znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 262/06-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. septembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť M. V., t. č. vo väzbe, K., zastúpeného advokátom JUDr. M. J., K., vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 17 ods. 2 a v čl. 50 ods.   3   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   zaručeného   v čl. 6 ods. 3 písm. b),   c)   a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej   republiky   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   IV   Pz   99/06   a   jej   rozhodnutím č. k. IV Pz 99/06-23 z 11. júla 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. V. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. augusta 2006 doručená sťažnosť M. V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základných práv zaručených v čl. 17 ods. 2 a v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv zaručených v čl. 6 ods. 3 písm. b), c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom   Generálnej   prokuratúry Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. IV Pz 99/06 a jej rozhodnutím č. k. IV Pz 99/06-23 z 11. júla 2006.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že uznesením vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej   polície   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   K.   (ďalej   len   „okresné riaditeľstvo PZ“) ČVS: ORP-434/1-OVK-K2-2006 z 11. apríla 2006 bolo proti nemu začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie pre trestný čin vydierania podľa § 189 ods. 1 a ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktoré bolo sťažovateľovi doručené 11. apríla 2006.

Proti predmetnému uzneseniu okresného riaditeľstva PZ podal sťažovateľ 12. apríla 2006 sťažnosť, ktorú Okresná prokuratúra K. (ďalej len „okresná prokuratúra“) uznesením sp. zn. 2 Pv 528/06 z 11. mája 2006 ako nedôvodnú zamietla.

Proti   právoplatným   uzneseniam   okresnej   prokuratúry   a okresného   riaditeľstva   PZ podal sťažovateľ generálnej prokuratúre podnet na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku   (podnet   na   podanie   mimoriadneho   dovolania).   Generálna   prokuratúra   listom č. k. IV Pz 99/06-23 z 11. júla 2006 sťažovateľovi oznámila, že nezistila žiadne porušenie zákona vyšetrovateľom okresného riaditeľstva PZ ani prokurátorom okresnej prokuratúry, a preto jeho podnet odložila.

Sťažovateľ   s rozhodnutím   generálnej   prokuratúry   nesúhlasí,   pretože   podľa   neho z jej strany došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu postupu orgánov činných v trestnom konaní aj ako dôkaznej situácie, ktoré preukazuje, že rozhodnutie generálnej prokuratúry o odložení jeho podnetu je nezákonné.

Sťažovateľ ďalej namieta, že generálna prokuratúra o jeho sťažnosti z 29. mája 2006 rozhodla nesprávne, na základe nesprávneho vyhodnotenia dôkaznej situácie, a jeho podnet odložila ako nedôvodný.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   vydal nasledovný nález:

„1.   Generálna   prokuratúra   Slovenskej   republiky   v konaní   vedenom   pod sp. zn. IV Pz 99/06   porušila   základné   právo   M.   V.   zaručené   v článku   17   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky, článku 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a podľa článku 6 ods. 3 písm. b), článku 6 ods. 3 písm. c), článku 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Uznesenie   vyšetrovateľa   Úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   Okresného riaditeľstva   Policajného   zboru   K.   zo   dňa   11.   4.   2006,   ČVS:   ORP-434/1-OVK-K2-2006 sa zrušuje.

3.   Uznesenie prokurátorky Okresnej prokuratúry   K.   sp.   zn.   2 Pv 528/06,   zo dňa 11. 05. 2006 sa zrušuje.

4.   M.   V.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   100 000 Sk,   ktoré je mu Generálna   prokuratúra   Slovenskej   republiky   povinná   vyplatiť   do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. M. V. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 7 894 Sk, ktorú je   Generálna   prokuratúra   Slovenskej   republiky   povinná   mu   vyplatiť   na   účet   advokáta JUDr. M. J. do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. b), c) a d) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto minimálne práva:

b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby,

c) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú,

d)   vyslúchať   alebo   dať   vyslúchať   svedkov   proti   sebe   a dosiahnuť   predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané zjavne oneskorene môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   je   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis rozhodnutie III. ÚS 138/02 a v ňom citovaná ďalšia judikatúra).

Predmetom   sťažnosti   je   namietané   porušenie   základných   práv   zaručených v čl. 17 ods.   2   a   v   čl.   50   ods.   3   ústavy   a práv   zaručených   v čl.   6   ods.   1   písm.   b),   c) a d) dohovoru postupom   generálnej   prokuratúry   v konaní   vedenom   pod sp. zn. IV Pz 99/06 a jej rozhodnutím z 11. júla 2006, ktorým odložila podnet sťažovateľa na   podanie   mimoriadneho   dovolania   proti   rozhodnutiu   okresného   riaditeľstva PZ ČVS: ORP-434/1-OVK-K2-2006   z   11.   apríla   2006   a proti   rozhodnutiu   okresnej prokuratúry sp. zn. 2 Pv 528/06 z 11. mája 2006.

Generálna   prokuratúra   na   základe   podnetu   sťažovateľa   preskúmala   rozhodnutie okresného riaditeľstva PZ ČVS: ORP-434/1-OVK-K2-2006, ako aj konanie, ktoré vydaniu tohto rozhodnutia predchádzalo, ako i rozhodnutie okresnej prokuratúry sp. zn. 2 Pv 528/06 z 11. mája 2006 a dospela k záveru, že nezistila nezákonnosť v postupoch vyšetrovateľa okresného riaditeľstva PZ a prokurátora okresnej prokuratúry činných v preskúmanej veci, na základe čoho podnet sťažovateľa na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku rozhodnutím č. k. IV Pz 99/06-23 z 11. júla 2006 ako nedôvodný odložila.

Ústavný súd k sťažovateľom namietanému porušeniu označených základných práv konštatuje,   že   na   akceptovanie,   resp.   vyhovenie   podnetu   na   podanie   mimoriadneho opravného prostriedku nie je právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho akceptovanie a ak generálna prokuratúra dospeje k záveru, že „som nezistila nezákonnosť v postupe vyšetrovateľa a prokurátora činných v preskúmavanej trestnej veci“ nemá   povinnosť   takémuto   podnetu   vyhovieť.   Ústavný   súd   už   uviedol   v konaniach o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva sťažovateľov na súdnu alebo inú právnu ochranu, že právo na podanie mimoriadneho opravného prostriedku nepatrí medzi základné   práva   a slobody   podľa   druhej   hlavy   ústavy,   a ani   ho   nemožno   odvodiť z niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   (mutatis   mutandis   napr.   II.   ÚS   209/03 a v ňom citovaná judikatúra). Oprávnenie na podanie mimoriadneho opravného prostriedku generálnym prokurátorom nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana.   Z citovaných   ustanovení   ústavy   a dohovoru   nemožno   teda   vyvodiť   povinnosť vyhovieť   podanému   podnetu,   pretože   posúdenie   podnetu   je   vo   výlučnej   právomoci generálneho prokurátora Slovenskej republiky (mutatis mutandis I. ÚS 98/97, II. ÚS 55/98). Z   tohto   dôvodu   generálna   prokuratúra   v danom   prípade   ani   nemohla   neakceptovaním podnetu sťažovateľa spôsobiť namietané porušenia jeho práv, preto pripadalo do úvahy odmietnutie predmetnej ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2006