znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 26/2016-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. januára 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátkou JUDr. Evou Borovskou, Štefánikova 7, Bratislava, vo veci namietanéhoporušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25 Co 384/2014, 25 Co 314/2015zo 7. septembra 2015 a jemu predchádzajúcim postupom a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. decembra2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),ktorou namieta porušenia svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súduv Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 25 Co 384/2014, 25 Co 314/2015 zo 7. septembra2015 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) a jemu predchádzajúcim postupom

Zo sťažnosti vyplýva:„Sťažovateľ... 22.9.2015 podal na Ústavný súd SR voči porušovateľovi i voči Okresnému súdu v Nových Zámkoch sťažnosť vo veci porušenia základných práv vyplývajúcich z Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.... v... sťažnosti ako porušovateľa v 2.rade označil Krajský súd Nitra... Krajský súd Nitra síce dňa 17.6.2015 vyniesol rozhodnutie, avšak nerozhodol o celom návrhu a sťažovateľ bol nútený žiadať o vydanie opravného uznesenia i doplňujúceho rozhodnutia. Touto sťažnosťou sa porušovateľ domáha zriadenia nápravy, nakoľko porušovateľ vydal dňa 7.9.2015 uznesenie sp. zn. 25 Co/384/2014-692, 25 Co/314/2015, ktoré doručil právnej zástupkyni sťažovateľa dňa 20.10.2015, ktorým návrh navrhovateľa zo dňa 5.8.2015 o vydanie opravného uznesenia i dopĺňacieho rozhodnutia zamietol, čím podľa názoru sťažovateľa závažným spôsobom zasiahol do jeho práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie

Vzhľadom k tomu, že voči uzneseniu porušovateľa sp. zn. 25 Co/384/2014-692, 25 Co/314/2015, zo dňa 7.9.2015 nie je prípustný opravný prostriedok, ako aj vzhľadom k tomu, že navrhovateľ je presvedčený o tom, že postupom porušovateľa boli porušené je ústavné práva podáva túto sťažnosť.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Krajský súd Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 25Co/384/2014, 25Co/314/2015, porušil základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ústavný súd zrušuje rozhodnutie – Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/384/2014-692, 25Co/314/2015, zo dňa 7.9.2015 a vec vracia Krajskému súdu Nitra na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

3. Krajskému súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 25Co/384/2014, 25Co/314/2015 sa zakazuje pokračovať v porušovaní práva ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a prikazuje sa mu. aby v tejto veci konal.

7. ⬛⬛⬛⬛ priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 50.000 €.

8. Porušovatelia sú povinní uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 332,54 €... k rukám advokátky JUDr. Evy Borovskej... do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musípripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčnýmprávnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, žesa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom nazačatie konania.

Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatnéhorozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konanieosobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práva slobôd sú zastúpené advokátom.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súdepresne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerýchformálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, jeústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnomsúde).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu,ktorý koncipoval samotný návrh ústavnému súdu, s návrhom nedoručil uznesenie krajskéhosúdu, proti ktorému sťažnosť smeruje.

Ústavný súd navyše dodáva, že k sťažnosti nie je priložené ani splnomocnenie nazastupovanie sťažovateľa advokátkou JUDr. Evou Borovskou, ktorá podľa obsahu sťažnostitúto vypracovala.

V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie jepovinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právnehozastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačnevyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostípodaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010,II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesenísp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívaťvšetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tietopovinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré jepovinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielenzačatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonomustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitostiúkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom“. Aj v tomto ohľade naďalej zostávav platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť,ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Ústavný súd s poukazom na uvedené konštatuje, že sťažnosť vykazuje takénedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci lenprocesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvoduodmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavypostupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Co 384/2014, 25 Co 314/2015ústavný súd poznamenáva, že porušenie označených práv postupom krajského súduv rovnakom konaní sťažovateľ už namietal v sťažnosti doručenej ústavnému súdu25. septembra 2015. Túto sťažnosť ústavný súd uznesením sp. zn. III. ÚS 556/2015z 18. novembra 2015 odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Vec bola právoplatne skončenáuž 27. mája 2015. Krajský súd uznesením č. k. 25 Co 384/2014-692, 25 Co 314/2015zo 7. septembra 2015, ktoré bolo sťažovateľovi doručené 20. októbra 2015, rozhodol ibao jeho návrhu na vydanie opravného uznesenia. Krajský súd v čase doručenia sťažnostiústavnému súdu vo veci už nekonal, a teda nemohol porušovať označené základné právosťažovateľa.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v tejto častiby odmietol ako zjavne neopodstatnenú aj v prípade, ak by splnomocnenie na zastupovaniesťažovateľa v konaní pred ústavným súdom bolo k sťažnosti pripojené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. januára 2016