znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 262/2011-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2011 predbežne prerokoval sťažnosť T. Č.,, toho času vo výkone trestu odňatia slobody, a M. Z., toho   času   vo   väzbe,   zastúpených   advokátom   JUDr.   V.   K.,   M.,   vo   veci   namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 a 3 písm. a), b), c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného   zboru   v Martine   v konaní   vedenom   pod   ČVS:   ORP–649/OVK-MT-2009, postupom   Okresnej   prokuratúry   Martin   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   Pv   453/09, postupom   Okresného   súdu   Martin   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Tp/82/2009   a jeho uznesením z 9. novembra 2009, postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 13 T/84/2010 a jeho rozsudkom zo 7. decembra 2010 a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To/9/2011 a jeho rozsudkom z 9. marca 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť T. Č. a M. Z.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2011 doručená sťažnosť T. Č. a M. Z. (ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 a 3 písm. a), b), c) a d)   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   v Martine   (ďalej   len   „okresné riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP–649/OVK-MT-2009 (ďalej len „napadnuté konanie   okresného   riaditeľstva“),   postupom   Okresnej   prokuratúry   Martin   (ďalej   len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 453/09 (ďalej len „napadnuté konanie   okresnej   prokuratúry“),   postupom   Okresného   súdu   Martin   (ďalej   len   „okresný súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. Tp/82/2009 a jeho uznesením z 9. novembra 2009 (ďalej   len   „napadnuté   uznesenie   okresného   súdu“),   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   13   T/84/2010   a jeho rozsudkom   zo   7.   decembra   2010   (ďalej   len „napadnutý   rozsudok   okresného   súdu“)   a postupom   Krajského   súdu   v Žiline   (ďalej   len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To/9/2011 a jeho rozsudkom z 9. marca 2011 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia boli uznesením vyšetrovateľa okresného riaditeľstva z 8. novembra 2009 trestne stíhaní pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok... formou spolupáchateľstva podľa § 20 a § 172 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“). Okresný súd svojimi napadnutými uzneseniami rozhodol podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej   len „Trestný   poriadok“)   o väzbe sťažovateľov,   ktorej   predchádzalo ich   zadržanie 7. novembra 2009 a odkedy sa títo nachádzali vo výkone väzby. Napadnutým rozsudkom okresného   súdu   boli   sťažovatelia   uznaní   za   vinných   z obzvlášť   závažného   zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok... formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2 písm. e) Trestného zákona, za spáchanie ktorého im vymeral trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 8 mesiacov. Na odvolanie sťažovateľov bol napadnutým rozsudkom krajského súdu zrušený prvostupňový rozsudok a sťažovatelia boli   uznaní   za   vinných   z už   uvedeného   trestného   činu,   bol   im vymeraný   trest   odňatia slobody   v trvaní   10   rokov   odňatia   slobody,   na   výkon   ktorého   boli   zaradení   do   ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

3. Jadrom námietok sťažovateľov proti postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdov   v ich   trestnej   veci   bolo   zásadné   porušenie   ich   práva   na   obhajobu,   k porušeniu ktorého došlo už 7. novembra 2009 pri ich vypočutí v procesnom postavení podozrivých –zadržaných, pri ich vypočutí v procesnom postavení obvinených, pokračovalo pri ich vzatí do väzby a nebolo dostatočne konvalidované ani v ďalšom postupe okresného súdu a ostalo bez relevantného zohľadnenia aj krajským súdom v odvolacom konaní. Taktiež poukázali aj na   zámernú   nesprávnu   právnu   kvalifikáciu   svojho   skutku   vyšetrovateľom   Policajného zboru, ktorého práve následná rekvalifikáciu mala umožniť vyhnúť sa použitiu ustanovenia o povinnej obhajobe podľa § 37 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Svoje celkove výhrady zhrnuli   v závere   svojej   sťažnosti: „Prípravné   konanie   bolo   od   prvého   kontaktu   s nami vedené nezákonne – neboli sme poučení o možnosti obhajoby prostredníctvom obhajcu ako zadržaní...,   uznesenie   o vznesení   obvinenia   nezodpovedalo   obsahu   zabezpečených informácií s cieľom odoprieť právo na obhajobu, vykonávali sa dôkazy (výsluchy svedkov) pred vznesením obvinenia, nemali sme obhajcu pri rozhodovaní o väzbe, na naše výpovede získané   v rozpore   so   zákonom   a v rozpore   s medzinárodnými   záväzkami   Slovenskej republiky... sa napriek rozhodovacej praxi európskeho súdu pre ochranu ľudských práv, Najvyššieho   súdu   SR,   Ústavného   súdu   SR   a porovnateľných   orgánov   štátov   rovnakej právnej kultúry, prihliada a slúžia na naše zosmiešnenie a upieranie obhajoby aj po zvolení obhajcu.   Spôsob   vydania   uznesenia   o vznesení   obvinenia,   spôsob   poučovania,   spôsob vykonávania   dôkazov   a spôsob   vedenia   hlavného   pojednávania   v našom   prípade preukazujú, že boli porušené vôbec základné zásady trestného konania – zásada stíhania len zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom, zásada práva na spravodlivý proces, zásada   zabezpečenia   práva   na   obhajobu,   zásada   oficiality   a legality...,   vyhľadávacia zásada, zásada bezprostrednosti a zásada ústnosti, zásada zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností.“

4. Na základe v ďalšom podrobne sťažovateľmi uvedenom skutkovom a právnom rozbore celej ich trestnej veci žiadajú, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné   práva   sťažovateľa   v rade   1/...   zaručené   článkom   17   ods.   1,   ods.   2 Ústavy..., článkom 50 ods. 3, ods. 4 Ústavy..., článkom 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Dohovoru..., a...   článkom   6   ods.   1,   ods.   3   písm.   a),   b),   c)   a d)   Dohovoru...   postupom   Okresného riaditeľstva   policajného   zboru   v Martine   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:ORP- 649/OVK-MT-2009 porušené boli.

Základné   práva   sťažovateľa   v rade   2/...   zaručené   článkom   17   ods.   1,   ods.   2 Ústavy..., článkom 50 ods. 3, ods. 4 Ústavy..., článkom 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Dohovoru..., a...   článkom   6   ods.   1,   ods.   3   písm.   a),   b),   c)   a d)   Dohovoru...   postupom   Okresného riaditeľstva   policajného   zboru   v Martine   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:ORP- 649/OVK-MT-2009 porušené boli.

Základné práva sťažovateľa v rade 1/... zaručené článkom 17 ods. 1, ods. 2 Ústavy..., článkom 50 ods. 3, ods. 4 Ústavy..., článkom 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Dohovoru..., a... článkom 6 ods. 1, ods. 3 písm. a), b), c) a d) Dohovoru... postupom Okresnej prokuratúry Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 453/09 porušené boli.

Základné   práva   sťažovateľa   v rade   2/...   zaručené   článkom   17   ods.   1,   ods.   2 Ústavy..., článkom 50 ods. 3, ods. 4 Ústavy..., článkom 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Dohovoru..., a...   článkom   6   ods.   1,   ods.   3   písm.   a),   b),   c)   a d)   Dohovoru...   postupom   Okresnej prokuratúry Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 453/09 porušené boli.

Základné práva sťažovateľa v rade 1/... zaručené článkom 17 ods. 1, ods. 2 Ústavy...,... článkom 50 ods. 3, ods. 4 Ústavy..., článkom 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Dohovoru..., a... článkom 6 ods. 1, ods. 3 písm. a), b), c) a d) Dohovoru... postupom sudcu pre prípravné konanie   Okresného   súdu   v Martine   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Tp/82/2009   a jeho uznesením zo dňa 09. 11. 2009 porušené boli.

Základné práva sťažovateľa v rade 2/... zaručené článkom 17 ods. 1, ods. 2 Ústavy..., článkom 50 ods. 3, ods. 4 Ústavy..., článkom 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Dohovoru..., a... článkom 6 ods. 1, ods. 3 písm. a), b), c) a d) Dohovoru... postupom sudcu pre prípravné konanie   Okresného   súdu   v Martine   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Tp/82/2009   a jeho uznesením zo dňa 09.11.2009 porušené boli.

Základné práva sťažovateľa v rade 1/... zaručené článkom 17 ods. 1, ods. 2 Ústavy..., článkom 50 ods. 3, ods. 4 Ústavy..., článkom 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Dohovoru..., a... článkom   6   ods.   1,   ods.   3   písm.   a),   b),   c)   a d)   Dohovoru...   postupom   Okresného   súdu v Martine   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.13T/84/2010   a jeho   rozsudkom   sp.   zn.   13 T/84/2010-435 zo dňa 07. 12. 2010 porušené boli.

Základné práva sťažovateľa v rade 2/... zaručené článkom 17 ods. 1, ods. 2 Ústavy..., článkom 50 ods. 3, ods. 4 Ústavy..., článkom 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Dohovoru..., a... článkom   6   ods.   1,   ods.   3   písm.   a),   b),   c)   a d)   Dohovoru...   postupom   Okresného   súdu v Martine   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   13   T/84/2010   a jeho   rozsudkom   sp.   zn. 13 T/84/2010-435 zo dňa 07. 12. 2010 porušené boli.

Základné práva sťažovateľa v rade 1/... zaručené článkom 17 ods. 1, ods. 2 Ústavy..., článkom 50 ods. 3, ods. 4 Ústavy..., článkom 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Dohovoru..., a... článkom 6 ods. 1, ods. 3 písm. a), b), c) a d) Dohovoru... postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To/9/2011 a jeho rozsudkom sp. zn. 2 To/9/2011-498 zo dňa 09. 03. 2011 porušené boli.

Základné   práva   sťažovateľa   v rade   2/...   zaručené   článkom   17   ods.   1,   ods.   2 Ústavy..., článkom 50 ods. 3, ods. 4 Ústavy..., článkom 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Dohovoru..., a... článkom 6 ods. 1, ods. 3 písm. a), b), c) a d) Dohovoru... postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To/9/2011 a jeho rozsudkom sp. zn. 2 To/9/2011- 498 zo dňa 09. 03. 2011 porušené boli.

Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2 To/9/2011-4988 zo dňa 09. 03. 2011 a rozsudok Okresného súdu v Martine sp. zn. 13 T/84/2010-435 zo dňa 07. 12. 2010 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu v Martine na ďalšie konanie.

Krajskému   súdu   v Žiline   prikazuje   prepustiť   z výkonu   trestu   odňatia   slobody sťažovateľa v rade 1/.

Krajskému   súdu   v Žiline   prikazuje   prepustiť   z výkonu   trestu   odňatia   slobody sťažovateľa v rade 2/.

Sťažovateľom   v rade   1/   a v rade   2/   priznáva   náhradu   trov   právneho   zastúpenia v sume 314,18,-EUR...“

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.   Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov ustanoví   zákon.   Ústavný   súd   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané niekým   zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže   ústavný súd   na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

II. A K namietanému porušeniu označených práv postupom okresného riaditeľstva v napadnutom konaní, postupom okresnej prokuratúry v napadnutom konaní a napadnutým uznesením okresného súdu

6. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Nedodržanie tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde),   pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej   lehoty   odpustiť   (pozri   napr.   IV.   ÚS   14/03,   III. ÚS 124/04).   Z   uvedeného   je zrejmé,   že   sťažnosť   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo neobmedzený   právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (napr. III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03).

7. Sťažnosť sťažovateľov smeruje proti postupu a rozhodnutiam orgánov činných v trestnom   konaní   v ich   trestnej   veci   v štádiu   prípravného   konania   a voči   uzneseniu okresného súdu, ktorým súd rozhodol o ich vzatí do väzby. V rámci postupu okresného riaditeľstva v napadnutom konaní bolo 8. novembra 2009 vydané aj uznesenie vyšetrovateľa Policajného   zboru.   Prípravné   konanie   bolo   ukončené   napadnutým   konaním   okresnej prokuratúry   4.   mája   2010   podaním   obžaloby   na   okresnom   súde.   V rámci   prípravného konania rozhodol okresný súd svojím napadnutým uznesením z 9. novembra 2009 o väzbe sťažovateľov.   Ústavnému   súdu   bola   sťažovateľmi   podaná   ústavná   sťažnosť   doručená 9. mája 2011, čo znamená dávno po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty, ktorej uplynutie determinovalo konanie pred ústavným súdom v tejto jej časti. Z uvedeného dôvodu ústavný súd odmietol sťažovateľmi podanú sťažnosť v tejto jej časti ako podanú oneskorene.

II. B K namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozsudkom okresného súdu

8.   V   čl.   127   ods.   1   ústavy   je   zakotvený   princíp   subsidiarity,   ktorý   znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami   iba   vtedy,   ak   sa   sťažovateľ   nemôže   domáhať   ochrany   svojich   práv   pred všeobecným súdom. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí, že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže   domôcť   využitím   jej   dostupných   a   aj   účinných   právnych   prostriedkov   nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie   (napr.   m. m.   I. ÚS 103/02,   I. ÚS 6/04,   II. ÚS 122/05,   IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05,   II.   ÚS   90/06).   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   ultima   ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

9.   Zásada   subsidiarity   reflektuje   okrem   iného   aj   princíp   minimalizácie   zásahov ústavného   súdu   do   právomoci   všeobecných   súdov,   ktorých   rozhodnutia   sú   v konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

10. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok okresného súdu v trestnej veci sťažovateľov, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti tomuto rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok (čo sťažovatelia aj využili), a preto sťažnosť v tejto časti bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

II. C K namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozsudkom krajského súdu

11.   Sťažovatelia   namietali   aj   porušenie   v petite   označených   práv   napadnutým rozsudkom krajského súdu z dôvodu, že tento inter alia „... na... argumenty nereagoval (nevysporiadal sa s nimi relevantným spôsobom, resp. vôbec a odsúdil nás na desať rokov odňatia slobody)“.

12. V danom prípade podľa názoru ústavného súdu sťažovatelia nevyčerpali všetky prostriedky,   ktoré   im   zákon   na   ochranu   ich   základných   práv   a   slobôd   v   systéme všeobecných súdov účinne poskytuje, keďže proti napadnutému rozsudku krajského súdu môžu/mohli podať dovolanie podľa § 237 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. V sťažnosti tvrdené skutočnosti predovšetkým spočívajúce v porušení práva na obhajobu takej intenzity, že namietané porušenie malo zásadný vplyv na výsledok trestného konania vedeného proti nim „Ak by nám bolo vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin, tak ako malo byť, náš postoj by bol odlišný. Za takýchto okolností nebolo vylúčené, že obhajoba sťažovateľov voči tomuto obvineniu by sa líšila od obhajoby voči hlavnému skutku.“ (bližšie pozri bod 3) sú dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku „zásadným spôsobom bolo   porušené   právo   na obhajobu“.   Sťažovateľmi tvrdené pochybenia   orgánov   činných v trestnom   konaní   a súdov   vrátane   krajského   súdu   v odvolacom   konaní   pri   dôslednom naplnení   práva   obvinených/obžalovaných   na   obhajobu   tvoria   relevantnú   časť   námietok oboch sťažovateľov v podanej sťažnosti.

13. Ústavou daná právomoc neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať rozhodovaciu činnosť   (právomoc)   všeobecných   súdov,   ak   je táto   založená   zákonom   alebo na základe zákona,   t.   j.   v   danom   prípade   na   základe   uplatnenia   postupu   podľa   § 371 ods.   1 písm. c) Trestného   poriadku.   Ústavný   súd   môže   založiť   svoju   právomoc   na   konanie   až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv. Ústava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd,   naopak   čl.   127   ods.   1   ústavy   jednoznačne   požaduje   vyčerpanie   všetkých sťažovateľovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy. Aj podľa stabilnej judikatúry ústavný   súd   nie   je   oprávnený   poskytovať ochranu   ústavnosti   vo   veciach,   v   ktorých   sa sťažovateľ   mohol   domôcť   ochrany   v   konaní   pred   všeobecným   súdom   vlastnými, dovolenými a v okolnostiach veci Trestným poriadkom ustanovenými procesnými úkonmi (I. ÚS 161/02, I. ÚS 79/07).

14. Ako to vyplýva z čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Keďže proti napadnutému rozsudku krajského súdu je/bolo možné zo sťažovateľmi tvrdeného dôvodu podať dovolanie [§   371   ods.   1   písm.   c) Trestného   poriadku],   právomoc   poskytnúť   ochranu   označeným základným   právam   sťažovateľa   má/mal   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   ako   súd dovolací, čím bola zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. Z uvedených dôvodov bola preto   aj táto   časť sťažnosti   podľa   § 25 ods.   2 zákona   o ústavnom   súde   na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania uznesením ako neprípustná odmietnutá.

15. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 30. júna 2011