znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 261/2015-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   EURO   CASH   s.   r.   o.,   ČSA   24,Banská   Bystrica,   zastúpenej   advokátom   JUDr. Ondrejom   Sochorom,   Ulica   prof.Sáru 3873/44, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia jej základného práva nasúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivésúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôduznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5 CoE 23/2014 z 31. októbra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   EURO   CASH   s.   r.   o., o d m i e t a   ako   zjavneneopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola17. marca 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti EURO CASH s. r. o. (ďalej len„sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namietala porušenie svojho základnéhopráva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   uznesením   Krajského   súduv Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 CoE 23/2014 z 31. októbra 2014 (ďalej aj„napadnuté uznesenie“), ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Topoľčany (ďalej len„okresný súd“) sp. zn. 11 Er 840/2010 zo 16. augusta 2012 o zamietnutí žiadosti súdnejexekútorky JUDr. Márie Hlavňovej, Košice, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Sťažovateľka považuje napadnuté uznesenie krajského súdu vrátane rozhodnutiaprvostupňového   súdu,   s   ktorým   sa   v   celom   rozsahu   stotožnil,   za   arbitrárnea nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože podľa nej okresný súd odôvodnil svojerozhodnutie len a výlučne tým, že „predmetná notárska zápisnica síce spĺňa podmienku súhlasu povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku, avšak nakoľko predmetná notárska zápisnica bola spísaná v deň uzatvorenia zmluvy o úvere, t. j. povinná uznala dlh, ktorý v čase uznania ešte fakticky neexistoval, pričom úver bol poskytnutý povinnej až dňa 18.06.2009 (a notárska zápisnica bola spísaná v deň 11.06.2009), následkom toho je tá skutočnosť,   že   predmetná   notárska   zápisnica   nespĺňa   zákonom   predpísané   požiadavky vykonateľnosti určené zákonom. Nad rámec uvedeného prvostupňový súd len cituje ust. § 558 Občianskeho zákonníka (bez bližšieho zdôvodnenia, ako sa predmetné ustanovenie týka   predmetu   sporu)...“.   Okrem   toho   sťažovateľka   je   aj   toho   názoru,   že   napadnutýmuznesením krajského súdu, ktorým „nezrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie (podľa § 21 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku) – z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti,   ale   o   takto   podanom   odvolaní   sám   meritórne   rozhodol   a   odvolaním napadnuté   rozhodnutie   potvrdil   ako   vecne   správne   podľa   § 219   ods.   1   Občianskeho súdneho poriadku, bolo sťažovateľovi odňaté právo konať pred súdom, t. j. bolo odňaté právo   sťažovateľa   náležité   skutkovo   aj   právne   argumentovať   proti   rozhodnutiu prvostupňového súdu...“.

3. Sťažovateľka v sťažnosti ďalej cituje z odôvodnenia krajského súdu a nesúhlasís ním,   napr.   uvádza,   že «hmotnoprávnym   podkladom   notárskej   zápisnice   bola   zmluva o úvere,   a   nie   zmluva   o   pôžičke.   Aj   napriek   skutočnosti,   že...   uznanie   dlhu   (v   zmysle Občianskeho zákonníka) alebo uznanie záväzku (v zmysle Obchodného zákonníka) nie je povinnou náležitosťou notárskej zápisnice, a súčasne je potrebné predmetné dva inštitúty odlišovať   od   súhlasu   s   vykonateľnosťou   notárskej   zápisnice,   dovoľuje   si...   poukázať na právne   závery   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici,   vyjadrené   v   uznesení   zo   dňa 03.01.2013,   sp.   zn.   17CoE/214/2012,   v   zmysle   ktorých   uznať   záväzok   podľa   §   323 Obchodného zákonníka v notárskej zápisnici s účinkami exekučného titulu obsahujúcej vyhlásenie o právnom záväzku a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je možné a súladné so zákonom, aj keď v deň spísania notárskej zápisnice o uznaní záväzku nedošlo k plneniu   zo   zmluvy   o   úvere   z   dôvodu,   že   zmluva   o   úvere   podľa   §   497   Obchodného zákonníka je konsenzuálnym kontraktom, z ktorej účinky vznikajú dňom jej uzavretia. To znamená, že bez ohľadu na čas, kedy došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov (úveru) v prospech dlžníka, je možné spísať notársku zápisnicu, ktorej podkladom je zmluva o úvere, a to za predpokladu, že táto notárska zápisnica bola spísaná po uzavretí zmluvy o úvere – k čomu   v prejednávanom   prípade   aj   došlo,   nakoľko   zo   samotného   znenia   notárskej zápisnice vyplýva vyhlásenie povinnej, že „...dňa 11.06.2009 som uzavrela s veriteľom...“ t. j. že k uzavretiu úverovej zmluvy došlo pred podpisom notárskej zápisnice.

Aj z uvedeného... vyplýva, že neexistujú zákonné prekážky, ktoré by bránili tomu, aby mohla byť predmetná notárska zápisnica spísaná v deň podpisu zmluvy o úvere (a v prípade ak   takéto   prekážky   existujú,   odvolací   súd   žiadnym   spôsobom   nezdôvodnil,   z   akého ustanovenia zákona tieto prekážky vyplývajú).

Konajúci súd taktiež žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo by absencia uznania dlhu (resp. existencia neplatného uznania dlhu, t.j. uznania dlhu neexistujúceho v čase uznania) mala mať za následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice... V danom prípade sú...dané podmienky formálnej vykonateľnosti (exekučný titul má formu vyžadovanú Exekučným poriadkom, t.j. ide o notársku zápisnicu), ako aj podmienky materiálnej vykonateľnosti

... sporná notárska zápisnica je notárskou zápisnicou spísanou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá okrem iného obsahuje v bode 9 predmetnej notárskej zápisnice prehlásenie osoby povinnej o uznaní svojho záväzku. V tejto súvislosti sťažovateľ uvádza, že aj keby bolo predmetné vyhlásenie o uznaní záväzku, obsiahnuté v bode 9 predmetnej notárskej zápisnice skutočne neplatným ustanovením, uvedené nemá a ani nemôže mať vplyv na platnosť, resp. na zvyšný obsah notárskej zápisnice (nakoľko je nepochybne, že predmetný bod 9 je možné oddeliť od zvyšku predmetného úkonu - notárskej zápisnice, a to bez toho, aby tým bola dotknutá platnosť a vnútorná konzistentnosť notárskej zápisnice). Inými slovami, aj keby bol bod 9 notárskej zápisnice skutočne neplatným ustanovením, má sťažovateľ za to, že zvyšný obsah notárskej zápisnice obsahuje všetky podstatné náležitosti, vyžadované ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na to, aby išlo o vykonateľný exekučný titul.... taktiež zdôrazňuje, že vykonateľnosť notárskej zápisnice v prejednávanom prípade nenastáva   už   jej   podpisom,   a   nenastáva   výlučne   z   dôvodu   omeškania,   ale   prvotnou podmienkou, ktorá je dokonca výslovne uvedená v bode 11 notárskej zápisnice je to, že osoba oprávnená - veriteľ - poskytne v prospech osoby povinnej úver. To znamená, že v prípade ak osoba oprávnená neposkytne osobe povinnej úver, nie je splnená základná podmienka na to, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľnou. Až po splnení uvedenej podmienky, a za súčasného splnenia podmienky omeškania osoby povinnej s úhradou dlžnej sumy   spôsobom   stanoveným   v   notárskej   zápisnici,   sa   notárska   zápisnica   stáva vykonateľnou. Aj zo samotného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že tento mal za preukázané, že úver v prospech osoby povinnej zo strany osoby oprávnenej, skutočne   poskytnutý   bol   (18.06.2009),   ako   aj   skutočnosť,   že   osoba   povinná   v   lehote konečnej splatnosti úveru (25.06.2014) neuhradila dlžnú sumu (odhliadnuc od skutočnosti, že neuhradila riadne a včas ani jednotlivé splátky) požadovanú návrhom na vykonanie exekúcie. Je preto nepochybné, že v časti o vymoženie dlžnej istiny úveru, bol tento záväzok osoby povinnej v čase rozhodovania odvolacieho súdu (31.10.2014), splatný...

Podľa názoru sťažovateľa boli v čase rozhodovania splnené (ako aj preukázané) podmienky vykonateľnosti notárskej zápisnice, a to, že úver bol osobe povinnej poskytnutý (podmienka   v   zmysle   bodu   11   notárskej   zápisnice),   ako   aj   to,   že   osoba   povinná   bola v omeškaní s úhradou dlžnej sumy. V prípade, ak mal konajúci súd o uvedenej skutočnosti akékoľvek   pochybnosti,   mal   postupom   podľa   ust.   §   40   Exekučného   poriadku   vyzvať oprávneného na preukázanie predmetnej skutočnosti.

... ak by aj bol názor odvolacieho súdu správny, t. j. že hmotnoprávny dlh musí existovať,   podľa   názoru   sťažovateľa   sa   však   uvedená   podmienka   nemá   skúmať   ku   dňu podpisu notárskej zápisnice, ale ku dňu, kedy je rozhodované o nariadení exekúcie, t. j. o vydaní   poverenia   súdnemu   exekútorovi.   V   danom   prípade   je   nepochybné,   že   zmluva o úvere existuje, je platná, že žiadnym spôsobom nezanikla, a že finančné prostriedky boli osobe povinnej skutočne poskytnuté.

Podľa názoru sťažovateľa tak neexistovala zákonná prekážka, pre ktorú by v časti o vymoženie dlžného zostatku istiny úveru nebolo možné vydať poverenie na vykonanie exekúcie, avšak Krajský súd v Nitre sa svojim rozhodnutím zo dňa 31.10.2014, sp. zn. 5CoE/23/2014   pri   výklade   a   aplikácii   zákonného   predpisu   natoľko   odchýlil   od   znenia príslušných ustanovení, že tým zásadne poprel ich účel a význam, čím došlo podľa názoru sťažovateľa k porušeniu základného práva sťažovateľa garantovaného čl. 46 ods.1 Ústavy...... taktiež uvádza, že síce podáva taktiež podnet Generálnemu prokurátorovi SR na podanie mimoriadneho dovolania, avšak... je daná právomoc Ústavného súdu SR rozhodnúť o takto podanej ústavnej sťažnosti, a to až do doby, kedy Generálny prokurátor SR na základe   podaného   podnetu   reálne   podá   mimoriadne   dovolanie,   čím   bude   založená právomoc všeobecného súdu - Najvyššieho súdu SR (a vylúčená právomoc Ústavného súdu SR). V prípade, ak Generálny prokurátor SR nepodá mimoriadne dovolanie (t.j. nevyhovie podnetu sťažovateľa), má sťažovateľ za to, že právomoc Ústavného súdu SR na rozhodnutie o tejto ústavnej sťažnosti bude daná...».

4. Na základe uvedeného sťažovateľka   žiada, aby ústavný súd prijal jej sťažnosťna ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:

„I. Ústavný súd... vyslovuje, že základné právo spoločnosti EURO CASH s. r. o... na súdnu   ochranu   zaručené   v   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   uznesením   Krajského   súdu   v   Nitre   zo   dňa   31.10.   2014,   sp.   zn. 5 CoE/23/2014, porušené bolo.

II. Ústavný súd... uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.10. 2014, sp. zn. 5 CoE/23/2014 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

III. Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá Krajskému súdu v Nitre povinnosť uhradiť spoločnosti EURO CASH s. r. o..., trovy právneho zastúpenia vo výške 296,44 EUR na   účet   jej právneho   zástupcu...,   v   lehote   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.“

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, ak namietaným postupom aleborozhodnutím orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,ktoré označil sťažovateľ, a to   buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzioznačeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,ktorých   porušenie   sa   namietalo,   alebo   keď   preskúmanie   označeného   postupu   aleborozhodnutia orgánu štátu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosťporušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebnépreskúmať   po prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   (napr.   I.   ÚS   66/98,   II.   ÚS   101/03,I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05).

8. Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľačl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru podľanej   arbitrárnym   napadnutým   uznesením   krajského   súdu,   ktorým   potvrdil   rozhodnutieokresného   súdu   o zamietnutí   žiadosti   súdnej   exekútorky   o   vydanie   povereniana vykonávanie súdnej exekúcie na základe exekučného titulu (notárskej zápisnice).

9. Ústavný súd, zohľadňujúc svoju doterajšiu judikatúru, uvádza, že nie je zásadneoprávnený   preskúmavať   a   posudzovať   právne   názory   všeobecného   súdu,   ktoré   hopri výklade   a   uplatňovaní   zákonov   viedli   k   rozhodnutiu,   ani   preskúmavať,   či   v   konanípred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne záveryzo   skutkového   stavu   všeobecný   súd   vyvodil.   Úloha   ústavného   súdu   sa   obmedzujena kontrolu zlučiteľnosti účinkov takéhoto výkladu a uplatňovania s ústavou, respektíves medzinárodnými   zmluvami   o   ľudských   právach   a   základných   slobodách.   Z   tohtopostavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdovlen v prípade, ak v konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu, alebo samotným rozhodnutímdošlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecnéhosúdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodenézávery   boli   zjavne   neodôvodnené   alebo   svojvoľné,   a   tak   z   ústavného   hľadiskaneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základnéhopráva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 82/04).

10. Pri posudzovaní otázky, či mohlo byť napadnutým uznesením krajského súduporušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej právo podľa čl. 6ods. 1 dohovoru, teda otázky, či označené rozhodnutie nie je zjavne neodôvodnené aleboarbitrárne,   je   potrebné   zohľadniť   nielen   odôvodnenie   napadnutého   uznesenia   krajskéhosúdu, ale aj uznesenie okresného súdu, s ktorým sa krajský súd stotožnil. V tejto súvislostiústavný   súd   poukazuje   aj   na   svoju   stabilizovanú   judikatúru,   podľa   ktorej   odôvodneniarozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiskapredmetu   konania   tvoria   jeden   celok.   Tento   právny   názor   zahŕňa   aj   požiadavkukomplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového,ako   aj   odvolacieho),   ktoré   boli   vydané   v   priebehu   príslušného   súdneho   konania(IV. ÚS 350/09).

11.   Ústavný   súd   zistil,   že   krajský   súd   ako   súd   odvolací   preskúmal   odvolanímnapadnuté uznesenie prvostupňového súdu podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 Občianskehosúdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“)   a   dospel   k záveru,   že   odvolanie   sťažovateľky(oprávnenej) nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219ods. 1 OSP potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia najprv citoval § 219 ods. 2 OSP,§ 44 ods. 2 „Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania“,§ 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 a § 53 ods. 1 prvú vetu Občianskeho zákonníka a svoje záveryformuloval a vyjadril na s. 4 až s. 8, keď okrem iného uviedol: „... exekučné konanie sa začalo spísaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 24. 11. 2010, ktorý bol doručený   súdnemu   exekútorovi   JUDr.   Márii   Hlavňovej...,   v   neprospech   povinnej o vymoženie pohľadávky vo výške 1.103,42 eura s príslušenstvom... Exekučným titulom je notárska zápisnica spísaná na Notárskom úrade JUDr. Zory Belkovej... zo dňa 11. 06. 2009. Exekučným titulom povinná uznala záväzok spočívajúci v poskytnutom peňažnom úvere vo výške 663,88 eura s príslušenstvom, pričom celkové náklady poskytnutého úveru spolu s úrokmi a poplatkami boli v notárskej zápisnici vyčíslené sumou 1.439,28 eura. Exekučný súd preskúmal listinné dôkazy založené v spise a vo veci rozhodol uznesením zo dňa 15. 04. 2011 č. k. 11Er/840/2010-18, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia z dôvodu existencie neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorou bol úrok z omeškania vo výške 0,5 % denne z dlžnej sumy. Toto rozhodnutie odvolací   súd   uznesením   zo   dňa   21.   07.   2011   č.   k.   6CoE/64/2011-32   zrušil   pre nepreskúmateľnosť. Následne exekučný súd, pridŕžajúc sa právneho názoru odvolacieho súdu rozhodol vo veci napadnutým uznesením, ktorým opätovne rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora...

...   Odvolací   súd   poznamenáva,   že   notárska   zápisnica   o   uznaní   dlhu   a   súhlase povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná v rovnaký deň ako bola uzavretá zmluva o pôžičke alebo zmluva o úvere, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že v čase uznania dlhu a vyhlásenia povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ešte žiadny dlh neexistoval a uznať možno len dlh, ktorý už vznikol a nie ktorý snáď v budúcnosti vznikne.

Ak súdny exekútor žiada o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe notárskej zápisnice vyhotovenej v deň uzavretia zmluvy o pôžičke alebo zmluvy o úvere, musí exekučný súd žiadosť súdneho exekútora zamietnuť. Ak by bola na základe takéhoto exekučného   titulu   exekúcia   nesprávne   nariadená,   exekučný   súd   musí   takto   nariadenú exekúciu   v   ktoromkoľvek   štádiu   exekučného   konania   aj   bez   návrhu   účastníkov   zastaviť (uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 31. augusta 2010, sp. zn. 15CoE 147/2010). S   poukazom   na   uvedené...   predmetná   notárska   zápisnica   nespĺňa   podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, pretože ňou povinná uznala záväzok, resp. dlh, ktorý v čase jej podpísania neexistoval, avšak nie z dôvodu, že by sa povinná dostala do meškania, ale z dôvodu, že peňažný úver nebol povinnej ešte vôbec vyplatený. Notárska zápisnica ako exekučný titul bola spísaná dňa 11. 06. 2009, teda v rovnaký deň ako zmluva o úvere, v dôsledku čoho odvolací súd vyhodnotil, že prišlo súčasne k podpísaniu oboch uvedených   dokumentov.   Z   predloženého   výpisu   z   podnikateľského   účtu   oprávneného exekučný súd zistil, že peňažné prostriedky boli povinnej odoslané na účet až 18. 06. 2009. Z uvedeného má odvolací súd za preukázané, že povinná nemohla uznať záväzok, ktorý v čase   spísania   exekučného   titulu   -   notárskej   zápisnice   ešte   neexistoval   (nie   z   dôvodu omeškania povinnej splatením, ale z dôvodu nevyplatenia poskytnutého peňažného úveru oprávneným povinnej) a taktiež nebolo možné predpokladať, či takýto dlh vôbec vznikne a ak vznikne, tak v akej výške.

Odvolací súd navyše dodáva, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil sankčný úrok z   omeškania   vo   výške   0,5   %   denne   z   dlžnej   sumy   ako   neprijateľnú   podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pretože medzi účastníkmi konania ide jednoznačne s poukazom na postavenie zmluvných strán a obsah uzavretej zmluvy o úvere o spotrebiteľský právny vzťah. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka... Ide o adhézny typ zmluvy, kde sú podmienky a pravidlá vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na osobitné dojednávanie prípadne zmenu. Tým dochádza k naštiepeniu individuálnej autonómie zmluvných partnerov... Právnym   základom   ochrany   spotrebiteľa   a   spotrebiteľskej   zmluvy   je   článok   153 Zmluvy o založení Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách...

...   ochrana   spotrebiteľa   pred   neprijateľnými   podmienkami   v   spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť   len   vonkajším   zásahom   (pórov,   rozsudky   Mostaza   Claro   C   168/05,   Océano Grupo   Editorial   SA   C   240/98-C   244/98).   Vzhľadom   k   uvedenému   možno   dôvodne predpokladať, že povinná neprimerane vysoký sankčný úrok (0,5 % denne z dlžnej sumy) nemohla   nijakým   spôsobom   ovplyvniť,   a   teda   zmluvu,   ktorej   súčasťou   boli   všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru ako aj notárska zápisnica, mohla len prijať ako celok alebo ju ako celok odmietnuť...“

12. Vychádzajúc z uvedeného odôvodnenia, ústavný súd konštatuje, že v danej vecinapadnuté   rozhodnutie   krajského súdu sp.   zn. 5   CoE   23/2014   z   31.   októbra   2014nesignalizuje, že by bolo svojvoľné a   zasahovalo by do základného práva sťažovateľkypodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa názoru ústavného súduzákladné právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy (aj právo na spravodlivésúdne   konanie)   nemôže   byť   porušené   iba   tou   skutočnosťou,   že   sa   všeobecné   súdynestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania. Navyše treba uviesť, žez pohľadu ústavného súdu nemožno skutkové a právne závery krajského súdu považovať zaarbitrárne,   zjavne   neopodstatnené   alebo   vydané   v rozpore   s platnou   právnou   úpravou.Krajský súd sa stotožnil s odôvodneným právnym názorom okresného súdu a navyše rozšírilvecnú argumentáciu na podporu správnosti odôvodnenia jeho rozhodnutia. Z ústavnéhohľadiska je akceptovateľný právny záver krajského súdu vychádzajúci z toho, že ak má maťnotárska zápisnica ako verejná listina – účinok explicitného exekučného titulu, potom musíbyť   splnená   požiadavka   na   to,   aby   v čase   jej   podpisovania   „dlžníkom“   a zároveň   jehovyjadrením súhlasu s jej vykonateľnosťou (t. j. aj nútenou exekúciou) reálne bola pôžička(úver)   aj   vyplatená.   Ak   to   tak   nebolo,   potom   notárska   zápisnica   nie   je   materiálnevykonateľným   exekučným   titulom   z dôvodu,   že   v čase   jej   podpisu   ešte   žiadny   dlhneexistoval.

13. Za   týchto   okolností   podľa   názoru   ústavného   súdu   nemohlo   dôjsť   uznesenímkrajského súdu sp. zn. 5 CoE 23/2014 z 31. októbra 2014 k porušeniu základného právasťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdnekonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné jej sťažnosťvo vzťahu k namietanému rozhodnutiu krajského súdu odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

14.   Nad   rámec   ústavný   súd   súčasne   zistil,   že   podnet   sťažovateľky   na   podaniemimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky proti uzneseniuokresného súdu sp. zn. 11 Er 840/2010 zo 16. augusta 2012 a napadnutému uzneseniukrajského súdu sp. zn. 5 CoE 23/2014 z 31. októbra 2014 bol Krajskou prokuratúrou v Nitre18. mája 2015 odložený.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde k rozhodnutiu pripája odlišné stanoviskosudca Milan Ľalík.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2015