znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 260/05-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. novembra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti V., s. r. o., B., zastúpenej advokátom   JUDr.   M.   Š.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na spravodlivý   proces   a základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl. 46   ods.   1   a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 147/2001 a vo veci zrušenia rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 16 C 147/2001-144   z 20.   mája   2004   v spojení   s rozsudkom   Krajského   súdu   v Trenčíne č. k. 4 Co 184/04-169 z 2. júna 2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti V., s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. októbra 2005 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti V., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M. Š., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na   spravodlivý   proces   a základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Prievidza (ďalej   len   „okresný   súd“) v konaní o návrhu   na určenie neplatnosti   právnych   úkonov vedenom pod sp. zn. 16 C 147/2001 a vo veci zrušenia rozsudku okresného súdu č. k. 16 C   147/2000-144   z 20. mája   2004   v spojení   s   rozsudkom   Krajského   súdu   v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. 4 Co 184/04-169 z 2. júna 2005.

Zo sťažnosti sťažovateľky vyplýva:

- Dňa 19. októbra 2001 podala okresnému súdu návrh na určenie neplatnosti právnych úkonov.

- Na pojednávaní konanom 9. januára 2002 predložila okresnému súdu listinné dôkazy potvrdzujúce opodstatnenosť návrhu.

-   Dňa   8.   decembra   2003   podala   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy v súdnom konaní.

- Podpredsedníčka okresného súdu listom sp. zn. Spr. 1310/2003 zo 16. decembra 2003 potvrdila prieťahy v konaní.

- Dňa 15. januára 2004 okresný súd nariadil pojednávanie na 2. február 2004.

- Podaním z 9. februára 2004 doplnila listinné dôkazy a doplnila návrh z 19. októbra 2001.

- Okresný súd 22. apríla 2004 pripustil zmenu návrhu v zmysle návrhu z 9. februára 2004.

- Dňa 20. mája 2004 okresný súd rozsudkom č. k. 16 C 147/01-144 jej návrh zamietol.

- Dňa   6.   júla   2004   podala   proti   predmetnému   rozsudku   odvolanie,   ktoré   doplnila podaním doručeným okresnému súdu 30. mája 2005.

- Krajský súd rozsudkom č. k. 4 Co 184/04-169 z 2. júna 2005 odvolanie sťažovateľky odmietol.

- Rozsudok krajského súdu bol sťažovateľke doručený 18. augusta 2005.

-   Rozsudok   krajského   súdu   v spojení   s rozsudkom   okresného   súdu   z   20.   mája   2004 nadobudol právoplatnosť 25. augusta 2005.

Z obsahu   sťažnosti   ďalej   vyplýva,   že «sťažovateľka   podala   voči   rozhodnutiu Okresného   súdu   v Prievidzi   zo   dňa   20.   mája   2004   spis.   zn.   16   Cb   147/2001-144 (sťažovateľka zrejme omylom uvádza 16 Cb 147/2001-144, správne 16 C 147/2001-144, pozn.) odvolanie s uvedením týchto dôvodov:

1. Súd nezistil riadne skutkový stav, pretože si nevšimol rozhodné udalosti, ktoré mali vplyv na posúdenie veci.

2. Listinné dôkazy neboli zhodnotené v rámci jednotlivosti a celku a to listinné dôkazy originálneho charakteru:

a) rozhodnutie o zrušení konkurzu (uznesenie NS SR spis. zn. 6 Obo 93/01 zo dňa 14. 6. 2001) a to momentom vyhlásenia súdu. Uznesenie NS SR dal ihneď k dispozícii Krajskému   súdu   v Bratislave   (doručené   súdu   22.   6.   2001)   ako   aj   Okresnému   súdu v Prievidzi (...).

b)   Uznesenie   NS   SR   prostredníctvom   poverenej   osoby   správca   konkurznej podstaty prevzal, čo doposiaľ nespochybnil, čo sa považuje za riadne doručenie. Ďalšie opakované doručenie nemá vplyv na počítanie času a túto skutočnosť súd nesprávne zhodnotil. Navyše právoplatnosť nadobudlo uznesenie dňa 6. 8. 2001. Táto skutočnosť je zapísaná aj v obchodnom registri „úpadcu“ (...).

c) časovú postupnosť medzi jednotlivými rozhodnutiami ako sú uvedené vyššie z hľadiska ich právoplatnosti a právnej účinnosti.

3. SKP vždy prejavoval vôľu v rámci pôvodných lehôt uvedených v jednotlivých zmluvných   listinách   a jeho   prejav   nebol   nikdy   jednoznačný   a to,   že   prejavuje   vôľu v 3 mesačnej lehote (pretože sa vyjadril zmätočne), ale urobil odkaz na článok, ktorý v zmluve nie je. Aj na tomto základe súd nesprávne rozhodol.

4. Odkaz vôle SKP nebol jasný, zrozumiteľný, určitý a odkaz SKP na ustanovenie Zákona o konkurze a vyrovnaní až na súdnom pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu nemôže v žiadnom prípade konvalidovať účinky.

5. Nesprávny výklad ustanovenia Ing. E. Č. za predbežného správcu a akceptácia zo strany súdu má za následok, že zmätočnému prejavu vôle bola poskytnutá právna ochrana.

6. Súd neskúmal postupnosť právnych úkonov právnických osôb, keď právnické osoby vystupovali ako plnohodnotné právnické osoby.

7. Súd nesprávne aplikoval hmotno-právne účinky rozhodnutia druhostupňového súdu vo vzťahu k právnym úkonom, ktorými konateľ obchodnej spoločnosti V., s. r. o. ako plnoprávny subjekt zrušil právne úkony už neexistentného správcu konkurznej podstaty.

8.   Pochybenie   NS   SR,   keď   naraz   so   zrušením   konkurzu   (uznesenie sp. zn. 6 Obo 93/012 zo dňa 14. 6. 2001) nevydal rozhodnutie o zbavení Ing. E. Č. jeho funkcie   správcu   konkurznej   podstaty,   nie   je   možné   vykladať   v neprospech   bývalého „úpadcu“,   keď   správca   konkurznej   podstaty   neprejavoval   úmysel   konať   v súlade s dobrými mravmi. (...)

Súdy počas celého konania nezistili riadne skutkový stav, neskúmali, či sú splnené podmienky   pre   konanie,   neskúmali   právny   záujem,   na   základe   ktorého   sa   žalobca domáhal súdnej ochrany pri porušovaní svojich práv a neskúmali perfektnosť právnych úkonov tak, aby bolo zrejmé, že súdy sa vysporiadali so všetkými stránkami platnosti a perfektnosti právnych úkonov.

Disharmónia právnych názorov 1. stupňového a 2. stupňového súdu vytvorila stav, keď domáhanie sa právnej ochrany sa stalo problematickým.

Krajský súd sa nestotožnil s právnym názorom okresného súdu a napriek tomu rozhodnutie potvrdil, pričom mu bolo pri formulovaní vlastného právneho názoru, že má do   činenia   s rozhodnutím   prvého   stupňa,   ktoré   je   nepreskúmateľné,   a preto   malo nasledovať rozhodnutie v danom čase a pri danej právnej úprave účinnej ku dňu 2. júla 2005,   že   má   vydať   rozhodnutie,   ktorým   sa   napadnuté   rozhodnutie   v celom   rozsahu zrušuje   a vracia   súdu   prvého   stupňa   na   nové   rozhodnutie,   aby   sa   predišlo   právnym nezrovnalostiam pro futuro.»

Sťažovateľka na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby ústavný súd vydal nález:„1. určuje   sa,   že   ústavné   právo   sťažovateľov   na   riadny   a spravodlivý   proces a právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR konaním Okresného súdu v Prievidzi   v právnej   veci   o určenie   platnosti   právnych   úkonov   vedenej   pod sp. zn. 16 Cb 147/2001 (správne 16 C 147/2001, pozn.) sú porušené.

2. určuje   sa,   že   ústavné   právo   sťažovateľov   prejednať   vec   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR konaním Okresného súdu v Prievidzi v právnej veci   o určenie   neplatnosti   uznesenia   valného   zhromaždenia   vedenej   pod sp. zn. 16 Cb 147/2001(správne 16 C 147/2001, pozn.) je porušené.

3. rozsudok   Okresného   súdu   v Prievidzi   zo   dňa   20.   mája   2004   spis.   zn. 16 Cb 147/2001-144 (správne   16 C 147/2001-144,   pozn.) v spojení   s   rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 2. júna 2005 spis. zn. 4 Co 184/04-169 sa zrušuje a vec sa vracia súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie.

4. Odporcovia   v 1.   a 2.   rade   sú   povinní   trovy   konania,   ktoré   vyčíslime   na pojednávaní,   uhradiť   v lehote   3   dní   od   vyhlásenia   Ústavného   nálezu   na   adresu sťažovateľa.“

II.

Ústavný   súd   ako   nezávislý   súdny   orgán   ochrany   ústavnosti   rozhoduje   podľa čl. 127   ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   „Každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom   svojho   práva   na   nezávislom   s nestrannom   súde   a v prípade   ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky“.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez   zbytočných   prieťahov   a v jeho   prítomnosti   a aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. (...)“

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1.   Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   bolo   posúdenie,   či   postupom okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   16   C   147/2001   došlo   k porušeniu základného práva na spravodlivý proces a súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Podľa názoru ústavného súdu na konanie o sťažnosti v časti, v ktorej sťažovateľka namieta porušenie označených práv konaním okresného súdu vedenom pod sp. zn. 16 C 147/2001, nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd. Právomoc ústavného súdu je preto v týchto prípadoch subsidiárna. O ochrane práv sťažovateľky, ktorých   porušenie   namieta   vo   vzťahu   ku konaniu   okresného   súdu   (vo   veci   rozhodol rozsudkom z 20. mája 2004, proti ktorému sťažovateľka podala odvolanie 6. júla 2004), rozhodoval v odvolacom konaní krajský súd (rozsudok č. k. 4 Co 184/04-169 z 2. júna 2005). Vzhľadom na uvedenú zásadu subsidiarity preto nie je v právomoci ústavného súdu preskúmať konanie okresného súdu vedené pod sp. zn. 16 C 147/2001.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v časti namietajúcej   porušenie   jej   základných   práv   podľa čl.   46   ods.   1   ústavy   postupom okresného   súdu   v namietanom   konaní   po   predbežnom   prerokovaní   odmietol   pre nedostatok svojej právomoci (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

2.   Sťažovateľka   žiadala,   aby   ústavný   súd   vyslovil   v namietanom   konaní   aj porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľky   sa   ústavný   súd   oboznámil s obsahom   spisu   vedeného   na   ústavnom   súde   pod   sp. zn.   I. ÚS 20/04   a zistil,   že predmetom konania o sťažnosti sťažovateľky vedeného pod uvedenou spisovou značkou bolo   namietané   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.   16   C   147/2001   pri   rozhodovaní   o návrhu   sťažovateľky   na   určenie   platnosti právnych úkonov z 19. novembra 2001.

Ústavný súd nálezom č. k. I. ÚS 20/04-38 z 12. mája 2004 rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 147/01 porušené nebolo.

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd označené základné právo v citovanom konaní v období po vydaní nálezu ústavného súdu nemohol porušovať, pretože vo veci sp. zn. 16 C 147/01 meritórne rozhodol 20. mája 2004, t. j. 8 dní po vydaní citovaného nálezu ústavného súdu.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené. Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky v časti namietajúcej porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu   v konaní vedenom   pod sp. zn. 16 C 147/01 je neprípustná, a túto na predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.

3. Sťažovateľka v petite sťažnosti žiadala zrušiť rozsudok krajského súdu   č. k. 4 Co   184/04-169   z   2.   júna   2005   v spojení   s   rozsudkom   okresného   súdu   č.   k.   16   C 147/2001-144 z 20. mája 2004.

Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde „Ak sa základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím   alebo opatrením,   Ústavný súd   také   rozhodnutie   alebo opatrenie zruší. Ústavný súd zruší aj iný zásah, ktorým sa porušilo základné právo alebo sloboda, ak to pripúšťa povaha tohto iného zásahu“.

Z   obsahu   sťažnosti   a jej   petitu   nevyplýva   a sťažovateľka   neuvádza,   z akých dôvodov   sa   domáha   zrušenia   rozhodnutia   prvostupňového   súdu   a rozhodnutia odvolacieho súdu.

Ústavný   súd,   ktorý   je   podľa   čl.   124   ústavy   nezávislým   súdnym   orgánom ústavnosti, a nie odvolacím súdom všeobecných súdov, konštatuje, že sťažovateľka, ktorá bola   pred   ústavným   súdom   kvalifikovane   zastúpená   advokátom,   vo   svojej sťažnosti neuviedla   a nepožiadala   o vyslovenie   porušenia   základných   práv   citovaným rozsudkom krajského súdu a okresného súdu, žiadala len o ich zrušenie.

Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil,   že   sťažnosť sťažovateľky v tejto časti je zjavne neopodstatnená, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

4. Keďže zrušenie rozhodnutia alebo opatrenia a prikázanie okresnému súdu, aby vo veci konal, je viazané na výrok ústavného súdu o porušení označeného základného práva (ktoré   však v predmetnej veci   vyslovené nebolo), ústavný súd sa   touto   časťou návrhu v rámci predbežného prerokovania sťažnosti nezaoberal.

5. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že návrh sťažovateľky vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 prvej a druhej   vety   ústavy   je   neurčitý,   pretože   sťažovateľka   v obsahu svojej   sťažnosti   síce uvádza   porušenie   citovaného   základného   práva,   z   obsahu   sťažnosti   a jej   petitu   však nevyplýva   a sťažovateľka   neuvádza,   z akých   dôvodov   sa   domáha   vyslovenia   jeho porušenia.

Sťažovateľka, ktorá je pred ústavným súdom kvalifikovane zastúpená advokátom, predložila ústavnému súdu v tejto časti neurčitú sťažnosť, v petite ktorej sa nedomáhala vyslovenia   porušenia   základného   práva   ústavným   súdom   v namietanom   konaní okresného súdu a v citovaných rozsudkoch okresného súdu a krajského súdu. Ústavný súd   vychádzajúc   z petitu   sťažnosti   sa   touto   časťou   návrhu   v rámci   predbežného prerokovania sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. novembra 2005