znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 263/08-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti T. S., s. r. o., B. B., zastúpenej advokátom Mgr. F. P., B. B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Sžo KS 155/2006 a jeho rozsudkom z 19. júla 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti T. S., s. r. o., o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára 2008   doručená   sťažnosť obchodnej   spoločnosti   T.   S.,   s.   r.   o.,   B.   B. (ďalej   len „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátom   Mgr.   F.   P.,   B.   B.,   ktorou   namietala   porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej   len   „najvyšší   súd“) v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   Sžo   KS   155/2006   a jeho rozsudkom z 19. júla 2007 (ďalej len „rozsudok z 19. júla 2007“).

Sťažovateľka   v sťažnosti   uviedla,   že   Daňový   úrad   Banská   Bystrica   II   (ďalej   len „správca   dane“)   u nej   vykonal   kontrolu   dane   z pridanej   hodnoty   (ďalej   len   „DPH“)   za zdaňovacie   obdobie   apríl   2003   a o výsledku   kontroly   vyhotovil   protokol č. 851/340/62615/2003/10362,   11917   z 20.   novembra   2003,   ktorý   bol   so   sťažovateľkou prerokovaný 11. decembra 2003.

Na základe zistení daňovej kontroly správca dane rozhodol vo veci sťažovateľky dvomi   dodatočnými   platobnými   výmermi,   proti   ktorým   sťažovateľka   podala   odvolania a ktoré boli rozhodnutiami Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „daňové riaditeľstvo“) potvrdené.

Daňové riaditeľstvo rozhodnutím č. IX/256/166-2229/2004/423 z 23. marca 2004 na základe   odvolania   sťažovateľky   potvrdilo   dodatočný   platobný   výmer č. 6851/230/67801/203/448 z 18. decembra 2003, ktorým bolo sťažovateľke vyrubené DPH v sume 10 365 Sk a nebol jej priznaný nadmerný odpočet v sume 26 069 135 Sk.

Daňové riaditeľstvo rozhodnutím č. IX/256/166-2341/2004/423 z 23. marca 2004 na základe   odvolania   sťažovateľky   potvrdilo   dodatočný   platobný   výmer   správcu   dane č. 851/230/67806/67810/448   z 18.   decembra   2003,   ktorým   bolo   sťažovateľke   vyrubené zvýšenie DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2003 v sume 2 612 097 Sk.

Krajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) bolo na základe žalôb sťažovateľky vedené spoločné konanie pod sp. zn. 23S/239/2004 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia   daňového   riaditeľstva   č.   IX/256/166-2229/2004/423   z 23.   marca   2004 a č. IX/256/166-2341/2004/423 z 23. marca 2004.

Krajský   súd   rozsudkom   č.   k.   23S/239/2004-75   z 27.   októbra   2004   žaloby sťažovateľky   o preskúmanie   zákonnosti   rozhodnutí   daňového   riaditeľstva   zamietol.   Na základe   odvolania   sťažovateľky   najvyšší   súd   uznesením   č.   k.   2   Sž-o-KS   36/2005-129 z 30. mája 2006 zrušil rozsudok krajského súdu č. k. 23S/239/2004-75 z 27. októbra 2004 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský   súd   druhýkrát   vo   veci   rozhodol   rozsudkom   č.   k.   23S/239/2004-142 z 27. septembra 2006 tak, že žaloby sťažovateľky opäť zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka odvolanie. Najvyšší súd v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 4   SžoKS   155/2006   rozsudkom   z 19.   júla   2007   potvrdil   rozsudok   krajského   súdu   č.   k. 23S/239/2004-142 z 27. septembra 2006.

Sťažovateľka   svojou   sťažnosťou   namietala   porušenie   práva „ukladať   povinnosti zákonom alebo na základe zákona v jeho medziach upraveného v čl. 13, ods. 1, písm. a, Ústavy SR... základného ľudského práva vlastniť majetok upraveného v čl. 20, ods. 1 Ústavy SR   a...   práva   na   súdnu   ochranu   upraveného   v   čl.   48,   ods.   2   Ústavy   SR“ postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Sžo KS 155/2006 a jeho rozsudkom z 19. júla 2007.

Sťažovateľka vidí porušenie ňou označených základných a iných práv v nesprávnych skutkových   zisteniach   a právnych   záveroch   najvyššieho   súdu,   ako   aj   nesprávnych a vzájomne si   protirečiacich   skutkových   a právnych   záveroch   v rozhodnutiach   krajského súdu, ako aj daňového riaditeľstva a správcu dane.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom: „1. Základné právo (sloboda) spoločnosti T. S., s. r. o., BB upravené v čl. 13, ods. 1, písm. a; čl. 20, ods. 1 a v čl. 48, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4 Sžo KS 155/2006, zo dňa 19. 7. 2007 (doručený právnemu zástupcovi spoločnosti dňa 26. 11. 2007) porušené bolo.

2. Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 4 SžoKS 155/2006, zo dňa 19. 7. 2007 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Najvyššiemu súdu SR prikazuje, aby vo veci konal a obnovil stav pred porušením základného práva (slobody).

4.   Spoločnosti   T.   S.,   s.   r.   o.,   BB   priznáva   finančné   zadosťučinenie   vo   výške nepriznaného NO DPH: 26.069.135,- SKK, za zdaňovacie obdobie apríl 2003, ktoré je súd povinný vyplatiť spoločnosti T. S., s. r. o., BB do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Spoločnosti T. S. s. r. o., BB priznáva trovy konania (právneho zastúpenia) v sume 2.656.913,- SKK, ktoré je najvyšší súd SR povinný zaplatiť na účet advokáta Mgr. P. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“.

Sťažovateľka zároveň navrhla, aby ústavný súd odložil do rozhodnutia vo veci samej vykonateľnosť rozsudku najvyššieho súdu z 19. júla 2007, ako aj vykonateľnosť rozsudku krajského   súdu   č.   k 23S/239/2004-142   z 27.   septembra   2006,   rozhodnutia   daňového riaditeľstva   č.   IX/256/166-2229/2004/423   z   23.   marca   2004   a   rozhodnutia   daňového riaditeľstva č. IX/256/166-2341/2004/423 z 23. marca 2004.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, teda v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia   o inom   zásahu.   Zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03). Podanie sťažnosti po uplynutí uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľka namieta porušenie čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy a svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy postupom najvyššieho súdu v odvolacom konaní a jeho rozsudkom z 19. júla 2007, ktorým bol potvrdený rozsudok krajského súdu č. k. 23S/239/2004-142 z 27. septembra 2006.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla: „Zákonom ustanovenú lehotu (§ 53, ods. 3, z. č. 38/1993 Z. z. v z. n. p. na podanie sťažnosti sme dodržali, pretože od doručenia nám právoplatného rozsudku do dňa podania tejto sťažnosti neuplynuli dva mesiace.“

Ústavný súd z vyžiadaného spisu krajského súdu sp. zn. 23S/239/2004 zistil, že spis bol   spolu   s   rozsudkom   najvyššieho   súdu   z 19.   júla   2007   doručený   krajskému   súdu 13. novembra 2007, ktorý následne doručoval rozsudok najvyššieho súdu z 19. júla 2007 účastníkom   konania.   Podľa   pripojených   doručeniek   bol   rozsudok   najvyššieho   súdu doručený právnemu zástupcovi sťažovateľky JUDr. P. E. 19. novembra 2007 a druhému účastníkovi konania - daňovému riaditeľstvu - bol doručený 16. novembra 2007. V súlade s uvedeným stavom doručovania krajský súd 12. decembra 2007 vyznačil právoplatnosť na rozsudku   najvyššieho   súdu   z 19.   júla   2007   v spojení   s rozsudkom   krajského   súdu   č.   k. 23S/239/2004-142 z 27. septembra 2006 dňom 19. novembra 2007.

Z vyžiadaného   spisu   krajského   súdu   sp.   zn. 23S/239/2004   vyplýva,   že   rozsudok najvyššieho   súdu   z 19.   júla   2007   bol   doručovaný   účastníkom   konania   aj   samotným najvyšším súdom a podľa pripojených doručeniek ho prevzali 26. novembra 2007. Uvedenú skutočnosť oznámil najvyšší súd krajskému súdu prípisom doručeným mu 27. decembra 2007, prílohou ktorého sú aj poštové doručenky.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   rozsudok   najvyššieho   súdu   z 19.   júla   2007   v súlade s obsahom príslušného spisu nadobudol právoplatnosť 19. novembra 2007. Sťažovateľka podala sťažnosť ústavnému súdu 28. januára 2008, teda zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

V závere   treba   uviesť,   že   duplicitné   doručovanie   rozsudku   najvyššieho   súdu samotným najvyšším súdom a jeho doručenie v neskoršom čase (26. novembra 2007), ako bolo doručenie tohto rozsudku krajským súdom (19. novembra 2007), nemôže spochybniť účinky   prvotného   doručenia   rozsudku   najvyššieho   súdu   spočívajúce   v nadobudnutí   jeho právoplatnosti.

Pretože oneskorené podanie sťažnosti je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky v konaní pred ústavným súdom (IV. ÚS 36/03), ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2008