znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 261/09-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra 2009   predbežne   prerokoval   sťažnosť   K.   B.,   Ž.,   vo   veci   namietaného   porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 8 C 969/99 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť K. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. augusta 2009   doručená   sťažnosť   K.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   v   ktorej   namieta   porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 969/99.

1. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: „... podávam sťažnosť na Okresný súd v Žiline vo   veci   opätovného   porušovania   môjho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky, ktoré je porušované nekonaním Okresného súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 969/99 a to aj napriek tomu, že Ústavný súd SR na verejnom zasadnutí 29. januára 2009 (uznesenie č. k. I. ÚS 345/08-32) rozhodol, že moje základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR bolo porušené a Okresnému súdu v Žiline bolo prikázané v konaní vo veci vedenom pod sp. zn. 8 C 969/99 konať bez zbytočných prieťahov...

Okresný   súd   v   Žiline   však   doteraz   nerešpektoval   príkaz   Ústavného   súdu   konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov. Vo veci sa nekoná a moje základné právo sa naďalej porušuje.

Žiadam preto, aby v predmetnej veci boli vykonané také opatrenia, ktoré budú viesť k zachovaniu môjho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov.   Za   opätovné   porušovanie   môjho   základného   práva   žiadam zadosťučinenie vo výške 2 500 Eur.“

2. Podľa názoru sťažovateľky okresný súd v predmetnej veci svojou nečinnosťou spôsobil, že predmetné konanie nie je ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu skončené (k 25. augustu 2009), čím porušil jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy túto poskytuje v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení čl. 125 až čl. 130 ústavy, a to za presne vymedzených procesných podmienok vrátane kvalifikovaného podania, návrhu na začatie konania, ktorého náležitosti sú bližšie ustanovené v § 20 ods. 1 a 2, § 49, § 50 a § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   je   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by ústavný súd mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis III. ÚS 138/02).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach,   ktorými   sťažovatelia   namietajú zbytočné prieťahy v konaní, vychádza zo svojej judikatúry, podľa ktorej poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo (napr. II. ÚS 32/00, I. ÚS 29/02, II. ÚS 55/02, IV. ÚS 102/05).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48 ods.   2 ústavy môže preto vyplývať   aj   z   toho,   že   porušenie   uvedených   práv   sa   namieta   v   takom   konaní   pred všeobecným súdom, v ktorom už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06).

3. Ústavný   súd   z   obsahu   sťažnosti   a   predchádzajúceho   jeho   konania   vedeného pod sp. zn. I. ÚS 345/08 zistil, že predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, podľa ktorého postupom okresného súdu došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy napriek tomu, že ústavný súd nálezom č. k. I. ÚS 345/08-32 z 29. januára 2009, ktorý sa stal právoplatný 17. februára 2009, vyslovil porušenie tohto základného práva sťažovateľky a prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov.

Dopytom na okresnom súde ústavný súd zistil, že okresný súd 2. marca 2009 vydal uznesenie č. k. 8 C 969/99-200 o oprave výrokovej časti rozsudku, proti ktorému 19. marca 2009   podal   odporca   odvolanie.   Okresný   súd   2.   apríla   2009   predložil   Krajskému   súdu v Žiline spis spolu s odvolaním, aby o ňom rozhodol, a od tej doby je spis na krajskom súde.

Rozhodnutím vo veci okresným súdom a jej odstúpením krajskému súdu 2. apríla 2009 (v dôsledku podaného odvolania) vykonal okresný súd všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky.

Z   uvedeného   vyplýva, že okresný   súd   v čase podania   sťažnosti   ústavnému   súdu (25. augusta   2009) nemohol   žiadnym ústavne relevantným spôsobom   ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohol ani porušovať v sťažnosti označené právo sťažovateľky. V čase doručenia jej sťažnosti ústavnému súdu už vo veci sťažovateľky prebiehalo konanie na krajskom súde, proti ktorému sťažnosť nesmeruje.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   judikatúrou   (podobne IV. ÚS 219/03, II. ÚS 197/04) sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods.   2   zákona o ústavnom   súde,   a   preto   o   ďalších   uplatnených   nárokoch   sťažovateľky už nerozhodoval.

4. Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v   celom   rozsahu   bolo   už   bez   právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky či sa zaoberal nedostatkami podanej sťažnosti (nedostatok právneho zastúpenia sťažovateľky).

5. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej   v   zmysle   §   24   písm.   a)   zákona   o   ústavnom   súde,   a   preto   nebráni   tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľka   v   tejto   veci v prípade   zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v   nej   dochádza k zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2009