znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 262/2021-8

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) a zo sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara prerokoval námietku zaujatosti Súdnej rady Slovenskej republiky vznesenú proti sudcovi Ústavného súdu Slovenskej republiky Petrovi Strakovi vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 224/2020 a takto

r o z h o d o l :

Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Peter Straka n i e j e v y l ú č e n ý z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 224/2020.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a námietka zaujatosti

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) vedie pod sp. zn. IV. ÚS 224/2020 konanie o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛ vo veci namietaného porušenia jej práv podľa Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Súdnej rady Slovenskej republiky č. k. 83/2018 NZ z 24. októbra 2018.

2. Označená vec bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Oroszovi, ktorému 16. februára 2019 uplynulo funkčné obdobie. Následne bola vec sťažovateľky v zmysle vtedy platného rozvrhu práce pridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi, ktorý bol uznesením č. k. I. ÚS 154/2020 z 2. apríla 2020 vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie vo veci sťažovateľky. Označená vec bola následne v súlade s vtedy platným rozvrhom práce pridelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Strakovi.

3. Podaním doručeným ústavnému súdu 29. apríla 2021 Súdna rada Slovenskej republiky v zastúpení jej predsedom vzniesla podľa § 50 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) námietku zaujatosti proti sudcovi ústavného súdu Petrovi Strakovi v konaní sp. zn. IV. ÚS 224/2020 z dôvodov podľa § 49 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

4. V odôvodnení tejto námietky zaujatosti sa uvádza, že predseda Súdnej rady Slovenskej republiky sa 20. apríla 2021 oboznámil so zápisnicou z predmetného výberového konania, na ktorom sa sťažovateľka zúčastnila, a zistil, že členom výberovej komisie na danom výberovom konaní bol aj sudca Peter Straka. Člen výberovej komisie spolurozhoduje o výsledku výberového konania a jeho hlas môže byť rozhodujúcim pri úspechu či neúspechu uchádzača (sťažovateľky).

5. Sudca Peter Straka sa k námietke zaujatosti vyjadril listom z 3. mája 2021, v ktorom uviedol, že sám oznámil predsedovi ústavného súdu už uvedené skutočnosti a že ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 179/2020-7 z 28. apríla 2020 rozhodol tak, že nie je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie vo veci sťažovateľky. Sudca Peter Straka ďalej uviedol, že sťažovateľku nepozná a osobne sa necíti byť zaujatý. Napriek tomu sa však nazdáva, že objektívne môžu vzniknúť pochybnosti o jeho nezaujatosti, pretože v prípade meritórneho rozhodnutia o porušení práv sťažovateľky označeným uznesením Súdnej rady Slovenskej republiky by mohla byť pripisovaná tomuto výsledku kontinuita s výberovým konaním.

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach na ústavnom súde.

7. Podľa § 49 ods. 2 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený z konania a rozhodovania vo veci aj vtedy, ak bol v tej istej veci činný pri výkone inej funkcie alebo povolania, než je funkcia sudcu ústavného súdu.

8. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu môže sám vyhlásiť svoju zaujatosť vo veci; musí tak urobiť písomne bezodkladne a uviesť jej dôvody. Na opakované vyhlásenia zaujatosti vo veci vyhlásené tým istým sudcom ústavného súdu z toho istého dôvodu ústavný súd neprihliadne, ak už o predchádzajúcom vyhlásení sudcu ústavného súdu o svojej zaujatosti vo veci rozhodol.

9. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde účastník konania má právo vzniesť námietku zaujatosti proti sudcom ústavného súdu, ktorí majú jeho vec prerokovať a rozhodnúť. Námietku zaujatosti je účastník konania povinný vzniesť do desiatich dní odo dňa, keď sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia. Účastník konania je povinný uviesť, kedy sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia. Námietku zaujatosti musí účastník konania odôvodniť. Sudca ústavného súdu, proti ktorému námietka smeruje, je povinný sa k námietke zaujatosti vyjadriť. Na opakované námietky zaujatosti podané proti tomu istému sudcovi ústavného súdu z toho istého dôvodu ústavný súd neprihliadne, ak už o predchádzajúcej rovnakej námietke zaujatosti rozhodol.

10. Podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného súdu určený rozvrhom práce.

11. Podľa čl. IV bodu 1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde rozhoduje a) prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu, b) druhý senát v zložení určenom v čl. II bode 3.2 písm. b), ak ide o sudcov prvého senátu, c) tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu, d) štvrtý senát, ak ide o sudcov tretieho senátu.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

12. Ústavný súd na úvod zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka samej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania (porov. BARAK, A. Judge in a Democracy. Princeton University Press, 2008. s. 101 a nasl.), resp. nevzniká navonok legitímny dojem, že by takýto záujem mohol mať. Rozhodovanie sudcom, ktorý nie je nestranný, nie je len popretím rovnosti účastníkov konania, ale ide svojím spôsobom aj o rozhodovanie vo vlastnej veci (nemo iudex in causa sua; porov. bod 5 uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. Nao 46/2010-78 z 11. júna 2010; dostupné na internete: www.nssoud.cz), a vôbec o popretie zmyslu súdnictva a práva.

13. Ústavný súd už vo svojej predošlej judikatúre konštatoval, že z pohľadu práva na nestranného sudcu ako komponentu práva na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) dve previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako 30 rokov (porov. Piersack v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok ESĽP z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko, sťažnosť č. 33530/06, rozsudok ESĽP z 10. 1. 2012).

14. Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku objektívnu, a tie sú overované rovnomennými testami. Európsky súd pre ľudské práva zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to jednak vo všeobecnosti (porov. Olujić v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok ESĽP z 5. 2. 2005, bod 57), ale osobitne pri objektívnom teste (porov. Kinský v. Česká republika, sťažnosť č. 42856/06, rozsudok ESĽP z 9. 2. 2012, bod 87). Pri rozhodovaní o tom, či v danom prípade existuje legitímny dôvod na obavy, že istý sudca nie je nestranný, hľadisko namietateľa je dôležité, ale nie je rozhodujúce; rozhodujúce je, či tieto obavy môžu byť považované za objektívne odôvodnené (porov. Thorgeir Thorgeirson v. Island, sťažnosť č. 13778/88, rozsudok ESĽP z 25. 6. 1992, bod 51).

15. Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP absenciou zaujatosti či predsudku vo veci, pričom nestrannosť môže byť overovaná už spomenutým subjektívnym a objektívnym testom.

16. Podstatou námietky Súdnej rady Slovenskej republiky je tvrdenie, že sudca Peter Straka bol vo veci sťažovateľky činný ako člen výberovej komisie v rámci hromadného výberového konania na miesto sudcu, ktoré bolo vyhlásené vtedajšou predsedníčkou Súdnej rady Slovenskej republiky pod č. SR 137/2018 28. marca 2018 (sťažovateľka obsadila v poradí ôsmich úspešných uchádzačov šieste miesto).

17. Ako na to poukázal aj sudca Peter Straka vo svojom vyjadrení, o obsahovo totožnej námietke (oznámení) rozhodoval ústavný súd na podklade oznámenia samotného sudcu Petra Straku podľa § 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde z 22. apríla 2020. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 179/2020-7 z 28. apríla 2020 rozhodol, že sudca Peter Straka nie je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2539/2018 (teraz sp. zn. IV. ÚS 224/2020).

18. Ústavný súd v označenom uznesení uviedol, že napriek tomu, že sudca Peter Straka bol členom výberovej komisie, ktorá sťažovateľku vybrala do ďalšieho procesu, sám nevyslovil nijaké pochybnosti o svojej subjektívnej predpojatosti k veci, účastníkom konania ani k právnemu zástupcovi sťažovateľky, a nie je tu ani obava o jeho nestrannosti z pohľadu zdania. K vylúčeniu sudcu z prerokúvania a rozhodovania vo veci môže totiž dôjsť aj pri zohľadnení tzv. teórie zdania uplatňovanej v judikatúre ESĽP iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne. V zmysle záverov označeného uznesenia takýto charakter či intenzita vzťahu sudcu Petra Straku k veci či účastníkom zistené neboli.

19. Ústavný súd, zohľadňujúc už uvedené závery vyslovené v uznesení č. k. I. ÚS 179/2020-7 z 28. apríla 2020, ktorým sa rozhodlo o oznámení sudcu Petra Straku, ako aj skutočnosť, že námietka zaujatosti Súdnej rady Slovenskej republiky sa obsahovo prekrýva s časťou predmetného oznámenia sudcu Petra Straku, konštatuje, že v tejto veci neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by predstavovali dostatočný základ na vylúčenie sudcu ústavného súdu Petra Straku z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 224/2020, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júna 2021

Rastislav Kaššák

predseda senátu