znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 260/08-34

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   5.   novembra   2008 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť Ing. J. P., D., zastúpenej advokátom JUDr. P. N., D., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej   republiky a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15 P/302/2003 a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 7 CoP/4/2007 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. J. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P/302/2003 p o r u š e n é   b o l o.

2. Základné právo Ing. J. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského   súdu   v   Žiline   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   7 CoP/4/2007   p o r u š e n é n e b o l o.

3.   Okresnému   súdu   Žilina   p r i k a z u j e   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 15 P/302/2003 konať bez zbytočných prieťahov.

4. Ing. J. P. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie 100 000 Sk (slovom stotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Žilina p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5.   Ing.   J.   P. p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   10 098   Sk (slovom   desaťtisícdeväťdesiatosem   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd   Žilina p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. P. N., D. K., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 260/08-8   zo 7. augusta   2008   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. J. P. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P/302/2003 a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 CoP/4/2007.

2. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   vidí   sťažovateľka v ďalej opísanom skutkovom   stave. Predmetom   konania na okresnom súde a krajskom súde je úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.

Sťažovateľka podala 10. januára 2003 návrh na zvýšenie výživného pre svojho syna - maloletého   J.   Z.   –   Okresnému   súdu   Dolný   Kubín,   ktorý   vec   zaevidoval   pod   sp. zn. 8 P 8/2003.

Ďalej v sťažnosti   uviedla: „Dňa 18.   02.   2003 vzniesol otec maloletého námietku zaujatosti voči sudcom Okresného súdu Dolný Kubín. Na základe tejto námietky rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením vedeným pod sp. zn.: 23 NcC 11/03 zo dňa 09. 04. 2003 o vylúčení sudcov Okresného súdu Dolný Kubín...

... V uvedenej   veci   (15P   302/2003)   bolo   prvé   konanie   na   Okresnom   súde   Žilina vytýčené   na   termín   28.   08.   2003,   pričom   toto   pojednávanie   bolo   odročené   za   účelom vykonania dotazu na zamestnávateľa otca, ako aj na ošetrujúceho lekára otca ohľadom zdravotného stavu.

Dňa 19. 10. 2004 podala sťažovateľka prvú žiadosť o vytýčenie termínu konania. V nadväznosti na túto žiadosť bol teda vytýčený ďalší termín pojednávania až po viac ako roku po prvom pojednávaní (na 25. 11. 2004).

... K samotnému rozhodnutiu vo veci došlo na treťom pojednávaní, ktoré sa konalo až dňa 07. 09. 2006, teda až po viac ako troch rokoch a 8 mesiacoch od podania návrhu. V tej súvislosti súčasne uvádza, že sa tak stalo až po jej tretej sťažnosti, ktorá bola na Okresný súd Žilina doručená dňa 25. 05. 2006. Písomné vyhotovenie rozsudku potom bolo doručené sťažovateľke až 30. 11. 2006 a to znovu po jej žiadosti zo dňa 12. 11. 2006.

... Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka aj otec maloletého odvolanie. Krajský súd v Žiline... uznesením... pod sp. zn.: 7CoP4/2007... 30. 03. 2007... rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V tej súvislosti sťažovateľka uvádza, že uvedené uznesenie krajského súdu, napriek tomu, že bolo vyhlásené 30. 03. 2007, jeho písomné vyhotovenie jej bolo doručené až dňa 31. 8. 2007, teda po viac ako piatich mesiacoch a to opätovne po jej sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní zo dňa 20. 08. 2007.

... Sťažovateľka   podala   dňa   07.   12.   2007   na   Krajský   súd   v   Žiline   druhú,   doteraz poslednú   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní,   na   ktorú   jej   predseda   krajského   súdu   svojou odpoveďou vedenou pod Spr. 11 077/07 odpovedal, že celý spisový materiál bol dňa 23. 8. 2007 postúpený na okresný súd a preto bola uvedená sťažnosť postúpená na tento súd. Dňa 11. 02. 2008 podpredseda okresného súdu uviedol, že z dôvodu, že zákonný sudca, ktorému je vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je už dlhší čas PN, predĺžil lehotu na vybavenie sťažnosti.

V   súčasnej dobe sa   uvedený   spis nachádza na   Krajskom   súde   v Žiline,   nakoľko sťažovateľka podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na delegáciu veci z dôvodu   vhodnosti.   O   tomto   bol   upovedomený   právny   zástupca   sťažovateľky   podaním Okresného súdu Žilina zo dňa 29. 5. 2008.

... Z   vyššie   uvedených   skutočností   teda   jednoznačne   vyplýva,   že   vo   veci   zvýšenia výživného pre maloletého, odo dňa podania návrhu, t. j. 10. 01. 2003 do dnešného dňa, teda za takmer viac ako 5 a pol roka, nebolo s konečnou platnosťou rozhodnuté a príslušné súdy v tejto veci vydali iba dve rozhodnutia, týkajúce sa merita veci.

To, že konanie na okresnom ako aj krajskom súde je postihnuté prieťahmi v konaní, uznali dňa 28. 08. 2007 predseda Krajského súdu v Žiline svojou odpoveďou vedenou pod značkou: Spr 11 052/07, ako aj podpredseda Okresného súdu Žilina svojím vyjadrením k sťažnosti zo dňa 28. 03. 2008, vedeným pod značkou: 1SprS/28/08.“

3. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti sťažovateľka vo svojom návrhu výroku rozhodnutia (petite) žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Základné právo Ing. J. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa č. 6 Dohovoru o ochrane o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.: 15P/302/2003, ako aj postupom Krajského súd v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.: 7CoP/4/2007 porušené bolo.

Okresnému súdu Žilina prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.: 15P/302/2003 konať bez zbytočných prieťahov.

Ing. J. P. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 200.000,- Sk (slovom dvestotisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Žilina povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Okresný súd Žilina je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia advokátovi JUDr. P. N., D. vo výške 6.732,- Sk (slovom šesťtisícsedemstotridsaťdva slovenských korún) na účet jej právneho zástupcu... do 15 dní od právoplatnosti nálezu.“

Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila okrem iného tým, že: „... nečinnosť súdu spôsobuje právnu neistotu ohľadom predmetu konania, a predovšetkým tým, že uvedenou nečinnosťou je postihnutý najmä jej syn - maloletý J. Z... Pokiaľ   ide o požiadavku na vyplatenie primeraného zadosťučinenia po Okresnom súde Žilina, toto sťažovateľka vysvetľuje tým, že podľa jej názoru spočíva rozhodujúca vina na týchto prieťahoch v konaní na uvedenom súde.   Vo vzťahu ku Krajskému súdu v Žiline požaduje iba konštatovanie porušenia jej ústavného práva.“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci 1. októbra 2008 písomne vyjadril podpredseda   okresného súdu   listom   sp.   zn. 1   SprS/282/08.   Predseda   krajského   súdu   sa písomne vyjadril k sťažnosti 18. septembra 2008 listom sp. zn. Spr. 587/2008. K vyjadreniu podpredsedu okresného súdu a predsedu krajského súdu zaujal stanovisko právny zástupca sťažovateľky, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 23. októbra 2008.

4.1 Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k dôvodnosti sťažnosti opísal priebeh doterajšieho konania a uviedol:

„... Napriek tomu, že konanie nie je fakticky ani právne zložitou vecou za 5 a 1/2 roka nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté.

Podľa vyjadrenia sudcu Okresný súd v Žiline vo veci konal. Je pravdou, že rozsudok vo veci nebol napísaný v zákonnej lehote. Vo veci návrhu na delegáciu veci sudca konal oneskorene a aj napriek PN mal konať skôr.

... Prieťahy   v   konaní   spôsobené   Okresným   súdom   v   Žiline   možno   konštatovať   za obdobie od mesiaca október 2007 do marca 2008, kedy mal zákonný sudca spis u seba a vo veci neuskutočnil žiaden úkon. V priebehu tohto obdobia však bol zákonný sudca niekoľko týždňov   PN.   Od mesiaca marec 2008 sa   tak vo veci riadne   koná,   spis   bol   predložený Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o návrhu na prikázanie veci inému súdu z dôvodu hodnosti.   Uznesením   doručeným   tunajšiemu   súdu   dňa   12.   9.   2008   krajský   súd   vo   veci rozhodol a tento návrh zamietol. V súčasnom období teda vo veci nedochádza k žiadnym prieťahom, a preto nie je dôvod, aby ústavný súd Okresnému súdu Žilina prikazoval vo veci konať.“

4.2 Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení k dôvodnosti sťažnosti uviedol: „Vec...   bola   predložená,   s   opravným   prostriedkom,   ktorý   podala   matka   dieťaťa Ing. J. P., ako aj otec maloletého dieťaťa P. Z., Krajskému súdu... 9. 1. 2007. Krajský súd rozhodol vo veci dňa 30. 3. 2007. Po vypracovaní rozhodnutia spis bol vrátený okresnému súdu dňa 23. 8. 2007.“

4.3 Právny zástupca sťažovateľky na vyjadrenie okresného súdu a krajského súdu reagoval podaním doručeným ústavnému súdu 23. októbra 2008, v ktorom uviedol: „Pokiaľ   ide   o   argumentáciu   okresného   súdu,   sťažovateľka   sa   nemôže   stotožniť s názorom okresného súdu, že k prieťahom na tomto súde malo dôjsť iba v období od októbra 2007 do marca 2008, pričom súčasne odkazuje na svoju argumentáciu uvedenú vo svojej sťažnosti zo dňa 16. 06. 2008 a to aj pokiaľ ide o jej názor, že sa nejedná o fakticky, ani právne zložitou vec.

Čo sa týka zmieňované pracovné neschopnosti zákonného sudcu, táto skutočnosť nemôže   byť   ku   škode   účastníka   konania   (sťažovateľky),   navyše   keď   mohol   za práceneschopného sudcu konať jeho zastupujúci sudca.

Taktiež aj pokiaľ ide o vyjadrenie krajského súdu sťažovateľka uvádza, že všetky podstatné skutočnosti uviedla vo svojej sťažnosti.“

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

Z obsahu   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomností,   z písomných   vyjadrení účastníkov konania a zo spisov okresného súdu sp. zn. 15 P/302/2003 a krajského súdu sp. zn.   7   CoP/4/2007   ústavný   súd   zistil   tento   relevantný   priebeh   a stav   predmetného konania:

Sťažovateľka   podala   9.   januára   2003   na   Okresnom   súde   Dolný   Kubín   návrh   na zvýšenie výživného pre maloletého syna J. Z.

Okresný súd Dolný Kubín žalobný návrh zaprotokoloval pod sp. zn. 8 P 8/2003.Dňa 16. januára 2003 Okresný súd Dolný Kubín vydal uznesenie č. k. 8 P 8/2003-5, ktorým ustanovil kolízneho opatrovníka maloletému P. Z.

Sudca   dal   27.   januára   2003   kancelárii   pokyn   nariadiť   termín   pojednávania   na 27. február   2003   a vyžiadať   správy   o zárobkoch   od   zamestnávateľov   sťažovateľky a odporcu za posledných 6 mesiacov.

Dňa 19. februára 2003 odporca uplatnil námietku predpojatosti sudcov Okresného súdu Dolný Kubín.

Okresný   súd   Dolný Kubín 27.   februára   2003   uskutočnil   súdne pojednávanie. Zo zápisnice   vyplýva   prítomnosť   sťažovateľky   a kolízneho   opatrovníka.   Odporca   sa   na pojednávanie nedostavil.

K námietke odporcu k zaujatosti sa vyjadrili sudcovia okresného súdu a 23. marca 2003 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o vylúčení sudcov Okresného súdu Dolný Kubín.

Krajský súd uznesením z 9. apríla 2003 rozhodol o vylúčení sudcov Okresného súdu Dolný Kubín a vec prikázal na ďalšie konanie a rozhodnutie okresnému súdu.

Okresný súd Dolný Kubín odoslal spis okresnému súdu, ktorý ho prevzal 9. mája 2003 a zaregistroval pod sp. zn. 15 P/302/2003.

Sudca nariadil termín pojednávania na 28. august 2003.Odporca sa podaním okresnému súdu 22. augusta 2003 vyjadril k žalobnému návrhu.Okresný súd 28. augusta 2003 uskutočnil súdne pojednávanie za účasti všetkých účastníkov   konania.   Vypočul   sťažovateľku   a odporcu.   Pojednávanie   bolo   odročené   na neurčito za účelom vykonania ďalšieho dokazovania.

Okresný   súd   2.   marca   2004   vyžiadal   od   zamestnávateľa   sťažovateľky   a odporcu potvrdenia o ich zárobkoch s rozpisom za každý mesiac.

Sudca dal 22. októbra 2004 kancelárii pokyn na nariadenie termínu pojednávania na 25. november 2004.

Okresný súd 25. novembra 2004 uskutočnil súdne pojednávanie za účasti všetkých účastníkov   konania.   Vypočul   sťažovateľku   a odporcu.   Pojednávanie   bolo   odročené   na neurčito za účelom vykonania ďalšieho dokazovania.

Listom   z   30.   novembra   2004   predložila   sťažovateľka   okresnému   súdu   listinné dôkazy.

Sťažovateľka   podaním   na   okresnom   súde   13.   júla   2005   poukázala   na   nečinnosť okresného súdu a žiadala nariadiť termín pojednávania.

Sudca dal 14. augusta 2005 kancelárii pokyn na nariadenie termínu pojednávania na 10. november 2005 a na vyžiadanie potvrdení o príjmoch sťažovateľky a odporcu od ich zamestnávateľov.

Okresný súd 4. augusta 2005 požiadal kolízneho opatrovníka o prešetrenie pomerov v rodine sťažovateľky a odporcu v termíne do 10. novembra 2005.

Dňa   21.   októbra   2005   Ú.   v D.   podal   správu   o prešetrení   pomerov   v rodine sťažovateľky a odporcu.

Podaním 27. októbra 2005 sťažovateľka navrhla súdu vykonanie dôkazov vo veci samej.Dňa   9.   novembra   2005   odporca   písomne   požiadal   (listina   nie   je   podpísaná) o odročenie nariadeného pojednávania zo zdravotných dôvodov.

Okresný súd 10. novembra 2005 uskutočnil súdne pojednávanie bez účasti odporcu. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom vykonania ďalšieho dokazovania.Okresný súd listom z 18. novembra 2005 zisťoval prostredníctvom S. adresu odporcu a jeho zamestnávateľa.

Dňa 16. januára 2006 odporca odpovedal na výzvu okresného súdu z 18. novembra 2005 a odôvodnil svoju neúčasť na pojednávaní.

Okresný súd uznesením č. k. 15 P 302/2003-103 zo 16. marca 2006 uložil odporcovi poriadkovú pokutu vo výške 1 000 Sk za to, že sa bez riadneho ospravedlnenia nedostavil na súdne pojednávanie 10. novembra 2005.

Dňa 2. júna 2006 dal sudca kancelárii pokyn na nariadenie termínu pojednávania na 7. september 2006 a na vyžiadanie potvrdenia o príjmoch od zamestnávateľa sťažovateľky a odporcu.

Okresný súd 9. septembra 2006 uskutočnil súdne pojednávanie za účasti všetkých účastníkov   konania.   Vypočul   sťažovateľku, odporcu   a kolízneho   opatrovníka.   Vo   veci samej rozhodol. Rozsudok okresného súdu č. k. 15 P 302/2003-122 zo 7. septembra 2006 bol účastníkom sporu odoslaný prostredníctvom pošty 30. novembra 2006.

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie sťažovateľka aj odporca. Sťažovateľka 20. decembra 2006 doručila okresnému súdu dôkazy o majetkových pomeroch odporcu.

Krajský súd prevzal spis 9. januára 2007 a zaevidoval ho pod sp. zn. 7 CoP 4/2007.Krajský   súd   12.   januára   2007   vyzval   odporcu   a kolízneho   opatrovníka,   aby   sa k odvolaniu sťažovateľky vyjadrili v lehote 10 dní.

Krajský súd na pojednávaní 30. marca 2007 uznal dôvodnosť odvolania sťažovateľky a uznesením č. k. 7 CoP 4/2007-159 z 30. marca 2007 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu.

Písomné   vyhotovenie   uznesenia   krajského   súdu   č.   k.   7   CoP   4/2007-159   bolo doručené okresnému súdu spolu so spisom 24. augusta 2007.

Okresný súd 27. augusta 2007 zaslal prostredníctvom pošty uznesenie krajského súdu č. k. 7 CoP 4/2007-159 účastníkom konania.

Sťažovateľka   podaním   z   9.   októbra   2007   navrhla,   aby   krajský   súd   prikázal   vec Okresnému súdu Dolný Kubín.

Krajský súd prevzal spis spolu s návrhom 30. mája 2008 a zaevidoval ho pod sp. zn. 10 NcC/42/2008.

Krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   10   NcC/42/2008   z   9.   septembra   2008   návrh sťažovateľky na prikázanie veci zamietol.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P/302/2003 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 CoP/4/2007 o návrhu na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

1. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl.   6   ods.   1   dohovoru,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého   prípadu,   a to   najmä   podľa   týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci, správanie účastníkov konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr.   I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02,   II. ÚS   32/02).   Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   napadnutého   konania je rozhodovanie   súdu   o výžive   maloleté   dieťa,   t. j.   ide   o   existenčnú   vec,   o agendu starostlivosti   súdu   o   maloletých,   kde   sa   predpokladá   osobitná   pozornosť   venovaná efektívnemu   a rýchlemu   postupu   súdu   (II.   ÚS   2/01),   aby   bol   naplnený   účel   súdneho konania,   čo   okrem   iného   znamená,   že   všeobecný   súd   má   povinnosť   organizovať   svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03, I. ÚS 158/04). V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že posudzované konanie sa začalo 13. januára 2003, teda pred takmer šiestimi rokmi, uskutočnili sa pojednávania na okresnom súde a krajskom súde a ku dnešnému dňu nie je právoplatne skončené.

1.1 Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že predmetom konania je návrh na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, teda po právnej stránke štandardná   rodinnoprávna   vec   patriaca   do   rozhodovacej   agendy   všeobecného súdnictva.

Skutkovú stránku predmetnej veci možno tiež zaradiť k štandardným v rámci agendy patriacej do rozhodovacej činnosti všeobecného súdnictva. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre   zastáva   názor,   že   takéto   konanie   vedené   proti   osobe   s trvalým   pobytom a zamestnaním v Slovenskej republike nepatrí ku skutkovo zložitým veciam.

1.2   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky, v preskúmavanej veci ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mohla byť osobitne zohľadnená pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka počas prebiehajúceho konania síce žiadala prikázať vec vedenú na okresnom súde na Okresný súd Dolný Kubín, išlo však o procesné právo účastníka konania, ktoré bez ďalšieho nemožno pripísať na jeho ujmu.

1.3 Ústavný súd sa zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci zvýšenia výživného na maloleté dieťa, pričom   zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.

Vychádzajúc   z predloženej   sťažnosti   a k nej   pripojených   dokumentov,   ako aj zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd konštatoval zbytočné prieťahy v konaní od 28. augusta 2003 do 2. marca 2004, keď okresný súd   vyžiadal   od   zamestnávateľov   sťažovateľky   a odporcu   potvrdenia   o ich   príjmoch   zo mzdy, a ďalej od 17. marca 2004 do 22. októbra 2004, keď sudca dal pokyn na nariadenie termínu pojednávania, v trvaní 13 mesiacov a 7 dní. Ďalej bol okresný súd nečinný od 25. novembra   2004   do   14.   augusta   2005,   keď   sudca   dal   pokyn   na   nariadenie   termínu pojednávania,   v trvaní   8   mesiacov   a 20   dní.   Následne   bol   okresný   súd   nečinný   od 18. novembra 2005 do 16. marca 2006, keď vydal uznesenie o uložení poriadkovej pokuty odporcovi, v trvaní 3 mesiace a 28 dní. Aj keď na pojednávaní okresného súdu 7. septembra 2006   bolo   vyhlásené   rozhodnutie   vo   veci   samej,   došlo   k omeškaniu   s písomným vyhotovením rozsudku (30. novembra 2006) v trvaní 1 mesiac a 23 dní. Ďalej k prieťahom v konaní došlo od 27. augusta 2007 (keď okresný súd doručoval uznesenie krajského súdu účastníkom konania) do 28. marca 2008 a od 7. apríla 2008 do 29. mája 2008, keď okresný súd   zaslal   krajskému   súdu   žiadosť   sťažovateľky   z 9.   októbra   2007   na   prikázanie   veci Okresnému súdu Dolný Kubín, v trvaní 8 mesiacov a 16 dní.

Okresný   súd   bol   nečinný,   resp.   nevykonával   úkony   smerujúce   k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádza, v celkovej dĺžke viac ako 3 roky. Okrem uvedeného okresný súd vo veci konal, ale nesústredene a neefektívne.

1.4 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu v konaní vedenom pod   sp.   zn.   7   CoP/4/2007,   pričom nezistil   také   skutočnosti,   ktoré   by   odôvodňovali opodstatnenosť záverov sťažovateľky o prieťahoch v konaní aj v postupe tohto súdu.

K uvedenému ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľka (kvalifikovane zastúpená advokátom,   pozn.)   namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru) výlučne postupom krajského súdu v konaní sp. zn. 7 CoP/4/2007.

Podľa stabilizovanej rozhodovacej činnosti ústavného súdu ojedinelá nečinnosť súdu, hoci   aj   v trvaní   niekoľkých   mesiacov,   sama   osebe   ešte   nemusí   zakladať   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04). V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že vo viacerých svojich rozhodnutiach   uviedol,   že   nie   každý   zistený   prieťah   v súdnom   konaní   má   za   následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 120/03), pričom jednorazový „výpadok“ v konaní súdu nesignalizuje bez ďalšieho možnosť zbytočných prieťahov v konaní.

Vo vzťahu k tejto časti sťažnosti ústavný súd preto rozhodol tak, že k sťažovateľkou namietaným porušeniam práv postupom krajského súdu nedošlo (pozri bod 2 výroku).

2. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva   sťažovateľky   okresným   súdom   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote   zaručeného   v čl. 6 ods.   1   dohovoru   tak,   ako   to   je   uvedené   vo   výroku   tohto rozhodnutia v bode 1.

3. Ústavný súd prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov, lebo konanie nie je právoplatne skončené.

4. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk z dôvodov uvedených v bode 3 v I. časti odôvodnenia nálezu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy,   resp.   práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6 ods.   1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného   porušenia   práv   sťažovateľky   (pozri   body   1.1   a 1.2   tejto   časti   odôvodnenia) považuje za primerané v sume 100 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľke   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 4.

5. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešnej sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom. Advokát vykonal tri úkony právnych   služieb,   a to   prevzatie   a prípravu   zastupovania,   spísanie   a podanie   sťažnosti 19. júna   2008,   zaujatie   stanoviska   23.   októbra   2008   k vyjadreniu   okresného   súdu a krajského súdu.

Odmena za jeden úkon právnych služieb (v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov),   je   1/6   z   výpočtového základu 19 056 Sk. Za tri úkony právnych služieb v roku 2008 prináleží advokátovi odmena trikrát 3 176 Sk a režijný paušál trikrát 190 Sk, teda 10 098 Sk. Odmena advokátovi za poskytnuté   služby   v konaní   pred   ústavným   súdom   (za   tri   úkony   právnych   služieb) predstavuje celkovú sumu 10 098 Sk.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   v tejto   časti   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

6. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2008