému súdu bol doručený 2. februára 2002,

- 8. februára 2007 okresný súd doručoval znalecký posudok účastníkom konania na vyjadrenie,

- 21. februára 2007 bol okresnému súdu doručený písomný návrh právnej zástupkyne sťažovateľky,

-   1.   marca   2007   bolo   okresnému   súdu   doručené   písomné   vyjadrenie   odporcov k dodatku znaleckého posudku,

-   30.   marca   2007   bola   okresným   súdom   zaslaná   výzva   právnej   zástupkyni navrhovateľov na vyjadrenie k podaniu z 21. februára 2007,

-   17.   apríla   2007   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   právnej   zástupkyne sťažovateľky týkajúci za zmeny účastníka konania,

- 26. apríla 2007 okresný súd pripustil zmenu účastníka konania,

- 11. júna 2007 okresný súd nariadil termín pojednávania na 21. august 2007,

-   15.   júna   2007   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   právnej   zástupkyne sťažovateľky o nariadenie pojednávania vo veci,

-   6.   júla   2007   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   právnej   zástupkyne sťažovateľky,

- 21. augusta 2007 bolo uskutočnené pojednávanie okresného súdu vo veci, následne bola odročené na neurčito,

- 23. augusta 2007 okresný súd vyzval M. v I. o zaslanie projektovej dokumentácie, odpoveď mu bola doručená 10. septembra 2007,

-   14.   septembra   2007   okresný   súd   vyzval   Š.   v P.   na   predloženie   dokumentov, odpoveď mu bola zaslaná 25. septembra 2007,

- 18. októbra 2007 okresný súd vyzval právneho zástupcu odporcov na predloženie písomností, ktoré mu bolo uložené na pojednávaní 21. augusta 2007,

-   18.   októbra   2007   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   právnej   zástupkyne sťažovateľky o pokračovanie v konaní,

- 23. novembra 2007 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľky o pokračovanie v konaní,

- 10. decembra 2007 okresný súd nariadil termín pojednávania na 14. február 2008,

-   13.   decembra   2007   bola   okresným   súdom   priznaná   odmena   znalcovi   za vypracovanie dodatku k znaleckému posudku,

- 8. januára 2008 bol upovedomením okresného súdu zrušený termín pojednávania z dôvodu preloženia zákonnej sudkyne na výkon funkcie sudcu na Krajský súd v Trenčíne a vec bola pridelená novému zákonnému sudcovi,

- 14. januára 2008 bol opatrením okresného súdu spis pridelený novému zákonnému sudcovi,

-   8.   apríla   2008   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   právnej   zástupkyne sťažovateľky o pokračovanie v konaní,

- 18. júna 2008 okresný súd nariadil termín pojednávania na 17. júl 2008 a zároveň vyžiadal listinné doklady z katastra nehnuteľností,

- 17. júla 2008 bolo uskutočnené pojednávanie okresného súdu vo veci, ktoré bolo následne odročené na neurčito,

-   24.   septembra   2008   bol   spis   opatrením   okresného   súdu   pridelený   novému zákonnému sudcovi,

-   3.   novembra   2008   okresný   súd   vyzval   účastníkov   konania   na   vyjadreniu   sa k možnosti uzavretia mimosúdnej dohody,

- 10. novembra 2008 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie právnej zástupkyne sťažovateľky,

-   8.   decembra   2008   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   právnej   zástupkyne sťažovateľky o pokračovaní v konaní,

-   9.   decembra   2008   bol   okresným   súdom   nariadený   termín   pojednávania   na 25. február 2009,

- 25. februára 2009 bolo nariadené pojednávanie okresného súdu zrušené z dôvodu ospravedlnenej   neúčasti   účastníkov   konania,   ktoré   bolo   následne   odročené   na   8.   apríl 2009,

- 8. apríla 2009 sa uskutočnilo pojednávanie okresného súdu, ktoré bolo následne odročené na 3. jún 2009,

- 16. apríla 2009 bolo okresným súdom zaslané dožiadanie S. I.,

- 21. mája 2009 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie S. I.

- 3. júna 2009 sa uskutočnilo pojednávanie okresného súdu, ktoré bolo následne odročené na neurčito,

- 9. júla 2009 bol uznesením okresného súdu pribratý do konania znalecký ústav – Ú. v Ž., uznesením okresného súdu boli zaviazaní účastníci konania na zloženie preddavku na trovy znaleckého skúmania,

- 12. augusta 2009 bol spisový materiál zaslaný Okresnému súdu Žilina pre účely jeho doručenia znaleckému ústavu,

- 24. septembra 2009 bol spisový materiál okresného súdu prevzatý na Okresnom súde Žilina pracovníkom znaleckého ústavu,

-   15.   októbra   2009   bola   na   základe   žiadosti   znaleckej   organizácie   uznesením okresného súdu predĺžená lehota na vypracovanie znaleckého posudku tomuto ústavu na dobu 6 mesiacov,

-   4.   januára   2010   bol   spis   opatrením   okresného   súdu   pridelený   pôvodnému zákonnému sudcovi po jeho návrate zo stáže z Krajského súdu v Trenčíne,

-   1.   apríla   2010   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   právnej   zástupkyne sťažovateľky o pokračovanie v konaní,

-   19.   apríla   2010   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   znaleckého   ústavu o poskytnutie súčinnosti,

- 26. apríla 2010 bola okresným súdom zaslaná výzva S. I. na predloženie dokladov potrebných na vypracovanie znaleckého posudku v rámci poskytnutej súčinnosti,

- 5. mája 2010 boli okresným súdom zaslané písomné podklady znaleckému ústavu v rámci poskytnutej súčinnosti,

- 23. júla 2010 bola uznesením okresného súdu znaleckému ústavu predĺžená lehota na podanie znaleckého posudku,

- 23. augusta 2010 bol okresnému súdu doručený vypracovaný znalecký posudok znaleckým ústavom,

- 8. septembra 2010 rozhodol okresný súd uznesením o odmene znaleckého ústavu za vypracovanie znaleckého posudku.

III.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

9. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).

10. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu   vyplýva   z   §   119   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   sa   pojednávanie   môže   odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

11. Pri   posudzovaní   otázky,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,   správanie   účastníka   súdneho   konania   a   postup   samotného   súdu.   Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

11.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania vedeného okresným súdom je občianskoprávny spor spočívajúci v rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktorý začal podaním žaloby na okresnom   súde   3.   decembra   2001   sťažovateľkou.   Vychádzajúc   predovšetkým   z obsahu spisu   okresného   súdu   v napadnutom   konaní   a   jeho   postupu   s prihliadnutím   na   nutnosť znaleckého   dokazovania   možno   napadnuté   konanie   považovať   po   skutkovej   stránke   za zložitejšie. Samotnú skutkovú náročnosť však nemožno dávať do súvislosti s pretrvávajúcou neefektívnou činnosťou okresného súdu v napadnutom konaní. Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov.

11.2   Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o   tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd   pri   preskúmaní   spisu   nezistil   podstatnú   okolnosť,   ktorou   by   sťažovateľka   prispela k zbytočným prieťahom v konaní, práve naopak, promptne reagovala na pokyny súdu, sama predkladala návrhy a aktívne vystupovala v konaní, pravidelne urgovala jeho nečinnosť svojimi podaniami zo 17. júla 2002, 20. septembra 2002, 1. októbra 2004, 15. júna 2005, 27. júla 2005, 26. januára 2006, 30. marca 2006, 15. júna 2007, 18. októbra 2007, 23. novembra 2007, 8. apríla 2008, 8. decembra 2008 a 1. apríla 2010, ako aj osobitnou sťažnosťou na prieťahy v konaní u predsedníčky okresného súdu doručenou 16. júna 2008. Predsedníčka okresného súdu sa vo svojom písomnom vyjadrení z 19. júna 2008 k podanej sťažnosti obmedzila iba na upovedomenie o nariadení ďalšieho pojednávania súdu „Po preskúmaní spisu Vám oznamujem, že zákonný sudca vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 17. júla 2008 o 10.30 hodine.“.

11.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04). Ústavný súd zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v   ňom   súd   i   bez ďalších   návrhov tak, aby vec bola čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a pripojených dokumentov, ako aj zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, ústavný súd   konštatuje   predovšetkým   neefektívne   správanie   okresného   súdu,   ktoré   v   spojitosti s celkovou   dĺžkou   súdneho   konania   v trvaní   takmer   9   rokov   mali   za   následok   zistenie prieťahov,   pretože   okresný   súd   nevykonával   priebežne   úkony   smerujúce   k   rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádzala. Ústavný súd sa stotožnil s názorom sťažovateľky, že k zbytočným prieťahom v konaní došlo, aj keď v predmetnej veci okresný súd určité úkony vykonal. Okresný súd však vzhľadom na celkovú dĺžku konania nekonal sústredene a efektívne, teda nezvolil si taký procesný postup v súdnom konaní,   ktorý   čo   najskôr   odstráni   stav   právnej   neistoty,   kvôli   ktorému   sa   sťažovateľka obrátila   na   súd   so   žiadosťou   o   jeho   rozhodnutie.   Z   dosiaľ   vykonaných   úkonov   súdu vyplýva,   že   okresný   súd   ich   z   hľadiska   celkového   času   vykonával   nesústredene a neefektívne,   v jeho   postupe   sa   vyskytli   aj   obdobia   úplnej   nečinnosti,   a to   v čase   od podania žaloby sťažovateľkou na okresnom súde 3. decembra 2001 do 2. októbra 2002, keď súd vykonal prvý úkon vo veci, od 19. apríla 2005 do 1. augusta 2005, keď súd rozhodol o doplnení podaného znaleckého posudku znalcom Ing. M. B., od 21. augusta 2007, keď sa uskutočnilo pojednávanie súdu, do 10. decembra 2007, keď okresný súd nariadil termín ďalšieho pojednávania, ktorý bol však v dôsledku zmeny zákonného sudcu zrušený, až do 18. júna 2008, keď okresný súd opätovne nariadil termín pojednávania, následne od 17. júla 2008,   keď   sa   uskutočnilo   pojednávanie   súdu,   do   9. decembra   2008,   keď   okresný   súd nariadil ďalší termín pojednávania. Ústavný súd taktiež zistil málo efektívny postup súdu už samotným   vykonávaním   znaleckého   dokazovania,   ktoré   prebiehalo   v   podstate   od   20. novembra 2003, keď súd po prvýkrát pribral do konania súdneho znalca, až do 23. augusta 2010, keď podal znalecký ústav – Ú. v Ž., vo veci znalecký posudok, ako aj tolerovaním viacerých   období   nečinnosti   ustanoveného   znalca   zo   strany   súdu   a neefektívnou komunikáciou s ním prejavujúcou sa v zdĺhavom odovzdávaní spisu a niekoľkonásobnými bezúspešnými výzvami súdu na ukončenie znaleckého skúmania. Ústavný súd k uvedeným zisteniam dodáva, že z pohľadu konečného rozhodnutia vo veci málo efektívna činnosť až nečinnosť okresného súdu charakterizuje konanie vedené pod sp. zn. 10 C/1047/2001 ako celok.

12. K tvrdeniu odporcu (bod 4.1), podľa ktorého prieťahy v konaní „spôsobil súdom ustanovený znalec“, ústavný súd uvádza, že podľa § 8 zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch   v   znení   neskorších   predpisov   (účinného   do   31.   augusta   2004)   sú   znalci povinní   vykonávať znaleckú   činnosť   riadne   a   v   určenej   lehote.   V   zmysle §   17   ods.   1 vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   263/1996   Z. z.,   ktorou   sa vykonáva zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení neskorších predpisov, pri vyžiadaní znaleckého alebo tlmočníckeho úkonu štátny orgán v medziach ustanovených zákonom uloží znalcovi alebo tlmočníkovi lehotu, v ktorej má úkon vykonať. Pred uložením lehoty   podľa   okolností   treba   so   znalcom   alebo   s   tlmočníkom   prerokovať,   či   môže v požadovanej   lehote   úkon   vykonať.   Obdobne   zákon   č.   382/2004   Z.   z.   o   znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov   účinný   od 1. septembra   2004   (ďalej   len   „zákon   o   znalcoch,   tlmočníkoch a prekladateľoch“) v § 16 ods. 2 písm. b) ukladá znalcovi povinnosť vykonávať znaleckú činnosť riadne a v určenej lehote. Okresný súd ako zadávateľ mal podľa § 16 ods. 4 zákona o   znalcoch,   tlmočníkoch   a prekladateľoch   pred   vykonaním   úkonu   znaleckej   činnosti prekonzultovať so znalcom znalecké otázky, prerokovať uplatnenie nároku na preddavok podľa § 2 ods. 6 písm. a) a možnosti znalca vykonať úkon znaleckej činnosti v požadovanej lehote.   Z   uvedeného   vyplýva,   že   okresný   súd   nevyužil   možnosti,   ktorými   mu   zákon umožňoval odstránenie prieťahov v konaní.

13.   Ústavný   súd   už   iba   pripomína,   že   nedostatočné   personálne   obsadenie súdu, nadmerné množstvo vecí či iné prekážky povahy nesubjektívnej by mohli len dočasne a v obmedzenej miere ospravedlniť vzniknuté prieťahy, aj to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním   na   dlhodobo   obmedzené   personálne   kapacity   príslušných   súdov   (m.   m. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd zvýrazňuje, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou/nečinnosťou alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec.

14. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10   C/1047/2001   došlo   k   zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku nálezu).

15. V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

16. Podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy   ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné   zadosťučinenie.   Podľa   §   50   ods. 3   zákona   o ústavnom   súde   ak   sa   sťažovateľ domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné právo   alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti   rozhodnutia   ústavného   súdu.   Sťažovateľka   žiadala   priznať   primerané finančné   zadosťučinenie   v sume   3 000   €   z dôvodov   uvedených   v   sťažnosti.   Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch,   v ktorých   sa   zistilo,   že   k porušeniu   došlo   spôsobom,   ktorý   vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

17.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia.   Pri   určení   výšky   primeraného   finančného zadosťučinenia   ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom   na doterajšiu   celkovú dĺžku konania pred súdom v trvaní takmer 9 rokov, berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu,   ako   sú   najmä   význam   uplatňovaného   nároku   pre   sťažovateľku,   dĺžka   úplnej nečinnosti   súdu   v konaní   v trvaní   viac   ako   2   roky,   neefektívny   postup   súdu   počas znaleckého   dokazovania   spočívajúci   v tolerancii   nečinnosti   ustanoveného   znalca a neefektívnej komunikácii s ním vrátane samotnej dĺžky trvania znaleckého dokazovania od   20. novembra   2003   do   23.   augusta   2010, ako   aj   s prihliadnutím   na skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 3 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4   zákona   o ústavnom   súde. Z týchto   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je uvedené vo výroku v bode 3 tohto nálezu.

18. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľka bola vo veci úspešná, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom. Ústavný súd   priznal   sťažovateľke   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátom pozostávajúce   z odmeny   advokáta   za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané v roku   2010 (prevzatie   a príprava   zastupovania   a   písomné   podanie   sťažnosti   ústavnému   súdu). Vychádzal   pritom   z vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z.   z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2010 1/6 z výpočtového základu zo sumy 721,40 €, čo predstavuje za jeden úkon právnej služby odmenu v sume 120,23 € a 7,21 € režijný paušál. Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom zvýšená o daň z pridanej hodnoty (keďže advokát je jej platcom) predstavuje celkovú sumu 303,31 €. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 4. Keďže právna zástupkyňa sťažovateľky požadovala práve uvedenú sumu (303,31 €), ústavný súd sa už nezaoberal ďalšími jej prípadnými úkonmi v rámci konania pred ústavným súdom (jej vyjadrením, pozri bod 4.2).

19. S poukazom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   sa   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumie jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. novembra 2010