znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 262/2015-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo vecinamietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 36 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky, ako i práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 58 Cpr 1/2012a postupom Krajského súdu v Bratislave a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísanýchnáležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. apríla2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietanéhoporušenia jeho základných práv podľa čl. 36 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky(ďalej len „ústava“), ako i práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalejlen „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 58 Cpr 1/2012 a postupom Krajskéhosúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“).

2.   Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   v právnom   postavení   navrhovateľav pôvodnom   konaní   sa   domáha   určenia   neplatnosti   skončenia   pracovného   pomerua zaplatenia   istiny   100   eur s príslušenstvom   v   konaní   vedenom   na   okresnom   súde   podsp. zn. 58 Cpr 1/2012, ako i v bližšie nešpecifikovanom konaní vedenom na krajskom súde. Sťažovateľ ďalej uvádza: „... označené subjekty porušili moje ústavné práva občana SR tým, že konali od roku 2012 s prieťahmi a označené všeobecné súdy mi, ako slabšej strane pracovníkovi, neposkytli takú ochranu proti šikanovaniu v zamestnaní, akú ochranu mi poskytuje Európsky DOHOVOR o ochrane ľudských práva základných slobôd a Ústava SR... pojednávanie na Krajskom súde nebolo verejné a vec bola rozhodnutá bez mojej prítomnosti, lebo Krajský súd mi nedoručil upovedomenie o konaní na odvolacom súde. Postupom označených všeobecných súdov SR boli porušené moje ústavné a ľudské práva čl. 36 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 a čl. 13 Európskeho DOHOVORU ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

Sťažovateľ zároveň žiada ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavnýmsúdom.

3. Ústavný súd listom z 27. apríla 2015 poučil sťažovateľa o zákonom predpísanýchnáležitostiach návrhu na začatie konania pred ústavným súdom v zmysle ustanovenia § 20zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskoršíchpredpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   vyzval   ho   na odstránenie   nedostatkovpodanej   ústavnej   sťažnosti   a upozornil   ho   i   na   možnosť   odmietnutia   návrhu   z dôvodunesplnenia   zákonom   predpísaných   náležitostí   v zmysle   dikcie   ustanovenia   §   25   ods.   2zákona o ústavnom súde. V predmetnej výzve ústavný súd výslovne upozornil sťažovateľa,že   vzhľadom   na   skutočnosť,   že   na   ústavný   súd   v minulosti   doručil   množstvo   návrhov,z prieskumu   ktorých   mu   nepochybne   je   známa   skutočnosť,   že   ústavný   súd v konaniachako je jeho už nemá kompetenciu ustanoviť mu advokáta.

II.

4. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

6. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokujena neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísanézákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sanemusí odôvodniť.

7.   Podľa   § 20   ods. 1   a 2   zákona   o ústavnom   súde   návrh   na   začatie   konania   saústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,prípadne   proti   komu   návrh   smeruje,   akého   rozhodnutia   sa   navrhovateľ   domáha,odôvodnenie   návrhu   a   navrhované   dôkazy.   Návrh   musí   podpísať   sťažovateľ   alebo   jehoprávny   zástupca.   K   návrhu   na   začatie   konania   sa   musí   priložiť   splnomocnenie   nazastupovanie   navrhovateľa   advokátom   s   výslovným   uvedením,   že   sa   udeľuje   nazastupovanie pred ústavným súdom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení samusí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

8.   V zmysle   ustanovenia   § 50   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   okremvšeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie:

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b)   právoplatného   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   iného   zásahu,   ktorým   sa   porušilizákladné práva alebo slobody,

c) proti komu smeruje.

9. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhomna začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne   uvedených   v   tomto   zákone.   Viazanosťústavného   súdu   návrhom   na   začatie   konania   sa   prejavuje   predovšetkým   vo   viazanostipetitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy),v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods.1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdomz hľadiska   požiadavky   na   poskytnutie   ústavnej   ochrany.   Vzhľadom   na uvedené   môžeústavný   súd   rozhodnúť   len   o   tom,   čoho   sa   sťažovateľ   domáha   v   petite   svojejsťažnosti, a vo vzťahu   k   tomu   subjektu,   ktorý   označil   za   porušovateľa   svojich   práv(m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).

10. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súdepresne   definované   právomoci,   uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerýchformálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné,je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnomsúde).

11.   Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   sťažovateľom   predložená   sťažnosťnespĺňa všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu v zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákonao ústavnom súde (návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne protikomu   návrh   smeruje,   akého   rozhodnutia   sa   navrhovateľ   domáha,   odôvodnenie   návrhua navrhované   dôkazy   s tým,   že   návrh   musí   podpísať   navrhovateľ   alebo   jeho   zástupca)a sťažovateľ s návrhom rovnako nedoručil splnomocnenie pre advokáta na zastupovaniev konaní pred ústavným súdom, a to i napriek skutočnosti, že predloženie splnomocnenia jerovnako   povinnosťou   vyplývajúcou   z už   citovaného   § 20   zákona   o ústavnom   súde.V podanej   sťažnosti   taktiež   absentuje   návrh   rozhodnutia   vo   veci   samej   (petit),   ktoréhovydania sa sťažovateľ od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

12. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje takýnedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci lenprocesných podmienok konania pred   ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvoduodmietol   už   pri   jej   predbežnom   prerokovaní   (§   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde).Sťažovateľ predmetné nedostatky podanej ústavnej sťažnosti (bod 11) neodstránil ani navýzvu ústavného súdu v určenej v lehote (bod 3). Na uvedenej skutočnosti nič nemení anito, že sťažovateľ listom doručeným ústavnému súdu 4. júna 2015 (teda po uplynutí určenej10-dňovej   lehote)   požiadal   o predĺženie   lehoty   a, poukazujúc   na   svoje   osobné   sociálnepomery, opätovne požiadal ústavný súd o ustanovenie advokáta (k tomu pozri bod 3 infine). V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že práve povinné právne zastúpenie jegarantom toho, aby ústavná sťažnosť spĺňala všetky zákonné náležitosti vrátane presne, jasnea zrozumiteľne formulovaného petitu. Advokát je osobou povinnou pri výkone advokáciedôsledne využívať všetky právne prostriedky (a takto chrániť a presadzovať práva a záujmyklienta) a tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnejslužby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilévyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnenézákonom ustanovené predpoklady.

13. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostípodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, rozhodovanie o ďalších procesných návrhochsťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

14.   Ústavný   súd   v   kontexte   sťažovateľom   tvrdenej   nepriaznivej   sociálneja ekonomickej situácie zdôrazňuje, že prijatím zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaníprávnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z.o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v zneníneskorších predpisov bolo v Slovenskej republike na sprístupnenie právnej pomoci osobámv hmotnej núdzi zriadené Centrum právnej pomoci, pričom s účinnosťou od 1. januára 2012sa systém sprístupňovania právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi prostredníctvom Centraprávnej pomoci vzťahuje aj na väčšinu konaní pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy.Ak teda sociálna situácia i v budúcnosti nebude sťažovateľovi umožňovať zvoliť si advokátaz radov advokátov, má možnosť sprístupnenia právnej pomoci prostredníctvom príslušnéhoCentra právnej pomoci.

15.   Ústavný   súd   v   závere   taktiež   poznamenáva,   že   toto   rozhodnutie   nezakladáprekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebránitomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veciv prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu, ako i krajského súdu v nejdochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2015