znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 261/06-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. septembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti M., s. r. o., Ž., zastúpenej advokátom Mgr. R. K.,   Ž.,   vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Rob 1689/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti M., s. r. o., o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júla 2006 doručená sťažnosť spoločnosti M., s. r. o., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Rob 1689/05. Zo sťažnosti vyplynulo, že: „Sťažovateľ ako navrhovateľ podal dňa 14. 10. 2005 na Okresnom   súde   Bratislava I návrh   na   začatie   konania   –   žalobu   o zaplatenie   sumy 107.166,-   Sk   ist.   s prísl.,   na   základe   ktorého   sa na Okresnom   súde   Bratislava I začalo konanie č. 1 Rob 1689/05.

Predmetom   konania   (...)   je   nárok   sťažovateľa   na   zaplatenie   sumy   107.166,-   Sk titulom Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej dňa 2. 1. 2003 medzi právnym predchodcom sťažovateľa – spoločnosťou M., a. s., a odporcom – s.

Aj napriek tomu, že poplatková povinnosť bola zo strany sťažovateľa splnená, súd do dnešného dňa vo veci nerozhodol – nevydal platobný rozkaz, a ani neučinil iný procesný úkon   vo   veci   samej,   a to   aj   napriek   žiadosti   sťažovateľa   zo   dňa   13.   4.   2006   o rýchle rozhodnutie vo veci a sťažnosti zo dňa 17. 5. 2006 na postup súdu adresovanej predsedovi Okresného súdu Bratislava I.

Predseda   okresného   súdu   podanú   sťažnosť   sťažovateľa   riadne   nevybavil   a ani neprijal   opatrenia   na   odstránenie   zistených   nedostatkov.   Vo   svojej   odpovedi   zo   dňa 23. 6. 2006, Spr. 2076/06 uviedol, že podaná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná, nakoľko vo veci   neboli   zistené   zbytočné   prieťahy   v konaní;   po   zaplatení   súdneho   poplatku   dňa 28. 11. 2005 bola vec predložená vyššej súdnej úradníčke, ktorá dňa 21. 4. 2006 uznesením č. 1 Rob 1689/2005, vyzvala sťažovateľa na opravu a doplnenie návrhu.“

V ďalšej   časti   sťažnosti   sťažovateľka   poukázala   na   to,   že   nesúhlasí   s uvedeným názorom predsedu okresného súdu, pretože podľa nej okresným súdom žiadané doplnenie návrhu bolo podané na poštovú   prepravu 29.   júna 2006   a žiadané dokumenty   mu boli zaslané už v žalobe sťažovateľky.

Vychádzajúc   z uvedených   skutočností   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd vyslovil porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   1   Rob   1689/05,   aby prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal jej vyplatiť primerané finančné zadosťučinenie   vo   výške   100   000   Sk   a náhradu   trov   právneho   zastupovania   v   sume 6 888 Sk.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľky,   že   postupom   okresného   súdu v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   1   Rob   1689/05,   v ktorom   vystupuje   ako   navrhovateľka, dochádza   k porušovaniu   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Z   prehľadu   procesných   úkonov,   ktoré   vyplývajú   zo   spisu   okresného   súdu sp. zn. 1 Rob   1689/05,   do   ktorého   bolo   nahliadnuté,   vyplýva,   že   okresný   súd   prakticky od začiatku postupoval v napadnutom konaní v podstate priebežne.

Tvrdenie sťažovateľky, že v napadnutom konaní okresný súd vo veci nerozhodol, je síce pravdivé, na druhej strane však nebolo možné neprihliadnuť na to, že sťažovateľka predložila okresnému súdu fotokópie zmlúv bez podpisu zmluvných strán, na základe čoho ju okresný súd opätovne vyzýval (21. apríla 2006 a 8. augusta 2006) a oprávnene požadoval ich predloženie. Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľka si neplnila riadne a včas svoju procesnú povinnosť, čo je okolnosť, na ktorú ústavný súd musí prihliadať pri posudzovaní tvrdenia o porušení základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože takáto okolnosť v zásade bráni súdu konať a rozhodnúť vo veci samej, a tým aj splniť účel tohto základného práva, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr. II. ÚS 26/95, I. ÚS 47/03).

Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať   a aplikovať   predovšetkým   materiálne.   S ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   veci sa totiž   postup   dotknutého   štátneho   orgánu   nemusí   vyznačovať   takými   významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01). Postup okresného súdu, aj keď nebol vždy bez prieťahov, sa v označenom konaní zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou   preto neprichádza do   úvahy, aby ústavný súd   mohol   postup okresného   súdu v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľky garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy, preto bolo potrebné predmetnú sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2006