SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 260/2015-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,

, zastúpenéhoadvokátom Mgr. Dávidom Štefankom, Kutlíkova 17, Bratislava, ktorou namieta porušeniesvojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a právapodľa   čl.   5   ods.   3   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesenímKrajského súdu v Nitre sp. zn. 4 Tpo 78/2014 z 11. decembra 2014 a uznesením Okresnéhosúdu Nitra sp. zn. 33 Tp 126/2014 z 21. novembra 2014, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola13. marca 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

(ďalej aj „sťažovateľ“), ktorounamieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len„krajský súd“) sp. zn. 4 Tpo 78/2014 z 11. decembra 2014 a uznesením Okresného súduNitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 33 Tp 126/2014 z 21. novembra 2014.

2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že „v trestnej veci obvineného ⬛⬛⬛⬛ pre obzvlášť závažný zločin poisťovacieho podvodu podľa § 223 odsek 1, odsek 3 písmeno c), odsek 5 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno i) Trestného zákona a iné... boli obvinení ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a... vzatí do väzby uznesením   Okresného   súdu   Nitra   sp.   zn.   33   Tp/38/2014   zo   16.   05.   2014   z dôvodov uvedených v § 71 odsek 1 písmeno b), písmeno c) Trestného poriadku...

Lehota trvania väzby im všetkým piatim začala plynúť od 13. 05. 2014... Krajský prokurátor v Nitre podal... dňa 07. 11. 2014 návrh na predĺženie lehoty trvania   väzby   všetkým   piatim   obvineným...   žiadal,   aby   súd   predĺžil   lehotu   väzby u obvinených   do   13.   07.   2015...“.   Okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   33   Tp   126/2014z 21. novembra   2014   vyhovel   návrhu   prokurátora   Krajskej   prokuratúry   v Nitrena predĺženie lehoty trvania väzby u všetkých obvinených a súčasne rozhodol o žiadostiachobvinenej ⬛⬛⬛⬛ a obvineného ⬛⬛⬛⬛ o prepustenie z väzby na slobodua o ich žiadostiach o nahradenie väzby sľubom, resp. dohľadom.

3.   Sťažovateľ   v sťažnosti   uviedol: „V   trestnej   veci   obvineného ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, štátna príslušnosť Slovenskej republiky,

bolo Uznesením sudkyne pre   prípravné   konanie   Okresného   súdu   Nitra   v konaní   sp.   zn.   33Tp/126/2014   zo   dňa 21.11.2014   rozhodnuté   v spojení   s Uznesením   Krajského   súdu   v Nitre   pod   sp.   zn. 4Tpo/78/2014   zo   dňa   11.12.2014,   o predĺžení   lehoty   väzby   a súčasne   aj   o sťažnosti sťažovateľa proti Uzneseniu sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Nitra v konaní sp.   zn.   33Tp/126/2014   zo   dňa   21.11.2014,   pričom   sťažovateľ   má   za   to,   že   uvedeným rozhodnutím   o väzbe   a konaním,   ktoré   rozhodnutiu   predchádzalo   boli   porušené   jeho základné práva a slobody, pričom ich skutková a právna konkretizácia je uvedená nižšie v texte tejto ústavnej sťažnosti...

Porušovatelia (t. j. okresný súd a krajský súd, pozn.) v konaní, ktoré rozhodnutiam predchádzali   ako   aj   v samostatných   rozhodnutiach   konštatujú,   že   väzbu   nahradzujúce opatrenia by bolo možné zohľadňovať u obžalovaného, pokiaľ by boli prítomné výnimočné okolnosti   prípadu   (§   81   ods.   1   Trestného   poriadku).   Porušovatelia   zhodne   konštatujú, že nevzhliadli   žiadne   výnimočné   okolnosti   prípadu,   ktoré   by   odôvodňovali   z ich   strany samotné skúmanie prijatia záruky nahradzujúce samotnú väzbu.

Sťažovateľ má za to, že postup súdov a ich rozhodnutia sú ústavne nekonformné, nakoľko ich podstata   spočíva v tom, že pri nahradení väzby v prípade, ak je obvinený stíhaný   za   obzvlášť   závažný   zločin   musí   byť   obligatórne   daná   skutočnosť   v predmete výnimočnej okolnosti prípadu, ktorá ho ako právny znak diferencuje od prípadu, ak je obvinený   stíhaný   pre   skutok   kategorizovaný   podľa   Trestného   zákona   ako   zločin   alebo prečin.   Máme   za   to,   že   vytvorenie   osobitnej   kategórie   trestných   činov   ako   obzvlášť závažných   zločinov   (právna   definícia   v Trestnom   zákone),   pri   ktorých   je   potrebné pre nahradenie   väzby   inštitútmi   väzbu   nahradzujúcimi   (záruky)   splnenie   obligatórnej povinnosti osobitnej výnimočnosti okolnosti prípadu (bližšie bez zákonnej definície, ktorá sa nevytvorila a nevyvinula ani rozhodovacou praxou) je požiadavka ústavne nekonformná. Ani   Ústava   SR   ako   ani   Dohovor   nepoznajú   takúto   osobitnú   kategorizáciu pre inštitúty   nahradzujúce   väzbu,   pričom   uvedený   Dohovor   poskytuje   nepochybne obvineným osobám v naznačenom smere viac práv v rozsahu nahradenia väzby ako Trestný poriadok. Vzhľadom na to, že uvedený Dohovor bol riadne ratifikovaný je záväzný a má prednosť   pred   zákonom.   Porušovatelia   mali   postupovať   tak,   že mali   pripustiť   možnosť (eventualitu) nahradenia väzby u sťažovateľa aj napriek tomu, že je stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, a skutočnosť o výnimočnej okolnosti prípadu, keďže nevyplýva z Dohovoru ako ani z Ústavy SR nemali vziať do úvahy, a následne mali posúdiť účel väzby a stupeň a charakter záruky vo vzťahu k nej a osobe obvineného. Porušovatelia uvedené samotné posúdenie   nevykonali,   nakoľko   dôvodili   povinnosťou   prvotnej   prítomnosti   výnimočnej okolnosti prípadu.“

4. Podľa názoru sťažovateľa „Obmedzenie vo forme výnimočných okolností prípadu je výrazne obmedzujúce pre úvahu súdu pri rozhodovaní o prepustení obvineného na jednu z foriem záruky, pričom podstata článku 5 ods. 3 Dohovoru a súčasne článku 17 ods. 1, 2 a 5   Ústavy   Slovenskej   republiky   je   prednosť   záruky   pred   väzbou   bez   obmedzenia, čo predstavuje,   že   súd   nemá   obmedzenie   pri   skúmaní   prednosti   záruky   pred   väzbou ani v samotnej   úvahe.   Uvedené   ustanovenie   §   81   Trestného   poriadku   na   jednej   strane pripúšťa aj pri obzvlášť závažných zločinoch nahradenie väzby zárukou, avšak súčasne len za obligatórneho a súčasného splnenia výnimočnej okolnosti prípadu, ktorá skutočnosť na strane   druhej   sama   vylučuje   možnosť   použitia   nahradenia   väzby   zárukou.   Takéto obmedzenie nie je definované v článku 5 ods. 3 Dohovoru ako ani v článku 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, a je v rozpore s článku 5 ods. 3 Dohovoru ako aj s článkom 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky.“.

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „1. Krajský súd... v konaní vedenom pod sp. zn. 4Tpo/78/2014 uznesením zo dňa 11. 12. 2014 a Okresný súd... v konaní vedenom pod sp. zn. 33Tp/126/2014 uznesením zo dňa 21. 11. 2014 porušili základné právo sťažovateľa... na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy..., ako aj právo na slobodu podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru...

2.   Uznesenie   Krajského   súdu...   zo   dňa   11.   12.   2014,   sp.   zn.   4Tpo/78/2014   a uznesenie Okresného súdu... zo dňa 21. 11. 2014, sp. zn. 33Tp/126/2014 sa zrušujú.

3. Sťažovateľovi... priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 338,38 €...“

II.

6.   V rámci   prípravy   predbežného   prerokovania   sťažnosti   [§   25   ods.   1   zákonaNárodnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súduSlovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)] ústavný súd nahliadol do súdneho spisuokresného súdu sp. zn. 33 Tp 126/2014, z ktorého zistil pre posúdenie predmetnej veci tietorelevantné skutočnosti:

- č. l. 35 až 50 – zápisnica z výsluchu obvinených z 21. novembra 2014, na ktoromboli   obvinení   vypočutí   k návrhu   Krajskej   prokuratúry   v Nitre   zo 6.   novembra   2014na predĺženie lehoty trvania väzby (č. l. 1   2) a obvinená ⬛⬛⬛⬛ k jej žiadostio prepustenie   z väzby.   Okresný   súd   uznesením   v bode   I   predĺžil   lehotu   trvania   väzbyvšetkým obvineným do 13. júla 2015 a v bode II výroku žiadosť obvinenej zamietol   a neprijal   jej   písomný   sľub.   Všetci   obvinení   podali   sťažnosť   proti   uzneseniu( ⬛⬛⬛⬛ proti výroku I uznesenia);

- č. l. 77 až 80 – odôvodnenie sťažnosti z 26. novembra 2014 obvineného (podanej advokátom Mgr. Dávidom Štefankom) proti uzneseniu o predĺžení trvaniaväzby,   ktorej   podstatou   bolo   namietanie „výrazných   nedostatkov   podaného   návrhu zo strany   prokuratúry“.   V sťažnosti   nie   je   žiadna   zmienka   (žiadosť)   o   nahradení   väzbysťažovateľa;

-   č.   l.   52   až   63   –   písomné   vyhotovenie   uznesenia   okresného   súdu   sp.   zn.33 Tp 126/2014   z 21.   novembra   2014   (právoplatného   11.   decembra   2014)   a podľak nemu pripojených   doručeniek   súdneho   doručovateľa   doručené a Mgr. Dávidovi   Štefankovi   21.   novembra   2014   (čo   potvrdili   svojimi   vlastnoručnýmipodpismi);

- č. l. 85 – 89 – odôvodnenie sťažnosti obvineného ⬛⬛⬛⬛ z 21. novembra2014   (advokát ⬛⬛⬛⬛ ),   ktorou   namietal   nedostatočné   odôvodnenie   návrhuprokurátora,

-   č.   l.   121   –   123   –   zápisnica   o neverejnom   zasadnutí   krajského   súdu   konanom11. decembra 2014, ktorého predmetom bolo rozhodnúť o sťažnosti obvineného proti uzneseniu sudkyne pre prípravné konanie z 21. novembra 2014. Krajskýsúd uznesením v časti B sťažnosť obvinených (okrem ⬛⬛⬛⬛ ), t. j. aj zamietol;

-   č.   l.   124   až   137   –   písomné   vyhotovenie   uznesenia   č.   k.   4   Tpo   78/2014-124z 11. decembra   2014   -   doručené   sťažovateľovi   23.   decembra   2014   a   advokátomMgr. Dávidovi Štefankovi 2. januára 2015 a ⬛⬛⬛⬛ 12. decembra 2014.

III.

7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa   čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii   ústavného   súdu,   o spôsobe   konania   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcovustanoví zákon. Ústavný súd podľa § 25 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákonneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, čidôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavnýsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhyalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Pri posudzovaní sťažnosti ústavný súd vychádzal z jej obsahu, zo súdneho spisuokresného súdu sp. zn. 33 Tp 126/2014, dotknutých právnych noriem a svojej ustálenejjudikatúry použiteľnej v predmetnej veci.

9. Predmetom posudzovanej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom vo vecikonajúcich   všeobecných   súdov   v označenom   konaní   a ich   namietanými   rozhodnutiamidošlo k porušeniu ním označených práv (pozri body 1 a 5).

10. Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podaniev lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačnáa začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomeniao inom   zásahu.   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanovenýmdôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde).

11.   Právny   zástupca   sťažovateľa   Mgr.   Dávid   Štefanka   podľa   doručenky   prevzalnapadnuté uznesenie krajského súdu osobne 2. januára 2015 a advokát 23. decembra   2014,   čo   potvrdili   svojimi   vlastnoručnými   podpismi.   Sťažovateľovi   bolouznesenie krajského súdu doručené 23. decembra 2014 (kópie doručeniek spolu s ďalšímipísomnosťami   relevantnými   pre   rozhodnutie   posudzovanej   veci   založil   ústavný   súddo svojho spisu). Keďže sťažnosť sťažovateľa bola doručená ústavnému súdu až 13. marca2015 (na poštu podaná 11. marca 2015), bola podaná po uplynutí dvojmesačnej zákonomustanovenej   lehoty   (§   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde).   Ústavný   súd   pretopo predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietolako oneskorene podanú.

12.   Vychádzajúc   z obsahu   sťažnosti   a súdneho   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.33 Tp 126/2014, ústavný súd nad rámec už uvedeného poznamenáva, že ďalším možnýmdôvodom odmietnutia sťažnosti je nedostatok právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie.Podstatou argumentácie sťažovateľa sú skutočnosti (väzbu nahradzujúce opatrenia podľa§ 81 Trestného poriadku), ktoré však neuplatnil v rámci konania pred všeobecnými súdmi(bližšie pozri bod 6, č. l. 77 až 80 a č. l. 85 až 89).

13. Po odmietnutí sťažovateľovej sťažnosti ako celku nebol už právny dôvod zaoberaťsa jeho ďalšími návrhmi (pozri bod 5).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2015