znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 260/06-39

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   6.   decembra   2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov   Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť Ing. J. S., B., zastúpeného advokátom Mgr. R. A., B., vo   veci   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 30 C 108/96 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Trnava v konaní pod sp. zn. 30 C 108/96 p o r u š i l   základné právo Ing. J. S., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 30 C 108/96 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. J. S. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 120 000 Sk (slovom stodvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 260/06-18 zo 7. septembra 2006 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. J. S., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 30 C 108/96.

Z obsahu   sťažnosti   vyplynulo,   že: «Žalobou   zo   dňa   31.   05.   1996,   doručenou Okresnému súdu v Trnave dňa 10. 06. 1996, sa sťažovateľ, ako žalobca, domáhal proti žalovaným, (...) Ing. P. P. (...) a jeho manželka (...) V. P. (...), bytom P., zaplatenia sumy 501.587,- Sk s prísl. na tom základe, že sťažovateľ uzavrel so žalovanými dňa 24. 08. 1994 Zmluvu o dielo, ktorej predmetom bol záväzok sťažovateľa zhotoviť pre žalovaných dielo „Rodinný dom v obci R.“ a záväzok žalovaných zaplatiť dojednanú cenu diela. Žalovaní však zápismi v stavebnom denníku rozšírili požadovaný rozsah prác a sťažovateľ tieto tzv. „naviacpráce“   vykonal.   Sťažovateľ   vykonané   „naviacpráce“   vyúčtoval   žalovaným faktúrami (...), pričom žalovaní tieto faktúry neuhradili.

(...) Okresný súd v Trnave žalobe sťažovateľa vyhovel a rozsudkom zo dňa 30. 10. 1998, č. k. 30 C 108/96-164, rozhodol o povinnosti žalovaných zaplatiť sťažovateľovi sumu 501.587,- Sk spolu s príslušnými úrokmi z omeškania a trovy konania. (...)

Proti tomuto rozsudku podali žalovaní dňa 30. 03. 1999 odvolanie (...). O uvedenom   odvolaní   žalovaných   (...)   rozhodol   Krajský   súd   v Trnave   ako   súd odvolací uznesením zo dňa 08. 03. 2000, č. k. 6 Co 675/99-206 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej a trov konania účastníkov a štátu zrušil a vec vrátil Okresnému súdu v Trnave na ďalšie konanie. (...)

Vyššie uvedené postúpenie súdneho spisu odvolacím súdom na ďalšie konanie súdu prvého   stupňa   (...)   sa   uskutočnilo   v mesiaci   apríl   2000,   kedy   nadobudlo   právoplatnosť uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 08. 03. 2000, č. k. 6 Co 675/99-206.

Od postúpenia predmetného súdneho spisu konajúci súd vykonal len jeden procesný úkon (uznesenie zo dňa 22. 07. 2004, č. k. 30 C 108/96-222, ktorým súd pripustil zmenu petitu žaloby) (...).

Od vydania uznesenia (...) je konajúci súd v tejto veci nečinný (...).»

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Právo Ing. J. S. B., Slovenská republika, (...) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote, zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uverejneného pod č. 209/1992 Zb., porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu v Trnave, aby vo veci č. k. 30 C 108/1996, začal konať do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Okresný   súd   v Trnave   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi   primerané   finančné zadosťučinenie   v sume   150.000,-   Sk,   a to   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   za   okresný   súd   jeho   predsedníčka   JUDr.   H.   G.   listom   sp.   zn.   Spr. 1740/06 z 2. novembra 2006 a právny zástupca sťažovateľa listom z 22. novembra 2006.

2.1   Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   okrem   popisu   v konaní vykonaných procesných úkonov uviedla:

„Je faktom, že vo veci došlo k prieťahom, bolo to zapríčinené tým, že vo veci konali viacerí sudcovia po predchádzajúcich, ktorí zo súdu odišli pracovať na iný súd, sudcovia konali priebežne s ohľadom na ďalšie veľké množstvo vecí vo svojich oddeleniach. Zároveň Vám oznamujem, že súhlasíme s tým, aby Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti (...).“

2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedol:

„Sťažovateľ   má   za   to,   že   prieťahy,   ku   ktorým   došlo   a dochádza   počas   konania č. 30 C   108/1996,   sú   prieťahmi   zbytočnými   a neodôvodnenými,   nakoľko   tieto   nemajú príčinu v správaní sa účastníkov konania, ale výlučne v dôvodoch na strane konajúceho súdu, na ktoré sa v závere svojho vyjadrenia odvoláva tiež samotný porušovateľ. (...) Z uvedeného podľa názoru sťažovateľa vyplýva, že organizačné zabezpečenie výkonu spravodlivosti na príslušnom súde nemôže byť dôvodom pre ospravedlnenie dĺžky konania, kedy   najmä   počas šesťročného obdobia od vrátenia veci z odvolacieho   súdu   súd vydal jediné procesné rozhodnutie – zo dňa 22. 07. 2004, ktorým pripustil zmenu návrhu, a bez akýchkoľvek zákonných prekážok nedošlo k prejednaniu a rozhodnutiu vo veci.

Sťažovateľ   má   teda   za   to,   že   uvedenou   nečinnosťou   súdu,   bolo   porušené   jeho základné právo na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov, zakotvené v čl. 48 ods. 2) Ústavy Slovenskej republiky, tiež v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, (...).

V prípade,   ak   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   dospeje   k záveru,   že   od   ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, súhlasím s tým, aby od súdneho pojednávania o prijatom návrhu upustil.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania, pretože po   oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená   povahou   tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či označeným postupom okresného súdu bolo alebo   nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 30 C 108/96:

- 10.   jún   1996   –   okresnému   súdu   bol   doručený   návrh   sťažovateľa   z 31.   mája   1996 na vydanie platobného rozkazu voči odporcovi Ing. P. P., P. (ďalej len „odporca v 1. rade“) a jeho   manželke [(ďalej   len   „odporkyňa   v 2.   rade“)   spolu   ďalej   len   „odporcovia“] o zaplatenie 501 587,60 Sk spolu s úrokom z omeškania (prijaté pod sp. zn. 7 Rob 971/96),

- 21. jún 1996 – okresný súd previedol vec sp. zn. 7 Rob 971/96 do registra C (pridelená sp. zn. 30 C 108/96),

- 15. júl 1996 – okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku,

-   2.   august   1996   –   okresný   súd   zisťoval   zaplatenie   súdneho   poplatku   sťažovateľom v učtárni,

- 13.   august   1996   –   okresnému   súdu   bol   doručený   zberný   zoznam   súdnych   poplatkov sťažovateľa, podľa ktorého bol súdny poplatok zaplatený,

- 14. august 1996 – okresný súd nariadil pojednávanie na 10. september 1996,

- 10. september 1996 – okresný súd sa na pojednávaní neúspešne pokúsil o zmier medzi účastníkmi,   po   vyjadreniach   právnych   zástupcov   účastníkov   a sťažovateľa   bolo pojednávanie odročené na 25. september 1996 z dôvodu predvolania odporcov,

- 17.   september   1996   –   právny   zástupca   sťažovateľa   upresnil   krstné   meno   odporkyne v 2. rade,

- 25.   septembra   1996   –   po   vyjadrení   odporcu   v 1.   rade   a jeho   právneho   zástupcu   bolo pojednávanie odročené na 4. október 1996 z dôvodu predvolania svedka,

- 4.   október   1996   –   po   vyjadreniach   odporkyne   v 2.   rade   a svedka   bolo   pojednávanie odročené   na   neurčito   z dôvodu   potreby   ustanovenia   znalca   z odboru   stavebníctvo na vypracovanie znaleckého posudku,

- 20.   november   1996   –   okresný   súd   uznesením   ustanovil   v konaní   znalca   z odboru oceňovania stavebných prác Ing. S. Č. a účastníkom konania uložil zaplatiť preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku, a to každý po 1 000 Sk,

- 18.   december   1996   –   sťažovateľ   zaplatil   preddavok   na   trovy   znaleckého   posúdenia vo výške 1 000 Sk (vyplýva to zo zberného zoznamu preddavkov na znalca podľa výpisu z účtu NBS TA z 18. decembra 1996, zberný zoznam vyhotovený 3. januára 1997),

- 4. január 1997 – odporca v 1. rade zaplatil preddavok na trovy znaleckého posúdenia vo výške   1 000   Sk   (vyplýva   to   zo   záznamu   o zložení   podľa   výpisu   z účtu   NBS zo 14. januára 1997, záznam o zložení bol vyhotovený 3. februára 1997),

- 23. január 1997 – okresný súd úpravou nariadil kancelárii zaslať spis znalcovi a vyhotoviť náhradný obal,

- 8. apríl 1997 – súdny znalec podaním zo 4. apríla 1997 oznámil okresnému súdu, že účastníci   konania   nepredložili   požadované   podklady,   a   preto   nemôže   pokračovať vo vypracovaní znaleckého posudku,

- 7.   máj   1997   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   podanie   právneho   zástupcu   odporcov z 5. mája 1997 ako reakcia na podanie znalca zo 4. apríla 1997 adresovaného okresnému súdu v súvislosti s nepredložením podkladov,

- 12. máj 1997 – okresný súd vyzval účastníkov konania, aby v lehote 15 dní predložili znalcovi požadované doklady s upozornením, že v prípade neuposlúchnutia výzvy, im môže byť uložená poriadková pokuta,

- 14.   október   1997   –   okresný   súd   vyzval   znalca,   aby   oznámil   z akého   dôvodu   nebol predložený znalecký posudok, resp. aby uviedol prekážku, pre ktorú nebol vypracovaný,

- 21. november 1997 – súdny znalec podaním z 10. novembra 1997 oznámil okresnému súdu, aké práce boli v rámci znaleckého dokazovania vykonané, ako aj prekážky, ktoré bránia pokračovaniu v znaleckom dokazovaní,

- 19. máj 1998 – okresný súd požiadal znalca o predloženie znaleckého posudku, resp. aby v lehote 7 dní oznámil z akého dôvodu nie je možné znalecký posudok vypracovať,

- 5.   jún   1998   –   súdny   znalec   podaním   z 1.   júna   1998   oznámil   okresnému   súdu,   že k vypracovaniu znaleckého posudku nedošlo z rodinných a zdravotných dôvodov,

- 22. júl 1998 – okresnému súdu bol doručený znalecký posudok,

- 27. júl 1998 – okresný súd zasielal znalecký posudok na písomné vyjadrenie účastníkom konania a zároveň   uznesením,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť   24.   augusta   1998,   priznal znalcovi odmenu za podaný znalecký posudok,

- 24. august 1998 – sťažovateľ sa vyjadril k znaleckému posudku,

- 16. september 1998 – okresný súd nariadil pojednávanie na 27. október 1998,

- 27. október 1998 – po vyjadreniach právnych zástupcov účastníkov konania a sťažovateľa, bolo pojednávanie odročené na 30. október 1998,

- 30. október 1998 – po vyjadreniach právnych zástupcov účastníkov konania okresný súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok vo veci,

- 30. marec 1999 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie právneho zástupcu odporcov z 26. marca 1999 proti rozsudku,

- 12. apríl 1999 – okresný súd vyzval právneho zástupcu odporcov na zaplatenie súdneho poplatku za podanie odvolania vo výške 20 060 Sk v lehote 7 dní a zároveň doručoval odvolanie odporcov na vyjadrenie právnemu zástupcovi sťažovateľa,

- 26. apríl 1999 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie právneho zástupcu odporcov z 21.   apríla   1999   proti   uzneseniu   o uložení   zaplatenia   súdneho   poplatku   za   podané odvolanie z 12. apríla 1999,

- 30. apríl 1999 – okresnému súdu bolo doručené stanovisko sťažovateľa z 27. apríla 1999 k podanému odvolaniu odporcu proti rozsudku okresného súdu,

- 7. september 1999 – okresný súd uznesením zrušil uznesenie z 12. apríla 1999, ktorým uložil odporcom zaplatiť súdny poplatok za podanie odvolania,

- 20. október 1999 – okresný súd vyzval odporcu v 1. rade na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 15 112 Sk,

- 8.   november   1999   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   oznámenie   právneho   zástupcu odporcov z 3. novembra 1999, že súdny poplatok bol zaplatený 11. júna 1999,

- 22.   november   1999   –   okresný   súd   preveroval   v učtárni   zaplatenie   súdneho   poplatku odporcom v 1. rade,

- 24.   november   1999 –   zo   „záznamu o zložení“   vyplynulo zaplatenie súdneho poplatku právnym zástupcom odporcov v júni 1999 vo výške 15 112 Sk,

- 8. december 1999 – Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) bol predložený spis okresného súdu na rozhodnutie o odvolaní odporcu v 1. rade proti rozsudku okresného súdu,

- 21. december 1999 – krajský súd nariadil termín pojednávania pred odvolacím súdom na 16.   február   2000,   ktorý   bol   10.   februára   2000   telefonicky   zrušený   a nariadený na 8. marec 2000,

- 8. marec 2000 – po vyjadreniach právnych zástupcov účastníkov konania krajský súd uznesením č. k. 6 Co 675/99-206 zrušil rozsudok prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej a v časti trov konania a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie,

- 23.   marec   2000   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   uznesenie   krajského   súdu   sp.   zn. 6 Co 675/99 z 8. marca 2000,

- 24. marec 2000 – okresný súd doručoval rozhodnutie krajského súdu účastníkom konania,

- 5. máj 2000 – okresný súd doručoval učtárni na realizáciu uznesenie o priznaní odmeny znalcovi z 27. júla 1998,

- 1. august 2001 – opatrením predsedníčky okresného súdu Spr 764/01, ktorým zmenila Rozvrh práce Okresného súdu Trnava na rok 2001, bola vec pod sp. zn. 30 C 108/1996 pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni Mgr. M. B.,

- 4.   september   2001   –   sudkyňa   okresného   súdu   Mgr.   M.   B.   prevzala   spis   sp. zn. 30 C 108/96,

- 11.   jún   2003   –   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľa   na   odstránenie nedostatkov   návrhu   v lehote   10   dní   v zmysle   právneho   názoru   krajského   súdu vyplývajúceho z uznesenia č. k. 6 Co 675/99-206 z 8. marca 2000, teda aby riadne uviedol výrok rozsudku, aký navrhujú vydať tak, aby bol určitý, zrozumiteľný, jasný a vykonateľný,

- 8. júl 2003 – okresnému súdu bolo doručené podanie sťažovateľa z 2. júla 2003, ktorým upravil petit návrhu a oznámil ďalšie rozhodné skutočnosti,

- 20. január 2004 – okresný súd doručoval právnemu zástupcovi odporcov na vyjadrenie podanie sťažovateľa z 2. júla 2003 doručené okresnému súdu 8. júla 2003,

- 18. február 2004 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie odporcov zo 16. februára 2004 k podaniu sťažovateľa,

- 9.   júl   2004   –   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľa   na   úpravu   návrhu na zmenu petitu doručeného okresnému súdu 8. júla 2003 v lehote 10 dní,

- 22. júl 2004 – okresnému súdu bolo doručené podanie právneho zástupcu sťažovateľa z 19. júla 2004, ktorým upravil petit návrhu,

- 22. júl 2004 – okresný súd uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2. augusta 2004, rozhodol o pripustení zmeny návrhu na začatie konania,

- 11.   november   2004   –   predsedníčka   okresného   súdu   opatrením   Spr.   1687/04   rozhodla o pridelení veci sp. zn. 30 C 108/1996 prostredníctvom generátora inému sudcovi z dôvodu odchodu sudkyne Mgr. M. B. od 1. septembra 2004,

- 28. december 2004 – okresnému súdu bol doručený návrh právneho zástupcu sťažovateľa z 22. decembra 2004 na vydanie predbežného opatrenia proti odporcom,

- 26. január 2005 – okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby v lehote 5 dní preukázal   dôvodnosť   a potrebu   predbežným   opatrením   zabezpečiť   prípadný   výkon pohľadávky sťažovateľa a potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania,

- 9. jún 2005 – okresnému súdu bolo doručené podanie právneho zástupcu   sťažovateľa zo 6. júna 2005, ktorým žiadal o rozhodnutie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia bez zbytočného odkladu,

- 25. máj 2006 – okresný súd urgoval zaslanie odpovede na výzvu súdu z 26. januára 2005,

- 8. jún 2006 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľa z 2. júna 2006 k výzve okresného súdu z 25. mája 2006,

- 27.   október   2006   –   okresný   súd   uznesením   zamietol   návrh   sťažovateľa   na   nariadenie predbežného opatrenia; zároveň uznesenie doručoval účastníkom konania.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 30 C 108/96 došlo k porušeniu označených základných práv sťažovateľa.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6   ods.   1   dohovoru,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o zaplatenie   finančnej   čiastky   z dôvodu   neuhradenej   ceny   za   vykonané   stavebné   práce môže v danej   konkrétnej   veci   predstavovať   určitý   stupeň   zložitosti   súvisiaci   napr. s nevyhnutnosťou znaleckého dokazovania. Doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný súd nemôže pripísať na vrub zložitosti prerokovávanej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd zistil, že tento prispel k doterajšej dĺžke konania pred okresným súdom napríklad tým, že až na základe   výzvy   okresného   súdu   z 11.   júna 2003   a 9.   júla 2004 odstránil nedostatky a upravil petit návrhu (8. júla 2003 a 22. júla 2004).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje,   že   postup   okresného   súdu   v označenom   konaní   nevykazoval   vždy   znaky plynulého   a efektívneho   konania   a okresný   súd   bol   v danej   veci   bez   akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov nečinný v období:

- od 26. apríla 1999 do 7. septembra 1999, t. j. viac ako 4 mesiace,

- od 24. marca 2000 do 11. júna 2003, t. j. viac ako 3 roky a 2 mesiace,

- od 8. júla 2003 do 9. júla 2004, t. j. 1 rok, keď okresný súd po tom, ako mu bola doručená úprava petitu sťažovateľom, túto žiadal opätovne upraviť až po uplynutí 1 roka,

- od 22. júla 2004 do 26. januára 2005, t. j. viac ako 6 mesiacov,

- od 26. januára 2005 do 27. októbra 2006, t. j. 1 rok a takmer 9 mesiacov so zohľadnením lehoty   na splnenie   výzvy   okresného súdu   sťažovateľom, keď pri   rozhodovaní   o návrhu sťažovateľa na nariadenie predbežného opatrenia okresný súd v konečnom dôsledku tento návrh   zamietol,   a toto   rozhodnutie   oprel   o dôvody,   pre   ktoré   tak   mohol   urobiť   už po nesplnení výzvy okresného súdu z 26. januára 2005 sťažovateľom. Okresný súd podľa názoru   ústavného   súdu   vykonal   v tomto   období   úkony,   ktoré   však   nesmerovali k rozhodnutiu vo veci samej.

Okresným súdom teda v danej veci neboli vykonané počas doby viac ako šiestich rokov a deviatich mesiacov žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr.   I. ÚS 41/02).   Uvedené   obdobie   nečinnosti okresného súdu je z hľadiska čl. 48 ods. 2 ústavy ako aj z hľadiska čl. 6 ods. 1 dohovoru netolerovateľné. K uvedeným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci alebo správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu. Obranu okresného súdu, „že vo veci konali viacerí sudcovia po predchádzajúcich, ktorí zo súdu odišli pracovať na iný súd, sudcovia   konali   priebežne   s ohľadom   na   ďalšie   veľké   množstvo   vecí   vo   svojich oddeleniach“, nebolo   možné   akceptovať.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd   už   opakovane uviedol (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nadmerné množstvo vecí,   v ktorých   sa   musí   zabezpečiť   súdne   konanie,   by   mohlo len   dočasne   ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci   -   a   teda   vykonanie spravodlivosti   -   bez   zbytočných   prieťahov.   I   keď   nie   všetky   nástroje   na   vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkom súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť   poukázaním   na   obmedzené   personálne   kapacity   príslušných   súdov   (pozri   napr. I. ÚS 119/03).

Pokiaľ   predsedníčka   okresného   súdu   poukázala   na   to,   že   dôvodom   prieťahov v označenej veci bolo aj to, že dochádzalo k častej zmene zákonného sudcu, treba zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote, posudzoval   postup   okresného   súdu,   a nie   to,   či   tieto   práva   boli   porušené   činnosťou (nečinnosťou)   alebo   postupom   konkrétneho   sudcu   vybavujúceho   danú   vec.   Preto   pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na uvedené skutočnosti.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 150 000 Sk, ktoré odôvodnil: „(...) v dôsledku pretrvávajúcich prieťahov v konaní vo veci samej, ako aj pri rozhodovaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia v predmetnom konaní,   dochádza   k tomu,   že   sťažovateľovi   je dlhodobo   odopierané poskytnutie   právnej ochrany   jeho   zákonnému   záujmu,   dôsledkom   čoho   je,   že   porušenie   základného   práva sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   už   nie   je   možné   napraviť. V priamej   súvislosti   s odopieraním   poskytnutia   spravodlivosti   sťažovateľovi   vzniká   tiež nemajetková   ujma,   spočívajúca   najmú   v pocitoch   neistoty   a bezmocnosti,   za   stavu,   keď príslušný súd na konanie vo veci šiesty rok takmer vôbec nekoná, na sťažovateľove žiadosti o urýchlené   prejednanie   veci   resp.   rozhodnutie   o predbežnom   opatrení   zastávajú   bez akéhokoľvek efektu, čo sťažovateľa okrem iného núti zotrvávať v stave neistoty ohľadom svojho   práva   a tiež   reálnej   vymožiteľnosti   konečného   rozhodnutia   vo   veci   samej. Sťažovateľovi   pocity   bezmocnosti   v predmetnom   súdnom   konaní   utvrdzuje   tiež   postup porušovateľa pri rozhodovaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia v predmetnom konaní, pri ktorom sa naplno prejavili sťažovateľovi obavy zo zhoršovania jeho postavenia v dôsledku zbytočných prieťahov v predmetnom súdnom konaní.“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na okolnosti uvedené v bodoch 1 až 3 III. časti tohto rozhodnutia, najmä na dlhodobú neodôvodnenú nečinnosť okresného súdu a na celkovú dĺžku konania pred okresným súdom, považuje za primerané v sume 120 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ si v konaní pred ústavným súdom neuplatnil náhradu trov právneho zastúpenia, ústavný súd o náhrade trov nerozhodoval.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. decembra 2006