SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 262/2015-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo vecinamietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 36 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky, ako i práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 58 Cpr 1/2012a postupom Krajského súdu v Bratislave a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. apríla2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietanéhoporušenia jeho základných práv podľa čl. 36 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky(ďalej len „ústava“), ako i práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalejlen „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 58 Cpr 1/2012 a postupom Krajskéhosúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“).
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v právnom postavení navrhovateľav pôvodnom konaní sa domáha určenia neplatnosti skončenia pracovného pomerua zaplatenia istiny 100 eur s príslušenstvom v konaní vedenom na okresnom súde podsp. zn. 58 Cpr 1/2012, ako i v bližšie nešpecifikovanom konaní vedenom na krajskom súde. Sťažovateľ ďalej uvádza: „... označené subjekty porušili moje ústavné práva občana SR tým, že konali od roku 2012 s prieťahmi a označené všeobecné súdy mi, ako slabšej strane pracovníkovi, neposkytli takú ochranu proti šikanovaniu v zamestnaní, akú ochranu mi poskytuje Európsky DOHOVOR o ochrane ľudských práva základných slobôd a Ústava SR... pojednávanie na Krajskom súde nebolo verejné a vec bola rozhodnutá bez mojej prítomnosti, lebo Krajský súd mi nedoručil upovedomenie o konaní na odvolacom súde. Postupom označených všeobecných súdov SR boli porušené moje ústavné a ľudské práva čl. 36 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 a čl. 13 Európskeho DOHOVORU ochrane ľudských práv a základných slobôd.“
Sťažovateľ zároveň žiada ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavnýmsúdom.
3. Ústavný súd listom z 27. apríla 2015 poučil sťažovateľa o zákonom predpísanýchnáležitostiach návrhu na začatie konania pred ústavným súdom v zmysle ustanovenia § 20zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), vyzval ho na odstránenie nedostatkovpodanej ústavnej sťažnosti a upozornil ho i na možnosť odmietnutia návrhu z dôvodunesplnenia zákonom predpísaných náležitostí v zmysle dikcie ustanovenia § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde. V predmetnej výzve ústavný súd výslovne upozornil sťažovateľa,že vzhľadom na skutočnosť, že na ústavný súd v minulosti doručil množstvo návrhov,z prieskumu ktorých mu nepochybne je známa skutočnosť, že ústavný súd v konaniachako je jeho už nemá kompetenciu ustanoviť mu advokáta.
II.
4. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
6. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokujena neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísanézákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sanemusí odôvodniť.
7. Podľa § 20 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania saústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať sťažovateľ alebo jehoprávny zástupca. K návrhu na začatie konania sa musí priložiť splnomocnenie nazastupovanie navrhovateľa advokátom s výslovným uvedením, že sa udeľuje nazastupovanie pred ústavným súdom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení samusí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
8. V zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okremvšeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie:
a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,
b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušilizákladné práva alebo slobody,
c) proti komu smeruje.
9. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhomna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosťústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanostipetitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy),v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods.1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdomz hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môžeústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojejsťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv(m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).
10. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súdepresne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerýchformálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné,je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnomsúde).
11. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľom predložená sťažnosťnespĺňa všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu v zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákonao ústavnom súde (návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne protikomu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy s tým, že návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca)a sťažovateľ s návrhom rovnako nedoručil splnomocnenie pre advokáta na zastupovaniev konaní pred ústavným súdom, a to i napriek skutočnosti, že predloženie splnomocnenia jerovnako povinnosťou vyplývajúcou z už citovaného § 20 zákona o ústavnom súde.V podanej sťažnosti taktiež absentuje návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktoréhovydania sa sťažovateľ od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
12. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje takýnedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci lenprocesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvoduodmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).Sťažovateľ predmetné nedostatky podanej ústavnej sťažnosti (bod 11) neodstránil ani navýzvu ústavného súdu v určenej v lehote (bod 3). Na uvedenej skutočnosti nič nemení anito, že sťažovateľ listom doručeným ústavnému súdu 4. júna 2015 (teda po uplynutí určenej10-dňovej lehote) požiadal o predĺženie lehoty a, poukazujúc na svoje osobné sociálnepomery, opätovne požiadal ústavný súd o ustanovenie advokáta (k tomu pozri bod 3 infine). V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že práve povinné právne zastúpenie jegarantom toho, aby ústavná sťažnosť spĺňala všetky zákonné náležitosti vrátane presne, jasnea zrozumiteľne formulovaného petitu. Advokát je osobou povinnou pri výkone advokáciedôsledne využívať všetky právne prostriedky (a takto chrániť a presadzovať práva a záujmyklienta) a tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnejslužby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilévyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnenézákonom ustanovené predpoklady.
13. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostípodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, rozhodovanie o ďalších procesných návrhochsťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
14. Ústavný súd v kontexte sťažovateľom tvrdenej nepriaznivej sociálneja ekonomickej situácie zdôrazňuje, že prijatím zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaníprávnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z.o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v zneníneskorších predpisov bolo v Slovenskej republike na sprístupnenie právnej pomoci osobámv hmotnej núdzi zriadené Centrum právnej pomoci, pričom s účinnosťou od 1. januára 2012sa systém sprístupňovania právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi prostredníctvom Centraprávnej pomoci vzťahuje aj na väčšinu konaní pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy.Ak teda sociálna situácia i v budúcnosti nebude sťažovateľovi umožňovať zvoliť si advokátaz radov advokátov, má možnosť sprístupnenia právnej pomoci prostredníctvom príslušnéhoCentra právnej pomoci.
15. Ústavný súd v závere taktiež poznamenáva, že toto rozhodnutie nezakladáprekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebránitomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veciv prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu, ako i krajského súdu v nejdochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. júna 2015