znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 260/2010-14

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   7.   júla   2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 728/2008, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. Spr. 2181/09 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. mája 2010 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   5   C   728/2008,   ako   aj práv   podľa   čl.   6   ods.   1   a čl.   13 dohovoru   postupom   Krajského   súdu   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. Spr. 2181/09.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 2. augusta 2006 Okresnému súdu Bratislava II žalobu proti znaleckému ústavu Psychiatrická nemocnica Philipa Pinela P., P. (ďalej len „odporca“), o neplatnosť znaleckého posudku č. 4/2006 zo 6. júla 2006, o ochranu   osobnosti   a   zaplatenie   nemajetkovej   ujmy.   Okresný   súd   Bratislava   II   podanú žalobu zaevidoval pod sp. zn. 16 C 153/2006 a vec postúpil z dôvodu miestnej príslušnosti Okresnému   súdu   Bratislava   III,   ktorý   vyzval   sťažovateľa   na   odstránenie   nedostatkov podania. Konanie na Okresnom súde Bratislava III prebiehalo pod sp. zn. 9 C 132/2006.

Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. 9 C 132/2006-125 z 15. novembra 2007 rozhodol o oslobodení sťažovateľa od súdneho poplatku a uznesením č. k. 9 C 132/2006-127   z 12.   decembra 2007   ustanovil   sťažovateľovi   zástupcu   z radov   advokátov   na jeho zastupovanie v konaní.

Od   1.   januára   2008   došlo   k   reorganizácii   okresných   súdov   a   zmene   miestnej príslušnosti súdu na prerokovanie a rozhodnutie veci na novozriadený okresný súd, ktorý zaevidoval spis pod sp. zn. 5 C 728/2008.

Listom   z   2.   októbra   2008   sťažovateľ   podal   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní. V odpovedi predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr. 2050/2008 z 3. novembra 2008 bolo konštatované, že plynulosť napadnutého konania bola narušená „v čase od 1. 1. 2008 do 30. 10. 2008“.

Listom z 20. júna 2009 sťažovateľ podal predsedníčke okresného súdu   opätovne sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní,   požiadal   o   ich   odstránenie   a   o   doručenie   vyjadrenia žalovaného. Predsedníčka okresného súdu v odpovedi sp. zn. Spr. 2043/09 z 13. júla 2009 konštatovala rovnako ako v odpovedi vedenej pod sp. zn. Spr. 2050/2008, že plynulosť súdneho konania bola narušená v období od 1. januára 2008 do 30. októbra 2008, pričom v konaní už toho času nedochádza k zbytočným prieťahom.

Uvedeným   postupom   okresný   súd   podľa   sťažovateľa „porušuje   základné   právo garantované   v   čl.   48   ods.   1   Ústavy   a   spôsobuje   subjektívne   a   zbytočné   prieťahy   v konaní...“.

Následne sťažovateľ listom doručeným krajskému súdu 23. septembra 2009 podal sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 5 C 728/2008.

Krajský súd oznámením sp. zn. Spr. 2181/09 z 1. októbra 2009 vyhodnotil podanie sťažovateľa doručené 23. septembra 2009 ako žiadosť o prešetrenie spôsobu vybavenia sťažnosti predsedníčkou okresného súdu v zmysle § 67 ods. 1 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) a v súlade s § 67 ods. 3 citovaného zákona a podľa sadzobníka súdnych   poplatkov,   časť   III,   položka   27,   tvoriaceho   prílohu   zákona   č.   71/1992   Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) vyzval sťažovateľa na úhradu poplatku v sume 6,50 €.

Uvedený postup krajského súdu označil sťažovateľ za „neoprávnené obohatenie za sťažnosť, ktorá bola dôvodná, pre nečinnosť súdu, čo je vec oslobodená od poplatkov“.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   požiadal   aj   o   ustanovenie   advokátky   JUDr.   Ľudmily Lorencovej v konaní pred ústavným súdom.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví:

„II.A. Okresný súd v Pezinku porušuje základné právo D. B. garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Krajský súd Bratislava porušuje základné právo D. B. garantované čl. 6 ods. 1a čl. 13 Dohovoru.

II.B. Okresný súd v Pezinku je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 1.000 EUR a Krajský súd Bratislava je povinný zaplatiť D. B. 5.000 EUR v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.

II.C. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu v Pezinku vo veci 5 C/728/2008 konať bez zbytočných prieťahov.

II.D.   Ústavný   súd   prikazuje   predsedovi   Krajského   súdu   Bratislava   JUDr.   G.   Š. doručiť D. B. písomne ospravedlnenie za chybné vybavenie dôvodnej sťažnosti a chybné rozhodnutie o dožadovaní sa poplatku za dôvodnú sťažnosť na nečinnosť.“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

II.A   K   namietanému   porušeniu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 728/2008

Sťažovateľ   sa   v   neperfektnej   sťažnosti   domáha   nápravy   porušovania   svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 728/2008.

V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto článku   (m.   m.   II.   ÚS   57/01,   III.   ÚS   30/03)   alebo   sťažnosť   odmietne   ako   zjavne neopodstatnenú (m. m. I. ÚS 17/01, I. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02, III. ÚS 199/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01).

Sťažovateľ podal návrh na začatie konania 2. augusta 2006 pôvodne na Okresnom súde Bratislava II. Z dôvodu miestnej príslušnosti bola vec postúpená Okresnému súdu Bratislava III, kde bola zaevidovaná pod sp. zn. 9 C 132/2006. Podľa zákona č. 511/2007 Z. z.,   ktorým   sa   mení   a   dopĺňa   zákon   č.   371/2004   Z.   z.   o   sídlach   a   obvodoch   súdov Slovenskej republiky od 1. januára 2008 došlo k reorganizácii okresných súdov a k zmene miestnej príslušnosti súdu na prerokovanie a rozhodnutie veci na novozriadený okresný súd, ktorý zaevidoval spis pod sp. zn. 5 C 728/2008. Na základe zmeny rozvrhu práce okresného súdu účinnej od 19. marca 2008 bola právna vec sťažovateľa 27. marca 2008 pridelená sudkyni JUDr. M. Š. a po opätovnej zmene rozvrhu práce okresného súdu účinnej od 26. septembra 2008 bola vec 29. septembra 2009 pridelená sudkyni JUDr. M. K. Sťažnosť na prieťahy v konaní bola okresnému súdu doručená prvýkrát 24. októbra 2008 a vybavená listom sp. zn. Spr. 2050/2008 z 3. novembra 2008. Predsedníčka okresného súdu vo svojej odpovedi uviedla, že „plynulosť súdneho konania sp. zn. 5 C 728/2008 bola narušená v čase od 1. 1. 2008 do 30. 10. 2008...“. Následne okresný súd doručoval uznesenie sp. zn. 9 C   132/2006   z   12.   decembra   2007   sťažovateľovi   (11.   novembra   2008)   a   jeho   právnej zástupkyni. Z dôvodu opakovaného vracania nevyriešenej reklamácie poštou okresný súd reklamoval doručovanie zásielky právnej zástupkyni na pošte štyrikrát (20. januára 2009, 18. marca 2009, 28. apríla 2009 a 4. júna 2009). Sťažovateľ podal opätovne sťažnosť na prieťahy v konaní 22. júna 2009, ktorá bola vybavená listom predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr. 2043/2009 z 13. júla 2009 a vyhodnotená ako čiastočne nedôvodná, pretože „v konaní   t.   č.   nedochádza   k   zbytočným   prieťahom   a   sú   dodržiavané   zásady   dôstojnosti súdneho   konania“. Predsedníčka   okresného   súdu   sa   súčasne   odvolala   na   svoju predchádzajúcu odpoveď z 3. novembra 2008. Informácia o zásielke adresovanej právnej zástupkyni sťažovateľa bola okresnému súdu doručená 3. júla 2009. Okresný súd 15. júla 2009   vyzval   odporcu   na   zaujatie   procesného   stanoviska   k   sťažovateľom   navrhovanej zámene účastníka konania na strane odporcu a po jeho súhlasnom vyjadrení doručenom okresnému súdu 29. júla 2009 rozhodol uznesením sp. zn. 5 C 728/2008 z 1. októbra 2009 o pripustení zámeny. Novému odporcovi bola 6. októbra 2009 doručená výzva na vyjadrenie sa k návrhu na začatie konania a jeho prílohám. Krajský súd postúpil 29. októbra 2009 sťažnosť   sťažovateľa   na   prieťahy   v   konaní   predsedníčke   okresného   súdu,   ktorá   bola vybavená   listom   sp.   zn.   Spr.   2043/09   z 24. novembra   2009.   V   odpovedi   predsedníčka okresného   súdu   skonštatovala,   že   okresný   súd   od   13.   júla   2009,   keď   bola   vybavená predchádzajúca sťažnosť sťažovateľa, koná plynulo a bez prieťahov. Zákonná sudkyňa 4. novembra 2009 nariadila termín pojednávania vo veci na 9. marec 2010. Vyjadrenie nového odporcu bolo okresnému súdu doručené 2. marca 2010. Pojednávania konaného 9. marca 2010 sa zúčastnila len poverená zamestnankyňa odporcu, preto okresný súd nariadil ďalšie pojednávanie   na   27.   máj   2010.   Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   podaním   doručeným okresnému   súdu   29.   apríla   2010   požiadala   o   zbavenie   zastupovania   sťažovateľa   zo zdravotných   dôvodov.   Pojednávania konaného 27.   mája 2010 sa   zúčastnil   sťažovateľ   a poverená zamestnankyňa odporcu. Pojednávanie bolo odročené na 11. november 2010 z dôvodu rozhodovania o ustanovení právneho zástupcu sťažovateľa.

Z   uvedeného   prehľadu   priebehu   doterajšieho   konania   vyplýva,   že   konanie v predmetnej veci na okresnom súde dosiaľ trvá dva a pol roka.

Ústavný súd zistil, že v období od 1. januára 2008 do 30. októbra 2008 okresný súd nekonal plynulo. Túto skutočnosť skonštatovala aj predsedníčka okresného súdu vo svojich odpovediach   na   sťažnosti   sťažovateľa   na   prieťahy   v   konaní   sp. zn.   Spr.   2050/2008 z 3. novembra 2008 a sp. zn. Spr. 2043/09 z 13. júla 2009. Ústavný súd už v podobných prípadoch konštatoval, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 35/01).

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku tohto konania a so zameraním sa predovšetkým na postup okresného súdu v predmetnom konaní po podaní prvej sťažnosti na prieťahy v konaní okresného súdu (24. októbra 2008) možno podľa ústavného súdu konštatovať, že okresný súd vykonal účinné opatrenia na účely odstránenia protiprávneho stavu v konaní a v nasledujúcom období neboli v jeho postupe zistené prieťahy v konaní.

Ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní síce došlo k prieťahom v konaní, no tieto nemali takú intenzitu a rozsah, aby ich bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v konaní v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

2.B K namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.   1   dohovoru   a   práva   na   účinný   opravný   prostriedok   podľa   čl.   13   dohovoru krajským súdom v konaní vedenom pod sp. zn. Spr. 2181/09

Podstatou sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru postupom krajského súdu pri vybavovaní jeho sťažnosti na prieťahy v konaní vedenom okresným   súdom,   ktorú   krajský   súd   vyhodnotil   ako   žiadosť   o   prešetrenie   spôsobu vybavovania sťažnosti predsedníčkou okresného súdu v zmysle § 67 ods. 1 písm. a) zákona o   súdoch.   Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   podľa   §   67   ods.   3   zákona   o   súdoch   žiadosť o prešetrenie   vybavenia   sťažnosti   podlieha   spoplatneniu   podľa   zákona   č.   71/1992   Zb. o súdnych   poplatkoch,   krajský   súd   vyzval   sťažovateľa   listom   sp.   zn.   Spr.   2181/09 z 1. októbra   2009   uhradiť   poplatok   a   súčasne   ho   upozornil,   že   v   prípade   nezaplatenia súdneho   poplatku   v   stanovenej   lehote   prešetrenie   sťažnosti   nevykoná.   Vzhľadom   na vyjadrenie   sťažovateľa doručené   krajskému   súdu   19.   októbra   2009,   v   ktorom   opätovne žiadal   o   vybavenie   svojej   sťažnosti   na   prieťahy   v   konaní   vedenom   okresným   súdom, krajský súd 29. októbra 2009 postúpil predmetnú sťažnosť predsedníčke okresného súdu na vybavenie podľa § 63 ods. 1 zákona o súdoch.

Ústavný súd už uviedol, že predpokladom uplatnenia práva na spravodlivý proces, ktoré zaručuje čl. 6 ods. 1 dohovoru, je nezávislosť a nestrannosť súdu.

Kritériom   aplikovateľnosti   čl.   6   ods.   1   dohovoru   je materiálna povaha predmetu konania. Aplikácia uvedeného článku dohovoru prichádza do úvahy iba v prípade, že ide o konanie,   v   ktorom   sa   rozhoduje   o   „občianskych   právach   alebo   záväzkoch“,   prípadne o „oprávnenosti   trestného   obvinenia“.   Nie   je   pritom   rozhodujúce,   či   v   okolnostiach konkrétneho prípadu rozhoduje všeobecný súd alebo iný orgán verejnej moci, a taktiež nie je rozhodujúca ani povaha zákona, ktorý upravuje predmet daného konania, rovnako tak ani povaha strán (účastníkov konania), resp. povaha právneho vzťahu, o ktorý v danej veci ide.

V danom prípade ide o namietaný postup administratívneho charakteru, ktorý sa riadi len uvedenými právnymi predpismi (zákonom o súdoch, zákonom o sťažnostiach, zákonom o   súdnych   poplatkoch),   pretože   je   vyňatý   aj   spod   pôsobnosti   právnych   predpisov o správnom konaní. Táto špecifická oblasť preto nespadá pod garancie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Zároveň   to   znamená,   že   postup   pri   vybavovaní   sťažností,   resp.   prešetrení   ich vybavenia podľa zákona o súdoch v nijakom prípade nemožno považovať ratione materiae za súčasť práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (IV. ÚS 260/07).

Sťažovateľ namietal aj porušenie svojho práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru. Ústavný súd konštatuje, že zo skutočností, ktoré sťažovateľ v sťažnosti uviedol, nevyplýva žiadna možnosť porušenia uvedeného práva, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a sťažovateľ neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré   by   odôvodňovali   záver   o   porušení   jeho   označeného   práva,   preto   bolo   potrebné sťažnosť aj v tejto časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd preto sťažnosť aj v tejto časti pri predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2010