SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 263/08-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti T. S., s. r. o., B. B., zastúpenej advokátom Mgr. F. P., B. B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Sžo KS 155/2006 a jeho rozsudkom z 19. júla 2007 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti T. S., s. r. o., o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára 2008 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti T. S., s. r. o., B. B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. F. P., B. B., ktorou namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Sžo KS 155/2006 a jeho rozsudkom z 19. júla 2007 (ďalej len „rozsudok z 19. júla 2007“).
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že Daňový úrad Banská Bystrica II (ďalej len „správca dane“) u nej vykonal kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie apríl 2003 a o výsledku kontroly vyhotovil protokol č. 851/340/62615/2003/10362, 11917 z 20. novembra 2003, ktorý bol so sťažovateľkou prerokovaný 11. decembra 2003.
Na základe zistení daňovej kontroly správca dane rozhodol vo veci sťažovateľky dvomi dodatočnými platobnými výmermi, proti ktorým sťažovateľka podala odvolania a ktoré boli rozhodnutiami Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „daňové riaditeľstvo“) potvrdené.
Daňové riaditeľstvo rozhodnutím č. IX/256/166-2229/2004/423 z 23. marca 2004 na základe odvolania sťažovateľky potvrdilo dodatočný platobný výmer č. 6851/230/67801/203/448 z 18. decembra 2003, ktorým bolo sťažovateľke vyrubené DPH v sume 10 365 Sk a nebol jej priznaný nadmerný odpočet v sume 26 069 135 Sk.
Daňové riaditeľstvo rozhodnutím č. IX/256/166-2341/2004/423 z 23. marca 2004 na základe odvolania sťažovateľky potvrdilo dodatočný platobný výmer správcu dane č. 851/230/67806/67810/448 z 18. decembra 2003, ktorým bolo sťažovateľke vyrubené zvýšenie DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2003 v sume 2 612 097 Sk.
Krajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) bolo na základe žalôb sťažovateľky vedené spoločné konanie pod sp. zn. 23S/239/2004 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia daňového riaditeľstva č. IX/256/166-2229/2004/423 z 23. marca 2004 a č. IX/256/166-2341/2004/423 z 23. marca 2004.
Krajský súd rozsudkom č. k. 23S/239/2004-75 z 27. októbra 2004 žaloby sťažovateľky o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí daňového riaditeľstva zamietol. Na základe odvolania sťažovateľky najvyšší súd uznesením č. k. 2 Sž-o-KS 36/2005-129 z 30. mája 2006 zrušil rozsudok krajského súdu č. k. 23S/239/2004-75 z 27. októbra 2004 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Krajský súd druhýkrát vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 23S/239/2004-142 z 27. septembra 2006 tak, že žaloby sťažovateľky opäť zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka odvolanie. Najvyšší súd v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 4 SžoKS 155/2006 rozsudkom z 19. júla 2007 potvrdil rozsudok krajského súdu č. k. 23S/239/2004-142 z 27. septembra 2006.
Sťažovateľka svojou sťažnosťou namietala porušenie práva „ukladať povinnosti zákonom alebo na základe zákona v jeho medziach upraveného v čl. 13, ods. 1, písm. a, Ústavy SR... základného ľudského práva vlastniť majetok upraveného v čl. 20, ods. 1 Ústavy SR a... práva na súdnu ochranu upraveného v čl. 48, ods. 2 Ústavy SR“ postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Sžo KS 155/2006 a jeho rozsudkom z 19. júla 2007.
Sťažovateľka vidí porušenie ňou označených základných a iných práv v nesprávnych skutkových zisteniach a právnych záveroch najvyššieho súdu, ako aj nesprávnych a vzájomne si protirečiacich skutkových a právnych záveroch v rozhodnutiach krajského súdu, ako aj daňového riaditeľstva a správcu dane.
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom: „1. Základné právo (sloboda) spoločnosti T. S., s. r. o., BB upravené v čl. 13, ods. 1, písm. a; čl. 20, ods. 1 a v čl. 48, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4 Sžo KS 155/2006, zo dňa 19. 7. 2007 (doručený právnemu zástupcovi spoločnosti dňa 26. 11. 2007) porušené bolo.
2. Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 4 SžoKS 155/2006, zo dňa 19. 7. 2007 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.
3. Najvyššiemu súdu SR prikazuje, aby vo veci konal a obnovil stav pred porušením základného práva (slobody).
4. Spoločnosti T. S., s. r. o., BB priznáva finančné zadosťučinenie vo výške nepriznaného NO DPH: 26.069.135,- SKK, za zdaňovacie obdobie apríl 2003, ktoré je súd povinný vyplatiť spoločnosti T. S., s. r. o., BB do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Spoločnosti T. S. s. r. o., BB priznáva trovy konania (právneho zastúpenia) v sume 2.656.913,- SKK, ktoré je najvyšší súd SR povinný zaplatiť na účet advokáta Mgr. P. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“.
Sťažovateľka zároveň navrhla, aby ústavný súd odložil do rozhodnutia vo veci samej vykonateľnosť rozsudku najvyššieho súdu z 19. júla 2007, ako aj vykonateľnosť rozsudku krajského súdu č. k 23S/239/2004-142 z 27. septembra 2006, rozhodnutia daňového riaditeľstva č. IX/256/166-2229/2004/423 z 23. marca 2004 a rozhodnutia daňového riaditeľstva č. IX/256/166-2341/2004/423 z 23. marca 2004.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, teda v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03). Podanie sťažnosti po uplynutí uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Sťažovateľka namieta porušenie čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy a svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy postupom najvyššieho súdu v odvolacom konaní a jeho rozsudkom z 19. júla 2007, ktorým bol potvrdený rozsudok krajského súdu č. k. 23S/239/2004-142 z 27. septembra 2006.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla: „Zákonom ustanovenú lehotu (§ 53, ods. 3, z. č. 38/1993 Z. z. v z. n. p. na podanie sťažnosti sme dodržali, pretože od doručenia nám právoplatného rozsudku do dňa podania tejto sťažnosti neuplynuli dva mesiace.“
Ústavný súd z vyžiadaného spisu krajského súdu sp. zn. 23S/239/2004 zistil, že spis bol spolu s rozsudkom najvyššieho súdu z 19. júla 2007 doručený krajskému súdu 13. novembra 2007, ktorý následne doručoval rozsudok najvyššieho súdu z 19. júla 2007 účastníkom konania. Podľa pripojených doručeniek bol rozsudok najvyššieho súdu doručený právnemu zástupcovi sťažovateľky JUDr. P. E. 19. novembra 2007 a druhému účastníkovi konania - daňovému riaditeľstvu - bol doručený 16. novembra 2007. V súlade s uvedeným stavom doručovania krajský súd 12. decembra 2007 vyznačil právoplatnosť na rozsudku najvyššieho súdu z 19. júla 2007 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. 23S/239/2004-142 z 27. septembra 2006 dňom 19. novembra 2007.
Z vyžiadaného spisu krajského súdu sp. zn. 23S/239/2004 vyplýva, že rozsudok najvyššieho súdu z 19. júla 2007 bol doručovaný účastníkom konania aj samotným najvyšším súdom a podľa pripojených doručeniek ho prevzali 26. novembra 2007. Uvedenú skutočnosť oznámil najvyšší súd krajskému súdu prípisom doručeným mu 27. decembra 2007, prílohou ktorého sú aj poštové doručenky.
Ústavný súd konštatuje, že rozsudok najvyššieho súdu z 19. júla 2007 v súlade s obsahom príslušného spisu nadobudol právoplatnosť 19. novembra 2007. Sťažovateľka podala sťažnosť ústavnému súdu 28. januára 2008, teda zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
V závere treba uviesť, že duplicitné doručovanie rozsudku najvyššieho súdu samotným najvyšším súdom a jeho doručenie v neskoršom čase (26. novembra 2007), ako bolo doručenie tohto rozsudku krajským súdom (19. novembra 2007), nemôže spochybniť účinky prvotného doručenia rozsudku najvyššieho súdu spočívajúce v nadobudnutí jeho právoplatnosti.
Pretože oneskorené podanie sťažnosti je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky v konaní pred ústavným súdom (IV. ÚS 36/03), ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. septembra 2008